Slovanská mytológia

Duchovní

1.časť

Povesti, báje, legendy, božstvá, démoni,  upíri a mnoho ďalších, s ktorými je fantasy literatúra pretkaná, nie sú  len výmyslom spisovateľov. Mytológiu a legendy majú všetky národy a rovnako tak všetky uctievali mnoho rôznych bohov. Z čoho vzniklo aj označenie pohan – ten, kto uctieva viacerých bohov. Všetci sme nimi boli. Aj keď sa tento výraz dnes používa možno až urážlivo, je to tak. Asi najznámejšiu mytológiu mali a majú Gréci a Rimania. Azda každý pozná Dia, Héru, krásnu Afroditu či múdru Aténu, Odysea alebo neporaziteľného Herkula. Gréci však nie sú jediní. Prenesme sa k nám, do srdca Európy, kde sa to bohmi a príšerami len tak hemží a ako čoskoro uvidíte, nie sú to len vodníci. Vitajte v slovanskej mytológií.

Skôr, ako sa dostaneme ku krvilačným obludám, vykročme na začiatok úzkej lesnej cesty, ktorá nám rozpovie svoj príbeh od začiatku.


Na úvod by sme si mali povedať niečo o samotných Slovanoch. Predpokladá sa, že Slovania pochádzajú z jedného indoeurópskeho národa. Praslovančina sa z indoeurópskej jazykovej skupiny vyčlenila už okolo roku 1500 pred Kr. Dôkazom toho je jazyková podobnosť všetkých súčasných slovanských národov. Jednotný národ sa neskoršie rozdelil na tri hlavné skupiny.


Južní Slovania : Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bulhari

Východní Slovania : Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

Západní Slovania :  Česi, Slováci, Poliaci, Lužickí Srbi



Slovania  boli pohania, to znamená, že uctievali množstvo bohov, ale nemali vybudovaný žiadny panteón. Aspoň nie taký ako už spomínaní Gréci. Slovania to mali rozdelené na dve časti. Na časť ľudí a časť bohov.

V „ľudskej“ časti tu boli duchovní, ktorí vykonávali obrady a často v dedine zastávali pozíciu mudrcov. Medzi duchovných by sa dali zaradiť vedmy, kňazi, mudrci, žreci.

Slovo vedma je odvodené od slova vedieť a je to aj jeho presný význam. Vedmy boli niečo ako babky bylinkárky a tvorili prevažnú časť duchovných. Ženy boli u Slovanov uctievané nielen ako nositeľky života, ale dostávalo sa im  veľkého uznania aj v duchovnej oblasti. Zaoberali sa  prevažne prírodným liečiteľstvom, o čom svedčia aj, na tú dobu, odborne zrastené poškodenia lebiek z čias Veľkomoravskej ríše, ktoré sa našli pri archeologickom prieskume.

Druhým významným duchovným bol žrec – kňaz, na lepšiu predstavu niekto ako druid, ktorý  vykonával obrady a prinášal bohom obete. Treba však upozorniť na to, že to neboli ľudské obete. Neskoršie sa zo slova kňaz  vytvoril výraz knieža. Významovo to bolo to isté, tak ako kňazi – žreci boli vodcami (staršinami) dediny, tak knieža bol taktiež vodcom. Rozdiel bol  v tom, že knieža bol len vodcom, nevykonával obrady. Tie aj naďalej vykonával žrec.

Ďalšími duchovnými, ktorých som doteraz nespomenul, ale sú hádam najznámejší, sú čarodejníci a čarodejnice. Tieto postavy, ktoré sú dnes chápané prevažne v negatívnom svetle, neboli také zlé ako, a to treba zdôrazniť, ich vykreslila cirkev. V podstate ide o zaškatuľkovanie všetkých duchovných starých Slovanov do jedného výrazu. Vedmy – čarodejnice, kňazi, žrecovia, mudrci – čarodejníci.

Sila starých obradov je badateľná aj dnes. Že nie? Len sa zamyslite. V mestách tieto obrady pravdaže zanikli, ale v dedinách, aj napriek silnej cirkvi prežili. Na mnohých miestach sa dodnes upaľuje Morena, alebo sa udržiava  sviatok Lucie, aj keď dnes už hádam nikto nepovie pohanský sviatok Lucie. Vidiek, ako taký, bol vždy známy silným vzťahom k tradíciám, ktoré v ňom prežívali. Z generácie na generáciu sa  prenášali zvyky a obyčaje. A mnohé z tých, ktoré prežili túto strastiplnú cestu, prinášajú radosť aj dnes. V druhom článku sa pozrieme práve na tieto sviatky.