V čom bude táto séria spočívať? Približne každé 2-3 dni sa budete môcť dočítať niečo zaujímavé o pätici soundtrackov, ktoré si rozhodne zaslúžia svoje miesto v sieni slávy (herne) hudobnej. Okrem toho sa v každom dieli pripojí aj jedna hra, ktorá – na svoju škodu – fantasy prvky neobsahuje, ale milovníci hudby by ju nemali minúť. A to je myslím na úvod všetko, poďme sa teda pustiť do čísel 35-31.

35: ENSLAVED – ODYSSEY TO THE WEST (2010)

Nitin Sawhney

Postapokalyptické hry nemám rád. Hlavne preto, že sú všetky šedivé a na jedno kopyto. Ako (mimoriadne farebný) blesk z jasného neba potom prichádza hra Enslaved: Odyssey to the West od autorov fantasy mlátičky Heavenly Sword. Namiesto klasického šedivého sveta však ponúka fantastickú atmosféru krajiny, ktorá podľahla nie atomovej katastrofe, ale prírodným živlom. Túto výrazne inú atmosféru pomáha dotvárať aj hudba – už v hlavnom menu udrie do uší krásna téma a melodický soundtrack sa drží na veľmi solídnej úrovni až do samotného konca, sleduje vzostupy a pády hrdinov a adekvátne na ne reaguje svojou náladou. Hlavným problémom je jej CD vydanie, ktoré je takmer nepočúvateľné, takže pokiaľ si nezahráte hru samotnú, zrejme sa o hudobných kvalitách nemáte ako presvedčiť. A to je škoda.

34: TOMB RAIDER UNDERWORLD (2008)

Troels Brun Folmann; Colin O’Malley

Tomb Raider je herná séria, ktorú si zrejme naozaj nikto nepamätá pre hudbu, pretože – povedzme si pravdu – hra má úplne iné prednosti. Ak neberieme do úvahy prednosti samotnej protagonistky Lary Croft, potom jednoznačne skvelá hrateľnosť a (vo väčšine prípadov) parádna grafika upútajú vašu pozornosť. A napriek tomu má práve Underworld jednu z najsilnejších hlavných tém, aké sa v dnešnom hernom svete dajú počuť. Tú má na svedomí Tomb Raider veterán Troels Folmann. O zvyšok hudby sa – pod jeho dohľadom – staral Colin O’Malley. A hoci sa to na prvé počutie nezdá, hudba z Underworldu má čo ponúknuť. Jej problémom je fakt, že je to veľmi typický underscore – hra vás za žiadných okolností nechce odpútať od snahy vyriešiť hádanku či vyhrať práve prebiehajúci strelecký súboj – a preto hudba sedí v pozadí a čaká na svoju príležitosť. Tá sa – bohužiaľ – dostaví len zriedka a preto sú krásne hudobné momenty krátke a ďaleko od seba. Napriek tomu je však Tomb Raider Underworld veľmi solídne počúvanie a pokiaľ potrebujete niečo kľudné k učeniu na skúšky, možem tento soundtrack vrelo doporučiť.

33: TRINE (2009)

Ari Pulkkinen

Trine je hra veľmi malá, no na druhú stranu je na nej vidno, s akou veľkou láskou ju autori pripravovali. To sa odráža nielen v detailnej prepracovanosti jednotlivých hádaniek či fantastickej grafike a fyzike, ale aj v hudobnom spracovaní. Pulkkinen nepoužil veľké orchestre na vytvorenie epickej fantasy atmosféry, ale je pravda, že to by sa k Trinu vlastne ani nehodilo. Namiesto toho používa obvykle 3-4 nástroje a spája jednotlivé prvky do veľmi zaujímavých a melodicky príjemných skladieb. Každá skladba má svoju špecifickú atmosféru a pri mnohých z nich si možno spomeniete, ako ste s kamarátmi nadávali na výrobcov herných ovladačov, autorov a ich dizajnérske schopnosti či na vlastnú neschopnosť úspešne preskočiť smrtonosnú jamu v strede levelu. Nech je tak či onak, Trine soundtrack má to, čo dnes u mnohých chýba – „osobnosť“ a hravosť a drží sa zásady, že menej je niekedy viac.

32: The Witcher (2007)

Adam Skorupa, Pawel Blaszczak

Sapkowského romány o zaklínačovi Geraltovi je myslím úplne zbytočné predstavovať tunajším čitateľom. Hry by na tom teoreticky mali byť podobne, keďže prvý Witcher je považovaný za takmer bezchybné „old-school RPG“, zatiaľ čo jeho následovník je jednou z najlepších hier roku 2011. A napriek tomu je soundtrack „až“ na 32. mieste. Prečo? Hudba k hrám The Witcher je totiž klasický príklad veľkých nenaplnených možností. Geraltov svet sa priam ponúka, aby k nemu skladatelia vytvorili silne epický soundtrack plný krásnych hudobných motívov a bojovej hudby, ktorá vám rozprúdi krv v žilách. Namiesto toho je Witcher (a ešte viac Witcher 2) plný underscorovej nudy. To jest – niečo počujete, ale akonáhle vypnete hru, nepamätáte si z toho vôbec nič. Prvý Zaklínač je v rebríčku len vďaka nádhernému úvodnému motívu (na 7 notách!!!), ktorý má potenciál, ale ozýva sa naozaj len veľmi sporadicky, čo je pri jeho možnostiach takmer hriechom. Vážení páni skladatelia, poučte sa z výkonu Jeremy Soule-a v jeho hudbe ku Skyrimu či Oblivionu. Máte čas do vydania tretieho Zaklínača!

31: Dark Messiah of Might and Magic (2006)

Sascha Dikicyan, Cris Velasco

Na Dark Messiah spomínam v dobrom. Sériu klasických RPG Might and Magic som vždy zdiaľky obchádzal, ale DM na mňa zapôsobil svojou akčnosťou a veľmi funkčným využitím fyziky v hernom svete. Nie nadarmo bežal na Source engine. Čo sa mi však do pamäti vrylo nezmazeteľne je úvodná scéna, v ktorej váš hrdina dorazí do mesta Stonehelm – a pokiaľ si odmyslíte graficky veľmi pôsobivé zobrazenie fantasy stredovekého veľkomesta, potom najsilnejším prvkom v danej scéne je hudba. Ten jeden úvodný motív vás v podstate naladí na celú hru a dodnes si ho pamätám. Ale ani zvyšok hudby nie je zlý – vzhľadom k celkovému ladeniu hry pôsobí väčšina soundtracku ako tie temnejšie pasáže z hudby k Lord of the Rings, čo je vlastne veľmi dobré. Navyše, soundtrackové CD pripája jednu skladbu za druhou, takže sa dá počúvať celé bez veľkého preskakovania trackov. DMoMM je navyše zrejme prvým soundtrackom z tohto rebríčka, ktorý používa klasické fantasy hudobné prvky – harfista sa rozhodne namakal a mužské chóry hrajú tiež veľmi dôležitú rolu. Skrátka a dobre, Dark Messiah bol svojím spôsobom prvou veľmi optimistickou lastovičkou ktorá hlásala, že herná hudba konečne naberá na dôležitosti a kvalite.

A nesmieme zabudnúť na:

Fahrenheit (2005)

Angelo Badalamenti

Fahrenheit – známy tiež ako Indigo Prophecy – je hrou mimoriadne zvláštnou. Prvá polovica obsahuje nervy-drásajúce a šokujúce scény, ktoré z nej robia úžasný mysteriózny thriller. Bohužiaľ, autori sa zrejme zamotali do vlastného dejového klbka a ako oslobodzujúce nožnice im poslúžili pseudo-fantasy prvky, ktoré dokonalo drtia perfektný dojem z prvej časti. Čo sa však rozhodne nemení počas celej hry je úžasný hudobný doprovod. Melodické motívy k jednotlivým postavám by mohli slabšie povahy kľudne dohnať k samovražde, ale aj my „silnejší“ budeme mať čo robiť. Sólové violoncella totiž dokážu zázraky a Badalamenti s nimi pracuje naozaj expertne. Ani jediná nota v celom soundtracku nie je navyše, no napriek tomu nepôsobí hra po hudobnej stránke prázdne či nedostatočne. Napriek tomu, že hudba sa podriaďuje dejovej zložke, je ľahko rozoznateľná a veľmi príjemná aj na samostatný posluch. Pokiaľ teda máte pocit, že ste v príliš dobrej nálade, pustite si Fahrenheit a uvidíme, ako dlho vám to vydrží J

A to by bolo pre dnešok všetko. Už v nedeľu nás však čaká vstup do TOP 30 a vovedie nás do nej velikán medzi fantasy hrami pod taktovkou jedného z najaktívnejších moderných skladateľov.

Jan Scigulinsky

Johny „Max“ Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com.
Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Related posts:

1. TOP 35 Herných Soundtrackov – 30-26 Vitajte, vážení čitatelia pri druhej časti nášho krátkeho seriálu o...
2. TOP 35 Herných Soundtrackov – 20-16 Dnes spolu vstupujeme do prvej 20-ky najzaujímavejších soundtrackov.  Už teraz...
3. TOP 35 Herných Soundtrackov – 15-11 Ocitli sme sa za polovicou nášho rebríčka a dnes si predstavíme...

Psí služba od Jana Hlávky

Spisovatel Jan Hlávka uveřejnil na začátku minulého měsíce povídku Psí služba, kterou napsal společně s Pantarei. Povídka v pdf má 65 stránek a je zbrusu nová, zatím nikde neuveřejněná, takže se máte určitě na co těšit.:)
Čtěte zde.

Okuste první drápy Žambochových Predátorů II

Naopak na stránkách jednoho z českých fantasy velikánů si můžete přečíst prvních několik řádků z nově připravovaných Predátorů II, není toho moc, ale lepší než vůbec nic:)

Dračí Doupě II 

Web tohoto nového projektu opravdu žije. Před nějakou dobou začalo veřejné testování, vy co do něj nejste zapojeni, si můžete aspoň přečíst texty z pravidel – jak třeba bude vypadat vodník v bestiáři či rasa trpaslíci a elfové. Nejen, že to je mnohonásobně propracovanější, než na co jsme byli zatím v Dračáku zvyklí, ale navíc pěkné ilustrace v některých případech člověku skoro vezmou dech. Také jenom nečtěte a neprohlížejte, ale i komentujte, ať pak na pulty dorazí hra, na kterou se budeme těšit a ne se jí obávat.

Nová online strategie

Lord Pletron (kdo ještě přemýšlíte, tak zakladatel velmi známé české online strategie Darkelf) vytvořil další hru s názvem Pán Hradu.

Ve hře se stáváte vlastníkem polorozpadlého hradu v malinkém království, které je ohrožováno tlupami skřetů. Jenže po cestě na hrad, je skřety zajat váš zbrojnoš a vy mu musíte pomoci. Tímto teprve dobrodružství začíná a mnohá další nenechají na sebe dlouho čekat.
Dlouho se nerozmýšlejte. Hudba na úvodní stránce, sličná paní grafika, typ hry trochu na způsob Travianu, kdy suroviny přibývají za stanovený čas a jednotky, se kterými se můžete pohybovat po mapě, jsou na vás připraveni. Zaregistrujte se a poznejte hru na vlastní kůži. Navíc hra je v rozjedu, proto se stále se vyvíjí a přináší nová a nová vylepšení.

Żmija

Dozajista všichni víte o nové knize s názvem Zmije od Sapkowského, která se odehrává nedaleké minulosti za afgánské války. V překladu bychom se knihy snad měli dočkat do konce roku, doufejme, že už ji budeme moci hledat pod stromečkem.
Pár informací, co jsem zjistil. V originále má kniha pouhých 240 stran, takže nečekejte žádnou bichli. Na konci je afgánský slovníček pojmů, počítám, že nebude chybět ani v českém vydání, ve verzi, která se ke mně dostala, jsem žádná ilustrace neviděl. Recenze na polských webech se dosti liší od zhruba 8.5 až k 4.5, převládá hodnocení kousek nad pětkou, tak snad nás nezklame. Já jsem rozhodnut si ji přečíst v každém případě.

The Witcher II

Ještě zůstaneme u Sapkowského a obrátíme zrak na jeho nejslavnějšího protagonistu, Geralta z Rivie. Již nějaký ten pátek se připravuje dvojka poměrně dosti úspěšné PC hry Zaklínač, teď s podnázvem Assassins of Kings (Vrah králů). Úchvatná grafika (kromě obludných svalů sedícího veterána v jeskyni), shlédněte trailer.

Narrenturm audio

Už přibližně před rokem došlo k namluvení prvního dílu husitské ságy Andrzeje Sapkowského. Nejedná se v žádném případě o nějaké komorní dílko, ale o megalomanský projekt, ve kterém vystupuje na 112 aktérů s délkou téměř 24 hod. Ano, nepřepsal jsem se. Co je proti tomu nějaký namluvený tříhodinový Hobit, že? Jestli se nahrává i druhý díl, jsem nezjistil, ale když jsem brouzdal po internetu, našel jsem i českou verzi, i když ve velmi špatné kvalitě a slyšel jsem tam pouze jeden hlas vypravěčky.

Harry Potter 7

Nesmíme opomenout ani kluka v brýlích. Natáčený poslední film bude rozdělen na dvě části, jehož první část se objeví v kinech už na podzim tohoto roku. Trailer z obou částí filmu i s českými titulky můžete zhlédnout na youtube.

Letopisy Narnie 3

Plavby Jitřního poutníka bychom se taktéž měli dočkat ještě tento rok v prosinci a rovnou v 3D. Video na ČSFD (má i české titulky) nevypadalo špatně, ale jak bude vypadat konečná verze, a jestli se vymaní z neúspěchu dvojky a vydělá dost, se uvidí.

Komiksárium

Na www.komiksarium.cz si můžete přečíst nejenom o připravovaných hitech Hollywoodu, ale hlavně o komiksu a o všem, co se k němu váže.
Například ty, kdo rádi a pěkně kreslí, by mohl zajímat konkurz na obálkaře slavného Titan Books, největšího komiksového nakladatelství v Anglii.
Stačí poslat pět ukázek v nižším rozlišení a krátký životopis v angličtině na adresu illustration@titanemail.com.
Dále se tam můžete dozvědět o představení KO.MIX.X 1 na letní scéně inspirovaném Muriel a komiksy Káji Saudka.
No a pro všechny tam je zajímavý (sice již z května) rozhovor se slovenským ilustrátorem Michalem Ivanem, jehož obrázky můžete nalézt například v galerii deviantART a Epilogue.net. U některých obrázků si vybavíte i knihy, ke kterým dělal obálku.

Uff. Tak to je zatím vše, na nějakou dobu by vám to mělo stačit:)

Redakce

Related posts:

1. Tolkien vs. Sapkowski Toto není aréna v podání Celebrity deatmatch, to je jen...
2. Zmije (Andrzej Sapkowski) – recenze Spisovatel, který asi navždy bude spojen s jednou literární postavou...
3. Letopisy Narnie: Princ Kaspian Po třinácti stech letech potřebuje Narnie znovu své bájné krále...

Ramin Djawadi je medzi milovníkmi soundtrackovej hudby považovaný za nie práve najlepšieho skladateľa. Predsa len, popri spolupráci na Zimmerových projektoch (Batman Begins alebo Pirates of the Carribean) sa osamostatnil až nedávno – soundtrackom k filmu Iron Man si však nijaké veľké meno neurobil – Hoci soundtrack na Iron Mana bol nominovaný na Grammy Award, niektorí kritici z neho vôbec nadšení neboli. Ja som si časom zvykol, ale aj tak si obvykle púšťam iba 2-3 skladby z celého soundtracku, ktoré sú zostrihom hlavných tém.

V Súboji Titánov dostáva Djawadi druhú šancu prezentovať svoje kreácie. Hneď na začiatku musím povedať, že tento soundtrack JE omnoho počúvateľnejší ako Iron Man. Jedným dychom však treba dodať že to je preto, lebo Clash of the Titans je jeden z najneoriginálnejších soundtrackov aké som mal kedy tú česť počuť.

Soundtrack (dosť nepochopiteľne) štartuje takmer 5-minútovou piesňou, ktorá naviac nie je nijak extrémne chytľavá… Ba čo viac, ešte som sa nikdy nedostal na jej koniec. A ja znesiem veľa. Poďme však k samotnej orchestrálnej hudbe. Druhou skladbou je „There is a god in you“ (v titulkoch sú okrem Djawadiho podpísaní aj Neil Davidge a Tina Dico), ktorá v podstate uvádza hlavnú tému celého filmu. Ďalšia skladba „Perseus“ je potom jej rekapituláciou a rozvedením (zdráham sa povedať, že sa v nej objaví aj druhá téma…).

A potom nasleduje… také niečo neurčité. „You can’t hide from Hades“ je typická hororová skladba, ktorá síce začína zhurta, ale potom utíchne a druhá polovica je už len zmes akýchsi zvukov bez výrazných melodických prvkov. To isté by sa dalo povedať aj o skladbe „Medusa“, avšak tá sa aspoň niekde v strede svojej dĺžky snaží navodiť akúsi melodickú myšlienku pre medúzu – tá je však bohužiaľ až príliš jednoduchá na to, aby poslucháča akokoľvek upútala.

Z ďalších skladieb stojí za zmienku „Scorpiox“, ktorý do toho ticha vnáša solídnu dávku akcie, bohužiaľ sa mi tento štýl hudby (elektronika podporená silnou rytmikou s troškou crazy huslí zo Sherlocka Holmesa) do antiky absolútne nehodí. Nasledujúca „Argos“ potom znova utíši čo Scorpiox rozoznel, v najhoršom prípade vás môže uspať.

„You fall, you die“ znova predkladá hlavnú tému v trochu primitívnejšom podaní, opäť nič svetoborné. Takto by som mohol pokračovať vlastne o celom soundtracku, ale – pravdu povediac – nechce sa mi. Všetky skladby zo strednej časti soundtracku sú veľmi neprevidelne výbušné. Chvíľku je ticho, potom zrazu nejaký veľký úder, žiadna veľká tematika sa nekoná. Skrátka a dobre, v tejto časti nie je moc čo počuť. Výnimkou je snáď len „I have everything I need“ (číslo 17), ktorá trochu rozoberá akýsi love theme – ak sa to tak vôbec dá nazvať, keďže na plátne sa nijaká veľká love story neodohráva…

„Be my weapon“ je s prehľadom najhorší track, pretože do soundtracku absolútne nepasuje, dokonca v ňom len veľmi ťažko nájdete nejaký ten orchester. Celé je to elektronické… K tomu sa ešte dostanem.

Potom sa však soundtrack kooooonečne trochu rozbieha (však by sa aj patrilo, keď sme na posledných 3 trackoch). „The best of both“ znova zopakuje love theme medzi Perseom a Io. Nasledujúci „Release the kraken“ je konečne track ako sa patrí a dá sa počúvať. Je plný zaujímavej akcie a dokonca zaujímavých rytmických a melodických obratov.

„It’s almost human of you“ dokončuje soundtrack (patrilo by sa dodať „bohudík“) reprízov dvoch hlavných motívov.

Myslím, že tu nie je moc o čom hovoriť. Pokiaľ ste čítali moju filmovú recenziu, tak si zrejme pamätáte, že som túto hudbu označil za mix Transformers, King Arthur, Dark Knight a Shelocka Holmesa. V tom poradí. Za týmto vyjadrením si stále stojím, ale ešte by som snáď pridal štipku Gladiátora a to konkrétne kvôli nejakým tým náznakom antickej mystiky. Všetko je to však stále len kópiou starých Zimmerových nápadov a ak je soundtrack ako tak počúvateľný, je to len preto, že v podstate vykráda úspešné soundtracky. Ale aj tá počúvateľnosť je veľmi otázka.

Elektrické gitary totiž k orchestrálne hudbe patria len vtedy, ak s tým autor dokáže urobiť niečo zaujímavé. Bohužiaľ, Djawadi proste nasekal do orchestra gitary a s výsledkom sa ďalej nebabral. V niektorých momentoch vám potom môže prísť, že Clash je preplnený elektrickými prvkami, ktoré v tejto hudbe nemajú čo hľadať. A budete mať pravdu. Osobne nechápem, prečo Zimmerovi žiaci trvajú na ich používaní aj tam, kde to proste nepasuje – totiž, ak soundtrack k filmu z antického Grécka znie ako soundtrack k mixu Terminátora a Transformers, potom niečo nie je v poriadku. Okrem gitár vás potom bude trápiť aj všadeprítomné ticho a ambientné zvuky, ktoré možno dotvárajú atmosféru vo filme, ale zo soundtrackového CD ich prostre treba vysekať a sústrediť sa na HUDBU a nie VÝPLŇ!

Okrem priemernej hudobnej kvality však zaráža ešte jedna vec – povážlivo nízka kvalita zvuku. Mám celkom kvalitné sluchátka, na ktorých je počuť, že soundtrack má veľký problém s mixom – v mnohých miestach hudba akoby dosiahla maximálnu hlasitosť a potom začne znieť pridusene. Predstavte si to tak, že počujete ako hudba graduje, ale hoci nástroje pribúdajú a vy gradáciu očakávate, hudba už hlasnejšia nebude, pretože dosiahla akýsi vrchol. Preto sa zvuk tak nejak nahustí, ale zároveň stíchne aby neprekročil limit hlasitosti… Nechápem, ako je možné v Hansových miliónových štúdiách takto katastrofálne zmixovať soundtrack…

Toto však už bohužiaľ nevyriešim. Porovnávať pôvodný a „remakový“ soundtrack je asi také kacírstvo, ako porovnávať pôvodný a „remakový“ film. V rámci soundtracku by som však nehádzal všetku vinu len na Djawadiho. Pravda, podľa mňa tento chlapík proste ešte nieje dostatočne vyzretý nato, aby skladal vysoko sofistikovanú hudbu. Na druhú stranu, pri sledovaní Clash of the Titans ma nenapadalo, ako inak by sa to dalo spraviť. Ten film si proste takúto hudbu žiada, a keby Djawadi poskladal aj modré z neba v hudobnej forme, filmu by to skôr poškodilo. Takto sa hudba k filmu aspoň ako-tak hodí.

Dúfajme len, že najbližší Djawadiho projekt bude aspoň o triedu kvalitnejší. V skladbe „Release The Kraken“ totiž zaznieva akýsi náznak talentu a (obe) hlavné témy sú relatívne pekné. Na známku vyššiu ako 5 to však nestačí. A aj to som možno trochu prehnal.

HODNOTENIE: 5/10

Jan Scigulinsky

Johny „Max“ Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com.
Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Related posts:

1. Souboj Titánů 3D (Clash of the Titans) – recenze Pokoria moderný, počítačmi podporení titáni svojich 30ročných predkov, alebo dopadnú...
2. How to Train Your Dragon – John Powell Pokiaľ ste už videli film How to Train Your Dragon,...
3. Prince of Persia: Sands of Time – Harry Gregson-Williams Z „továrne na klony Hansa Zimmera“ (ako je nazývaná jeho...

John Powell je v skutočnosti zaujímavejší skladateľ, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci sám (čiastočne) pochádza z Zimmerovej školy, podobne ako Harry Gregson-Williams sa aj on vypracoval na veľmi vysokú úroveň a na dnešnej soundtrackovej scéne pôsobí tak trochu ako mix Zimmera a Johna Williamsa – pretože hoci kráča po tematických a melodických stopách svojho učiteľa, nie sú mu cudzie ani hry rýchlych sláčikov, obvykle využíva celú orchestrálnu škálu a celkovo vnáša do svojej hudby veľmi veľa života a energie. Napokon – kto pozná jeho prácu na filmoch ako Doba Ľadová (2 a 3) alebo X-Men: The Last Stand, ten vie, čo sa dá od Powella očakávať. Bohužiaľ, v jeho predchádzajúcich počinoch ho obvykle spútavali filmy samotné. X-Meni chceli viac temnejších tónov a väčšiu melodramatickosť, zatiaľ čo Ice Age filmy tak trochu tápajú a občas ani sami nevedia, čo chcú – o to horšie potom dopadne samotný soundtrack. A hoci sa Powell obvykle statočne drží na vysokej hudobnej úrovni, jeho soundtracky trpia na nekontinuálnosť ideí – jeho veľké melodické telesá proste treba kvôli filmu sem-tam utnúť v prostriedku.

To však nie je prípad soundtracku How to Train Your Dragon. Ako som už spomenul v recenzii filmu, občas to vyzerá, akoby Powell dostal základný scénar, napísal hudbu a až potom začali grafici a animátori pracovať presne podľa toho, čo Powell poskladal. Soundtrack je filmu šitý presne na mieru a pri jeho počúvaní som nikdy nemal pocit, že by hudba bola v tom najlepšom odseknutá. Práve naopak. A okrem toho, že presne pasuje musím vyzdvihnúť aj fakt, že Powellova práca dokonale dotvára atmosféru a pomáha navodiť emócie (keby to náhodou Bezzubka nezvládol).

Jadrom soundtracku sú 4 základné témy – jedna majestátna, ktorá vystihuje radosť z letu na drakoch a voľnosť. Na ňu priamo naväzuje téma Hiccupova (Škyťákova), ktorá sa viaže na jeho hrdinstvo a odvahu. Do tretice prichádza téma zamilovaná, ktorá obvykle doprevádza Škyťákove pokusy o získanie pozornosti mladej Astrid. Všetky tri tieto témy si vypočujete naplno hneď v prvej skladbe (This is Berk) – tí čo poznajú soundtrack ku X-Men:Last Stand vedia, že Powell má rád silné začiatky a pri Dračom Tréningu sa mu podarilo 3 hlavné témy skĺbiť do štyroch minút nabitých energiou a optimizmom. Hneď druhý track nám predstaví poslednú z hlavných tém a to konkrétne tému určenú drakom čoby hrôzostrašným potvorám.

Powell sa s týmito témami zahráva počas celých 65 soundtrackových minút, avšak nikdy to nie je únavné počúvanie – obvykle totiž témy hrajú na inom pozadí alebo len v náznakoch. Prvé 2 témy si užijete v už spomínanom úvodnom tracku, potom však dostanú na chvílku oddych. Objavujú sa znova až v momente, keď si Škyťák draka osedlá, čiže niekedy v polovici soundtracku (v skladbách New Tail, Test Drive, This Time for Sure, Astrid Goes for a Spin a samozrejme tiež vo finále – tu musím pochváliť krásne klavírne prevedenie Hiccupovej témy v tracku Where is Hiccup?). Powellova „love theme“ sa dostane k slovu v Romantic Flight a to naozaj v plnej paráde – od jemných huslí a tichého ženského chóru až po plne orchestrálnu úpravu. Dočkáte sa jej však aj v The Cove či záverečnej grandióznej Coming Back Around, ktorá podobne ako This is Berk v sebe spája všetky témy z filmu do jednej krásnej hudobnej mozaiky.

Dračia téma vyniká v už spomínanej druhej skladbe Dragon Battle a temného dračieho motívu sa dočkáte aj v Dragon’s Den či Battling the Green Death. Okrem základných 4 tém má soundtrack samozrejme aj mnoho vedľajších. Za zmienku stoja hlavne dve: posledná časť Downed Dragon a Forbidden Friendship. Downed Dragon by sa dala vystihnúť ako téma samotného Bezzubku a na moje veľké sklamanie sa nedočkala veľkého rozpracovania – v celom filme sa ozve len 3-krát. Toto veľmi zaujímavé použitie huslí v nízkych tónoch by si určite zaslúžilo aspoň trochu viac rozpracovať.

Posledná téma ktorú chcem spomenúť – Forbidden Friendship – si zaslúži vlastný odstavec. Je to hudba, ktorá doprevádza scény, v ktorých sa Škyťák a Bezzubka spriateľujú a je od celého soundtracku VEĽMI odlišná. Bol som veľmi prekvapený, keď som konečne zistil, čo mi pripomína – SIMS 3! Čo nie je až také šokujúce s priahladnutím na to, že hudbu k Sims 3 skladal Steve Jablonsky (aneb ďalší Zimmerov žiak). Vo filme však práve tento štýl hudby (jemnučná zvonkohra a tichý ženský spev doprevádzaný husľovými staccatami) pôsobí absolútne dokonalo. Neviem čím to je, ale keby som mal vybrať z celého soundtracku jednu obľúbenú skladbu, tak by ňou bola práve Forbidden Friendship. Tá skladba má proste veľmi unikátny nádych.

Tak čo, dosť bolo chválospevov na jeden deň? Možno vám táto recenzia (podobne ako tá filmová) príde trochu jednostranná, ale bohužiaľ film – a soundtrack – How to Train Your Dragon je naozaj tak skvelo postavený, že sa na ňom len ťažko hľadajú chyby. Možno sú niektoré časti soundtracku trošku hluché a niektoré vám pripomenú niečo čo ste už počuli (občas zaznie motív podobný Shrekovi a sem tam mi soundtrack pripomenul soundtrack k filmu Dinosaur od James Newton Howarda – hlavne v akčnejších a bojových častiach). To sú však veľmi malé chyby na takmer dokonalom produkte, akým How to Train Your Dragon bezpochyby je, a keby som pokračoval v tomto hnidopišstve, tak by som mal asi zlé sny. Ukončim to teda tým, že od This is Berk až po Coming Back Around si soundtrack užijete naplno, pretože v sebe spája všetko, čo máme radi – bohatú melodiku, výstižné témy, pestrú orchestráciu a záplavu radosti, ktorá srší z každého Powelloveho taktu. Rozhodne si nenechajte újsť tento soundtrack. Je to nielen Powellov najlepší, ale musím povedať, že je to zrejme najlepší „animovaný“ soundtrack, aký som kedy počul. Vrátane Giacchinovho Up!

HODNOTENIE – 10/10

P.S. z recenzie som vynechal záverečnú titulkovú pieseň Sticks and Stones, ktorá je síce zaujímavá, ale na CDčku len zavadzia a k filmovej hudbe sa proste nehodí. A toho „inteligenta“, ktorý ju tam umiestnil by som kopol do zadnice…

Jan Scigulinsky

Johny „Max“ Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com.
Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Related posts:

1. Ukážka z knihy: John Ringo: Za zrcadlem Když Univerzitu centrální Floridy zničí šedesátikilotunová exploze, první podezřelý je...
2. Ukázka z knihy: John Meaney: Píseň kostí (Donal Riordan 1) První dva akty byly opět magické. Během přestávky se Donal...
3. Soutěžte o Dragon Age 2 s MFantasy! MFantasy oslaví ve středu 9. března 2011 své sedmé narozeniny....

Rádio Fantastika je prvý slovenský fantasy & scifi podcast, ktorý v spolupráci s internetovým rádiom TLIS pripravuje scifi klub Quasi.

Cieľom projektu je prinášať nové informácie z domácej fandomáckej kuchyne, rozhovory so zaujímavými ľuďmi, prednášky z conov a mnoho iných zaujímavostí.

Predpremiéra prvého dielu bola na minuloročnom Istrocone, a odvtedy vznikli štyri samostatné podcasty, pričom na stránke Fantastiky nájdete niekoľko rozhovorov a víťaznú poviedku Ceny Fantátie 09.

Na stránke rádia TLIS je možné zistiť, kedy bude vysielaný nový podcast, prípadne je možné si ho stiahnuť zo stránky Rádia Fantastika.

Miroslav Sendlai

Related posts:

1. Letná škola fantastiky – ženy a fantastika      Mohlo by sa zdať, že fantastika je mužská doména,...
2. Istrocon & Comics Salon 2011 – Fantastika, ktorú nezažijete nikde inde!      Rok sa stretol s rokom a opäť raz sa otvorili brány...
3. Letná škola fantastiky – fantastický internet      Leto sa pomaly blíži ku koncu, rovnako ako aj...

Ritchie Blackmore je právem nazýván kytarovým virtuózem. Společně s Candice Night založili v roce 1997 hudební skupinu Blackmore’s Night. Jejich hudba je kombinací folku, rocku a renesanční hudby (já tomu říkám renesanční rock:).

Postupem času se ke skupině přidali další hudebníci. Ke kytaristovi Ritchiemu a zpěvačce Candice přibyly sborové zpěvačky Sisters of the Moon, klávesista Bard David of Larchmont, „multiinstrumentalistka“ Tudor Rose, basista Sir Robert of Normandy a Squire Malcolm of Lumley hrající na bicí. Ano, jeden ze znaků této kapely jsou jejich jména.

Poslech alba Fires at Midnight z roku 1999 na mě opravdu silně zapůsobil. Byla to moje první zkušenost s touto muzikou, takže jsem jí jako zarytý fantasta samozřejmě naprosto propadl. Ačkoliv jsem nerozuměl textům (ty si čtu až teď na webu:), měl jsem pocit, jako bych poslouchal příběh. Příběh malého dítěte, které stále roste a roste, v dospělého člověka.

První skladba Written in the Stars ve mně zanechala právě ten pocit dětské vtíravosti, melodičnosti a jakéhosi majestátu. Druhá skladba je pomník Bobu Dylanovi – jeho The Times They´re A Changin´. I Still Remember začíná velice zajímavým perským motivem, který plynule přechází v keltské dudy, ne nadarmo je Blackmore nazýván kytarový mág. Home Again je rytmická skladba do pohody, doma je prostě doma. A pak Crowning of the King – král přichází s velkou slávou a majestátem. Šestá, instrumentální skladba Fayre the Well ve mně vyvolala pocit jakési sklíčenosti. Bezstarostnost a dětství odchází, ale Fires At Midnight již oslavuje dobu, co přichází nyní. Tato skladba je dle mého názoru až příliš dlouhá, řekl bych, že si (hlavně v závěru) Blackmore příliš hraje. Balada Hanging Tree mi toho moc neřekla. Zato Storm se svým stále zrychlujícím rytmem je nádherná energetická sprcha. Jako když se schyluje k bitvě. A zase ty perské rytmy. Zatím někde jinde zní latinsky pohodová Midwinter’s Night. All Becouse of you je další z těch energický a rychlých písní. While Just for you a instrumentální Praetorius ve mně zanechaly spíše rozporuplnost. Zato smutná orientální Benzai-Ten a Village on the Sand – to jsou naprosto dokonalé skvosty. Zvlášťe Village on the Sand je opět tou energickou skladbou, kde se snoubí kouzelný hlas Candice s magickým uměním Ritchieho. A pak už zbývá jen Again Someday. Někdy nashledanou.

Celkově je Fires at Midnight průměrné album Blackmore’s Night v porovnání s ostatními alby, ale kdo si ho koupí, myslím, že se mu bude líbit, pokud má rád renesanční hudbu.

Oficiální stránka: http://www.blackmoresnight.com/
Audio ukázky: http://www.blackmoresnight.com/audio_clips.html

Fires At Midnight (click to listen) Mid Winter’s Night click to listen)

Jakub Šinko

Related posts:

1. Mrtvá Nevěsta Tima Burtona Mrtvá nevěsta Tima Burtona Tim Burton’s Corpse Bride 2005 Tim...
2. Fable Fable – The lost chapters 2005 Vývojář: Lionhead Studio Vydavatel:...
3. TOP 35 Herných Soundtrackov Blíži sa koniec roka a tak pomaly ale isto nastáva...