Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami, dolami aj lúkami, poliami a riekami, žil princ Gunbert. Tak ako každý princ, aj on v detstve počul veľa príbehov o udatných rytieroch a princoch, ktorí bojovali proti zlým drakom a iným príšerám, aby si získali srdce krásnej princeznej. Veď čo by to bol za kraj, keby nectil svoje tradície, nech už boji hocijaké.

Tak ako mnohí, aj on, čakal, kým dospeje, aby ho postretol rovnaký osud. Byť hrdinom bolo proste v móde. A ako plynul čas, tento trend prežil všetko ostatné.

Pre kráľovstvo šťastie, no princa smolu, u nich žiadneho draka nevideli, že nebyť kníh, už ani nevedia, ako taký drak vyzerá. No šťastie praje odvážnym a bláznom, a tak aj na princa Gunberta prišiel rad, aby ukázal, čo všetko dokáže.

V susednom kráľovstve uniesol troll princeznú len pár dní pred jeho šestnástimi narodeninami. No povedzte, aký krajší darček by si mohol mladý princ priať, než vyslobodenie krásnej princeznej Esmeraldy?

V deň konania osláv tak mladý Gunbert oznámil celému kráľovstvu, že práve on sa stane tým hrdinom, ktorý porazí mocného trolla a privedie si domov nevestu.

Rozporuplné veru reakcie vyvolala táto správa v radoch jeho poddaných, predsa len princ nebol žiadny svalovec, tobôž hrdina. Sotva by ulovil chromého jeleňa, za predpokladu, že by mu s ním niekto pomohol. Napriek tomu sa mu dostalo uznania a veľkého potlesku. Mnohí by sa radšej s chuti zasmiali, ale predsa len, so slučkou na krku sa ťažko smeje.

„Gunbert, daj na seba pozor! Len nech sa mi domov živý a zdravý vrátiš.“ Kráľovná s ťažkým srdcom vyprevádzala svojho syna na túto ‚cestu za pravou láskou‘.

Hneď na druhý deň sa k hradu trolla Trolola vybral celý princov sprievod. Dvanásť rytierov sa podujalo k jeho pomoci a rovných päť dní im cesta trvala. Určite by to aj menej bolo, ak by niekto princa varoval, aké nepohodlné je celý deň v sedle sedieť. Rovno kočom by sa nechal zviesť, bolestí a nadávok by ušetril že až.

Mraky a blesky halili jeho najvyššie veže. Čudesné svetlá a hrôzostrašné zvuky z neho vychádzali celú noc. Isto tam temné rituály praktikoval, čiernou mágiou princeznú začaroval.“ Presne tak neskôr mladý princ opísal, čo videl. Ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Rozložili tábor v bezpečnej vzdialenosti, pretože v noci by sa už aj tak ďalej nedostali. A ráno je predsa múdrejšie večera, to vedelo každé dieťa.

Kým Gunbert spal, dvanásť rytierov z jeho sprievodu poctivo strážili svojho princa pri ohni a víne, ktoré si so sebou vzali. A čím menej ho bolo, tým odvážnejšie slová sa im plietli na jazyku.

„Toto vám vravím, že toten náš Guybert… nech sa tu pod zem rozpadnem, že pri pohľade na trolla… sa posere a zuteká jak stará Gútová… keď na stene pavóka zočí.“

„To ja svoju starú kobylu po rukách cestou späť poberiem, ak to tu ten náš princiak čo i len do hradu vkročí.“

Hurónsky smiech sprevádzal zvyšok večera a podobných stávok ešte veľa odznelo. No čo i len na jednu z nich by si ťažko niektorý z rytierov ráno spomenul. Alebo radšej nechcel.

 

Prvé ranné lúče sa odrážali od princovho meča, ktorý pevne zvieral v ruke. Nebojácne stál pred hradnou bránou a mohutným hlasom pútal na seba pozornosť.

Nečakal, kým sa ten prašivý lotor objaví sám a rovno napochodoval do hradu. Škreti a iná háveď sa mu pratala z cesty v strachu o svoj biedny život. Nikde však nevidel trolla ani princeznú.

Až zúfalý krik z veže ho naviedol tam, kde sa potreboval dostať. Neváhal a schody bral rovno po troch, aby neprišiel neskoro. Veru stihol to len o chlp.

Troll sa už chystal zožrať princeznú, ale princ Gunbert konal hrdinsky a trolla prebodol mečom. Princezná sa mu hodila okolo krku a nežne pobozkala svojho záchrancu.

Ráno vstal princ ako prvý. Trochu ho rozmrzelo, že to všetko bol iba sen, ale sám seba utešil tým, že sny sú často predzvesťou budúcnosti. Tak ho to učil starý Bello, jeho mentor. Obliekol si svoje princovské šaty, do ruky vzal meč od kráľovského otca, ukutý presne na mieru, keďže skutočný by asi len ťažko udvihol.

Vybral sa rýchlo zo stanu, aby si vypýtal posledné rady od svojich rytierov a pobral sa zachrániť krásnu princeznú Esmeraldu.

„Princ môj, dobre si pamätaj, že… ak trotla chceš zabiť, musíš ho priamo do zadku pichnúť, ináč nieto iného miesta na jeho tele, kde by bol zraniteľný. A to mi môžeš veriť, aj iní by ti to istotne dosvedčili.“

Presne takúto radu Gunbert dostal od jediného rytiera, ktorého sa mu podarilo zobudiť, a tak v presvedčení, že vie, čo má robiť, sa vydal po hradnej ceste za svojim osudom.

Medzitým na hrade, diali sa veru nečakané udalosti.

Všeobecne sa vedelo, že trollovia nie sú za dobre s poriadkom, ale za takýto bordel by sa veru nemusel hanbiť ani ten najhorší z nich.

Ranné lúče prinútili Esmeraldu otvoriť oči. Okamžitá bolesť hlavy jej kruto pripomenula, čo sa v noci dialo.

Takú dobrú párty už dlho nezažila, nie nadarmo sa hovorilo, že Trololo je ten najlepší showmaker v šírom kraji. Letmý úsmev na perách vystriedal zvláštny pocit v žalúdku.

V nočnej košeli, podopierajúc sa o všetko možné, sa snažila dostať na balkón, aby sa nadýchala čerstvého vzduchu. A tam ho zbadala!

Ach, bože môj. Ďalší rytier,“ pomyslela si, keď uvidela postavu kráčajúcu po ceste.

Rýchlo zbehla naspäť do hradu, aby zbudila Trolola. Cestou párkrát zakopla o ďalších hostí, ktorí prespali tam, kde sa zvalili. Nakoniec sa jej ho podarilo nájsť pri kozube.

„Vstávaj Trololo, rytier sa sem valí. Zase ma prišiel niekto zachrániť. Aspoň nemusím ísť naspäť sama.“

Troll nevenoval princeznej žiadnu pozornosť a pokojne si ďalej chrápal v pravidelnom rytme. Až dobre mierený kopanec pod rebrá, ho prinútil venovať sa svojmu okoliu.

„Čo steš, to tunak ma otravuješ, šak ešte ani večer neni.“

„Rytier sa sem valí. Rýchlo niečo vymysli.“

Trololo si zívol, až sa Esmeralde nohy podlomili od toho smradu. „Takže rytier vravíš. Šak hybaj toť do postele, jak to ten trubadúr včera vyprával, že ťa ako zo spánku zobudí. A tuna si toto zober, bo by odpadol pri tom bozku. Som to včera dostal, jaj šak jak sa to menuje. Žjuvačka, či tak nejak. Ja idem hosťa zatiaľ privítať. Nach vidí, že som dobrý hosťovač.“

A tak utekala princezná do najvyššej veže, aby si ľahla do postele a čakala na princa. Cestou zožuvala žuvačku, s ovocnou príchuťou, aj bublín zopár spravila, kým sa jej tá najväčšia nerozpľaskla na tvári.

Gunbert kráčal neisto po ceste a každým krokom ho viac a viac objímal strach. „Čo ak to nezvládnem?“ pomyslel si, ale myšlienka na krásnu Esmeraldu, ktorú nikdy predtým nevidel, mu dodala odvahu.

Predsa len, všetci hovorili, že krajšej v šírom okolí niet, a jeho by rozhodne neklamali. Zasnil sa v predstave o tom, aký láskavý bol k nemu osud, keď mu doprial tú najkrajšiu nevestu. Až potknutie o vyčnievajúci koreň a pád na zem, ho priviedli do reality. Oprášil sa, narýchlo otočil okolo seba, či ho nikto nevidel a pokračoval v ceste.

V ruke zvieral meč a počítal posledné kroky, ktoré ho delili od hradnej brány.

Prešiel na nádvorie, kde sa povaľovali rôzne haraburdy a páchlo to tam, ako v chlieve. Poobzeral sa dookola, vzpriamil sa, aby si dodal odvahu a najhlasnejšie, ako vedel, zvolal: „Troll, ty háveď jedna, už aj mi vydaj princeznú, inak skántrim tvoj život!“
Hurónsky smiech sa ozval nádvorím, čo sa Trololo pobavil nad princovou požiadavkou. Pomaly sa pobral za ním, aby ho privítal tak, ako sa na hostiteľa jeho mena patrí.

„Čo tu steš tak skoro ráno, ty ľudský červo. Vari neznaš kódexník, že trolla nemôžeš vyrušiť skôr, ako po obede?“
Princ ostal zaskočený touto novinkou, o ktorej sa mu jeho rytieri nezmienili. Naopak troll sa bavil, ako jednoducho sa mu podarilo Gunberta oklamať.

„Tak vrav, čo tu steš, bo nemám na to celý deň. Som vyhladol a ty ani za dezert navystačíš.“

„Po princeznú Esmeraldu som prišiel. Vydaj mi ju a ušetrím tvoj život.“

Trololo sa z plných pľúc zasmial, až sa hradné steny otriasali.

„Poď si po ňu teda, jak cezo mňa dôjdeš.“

Princ švihol mečom vo vzduchu, aby si dodal odvahu a rozbehol sa proti trollovi. Ten, aby mu to uľahčil, sa rovno o zem hodil. Nebolo mu po chuti, s princom sa naťahovať, dobrý spánok sa mu rozhodne viac hodil.

„A teraz skoncujem s tvojim biednym životom, troll. Neboj sa, poznám tvoje slabé miesto!“

Meč zasvišťal a pristál presne na Trololovej zadnici. Ten vykríkol, aby ukončil toto nudné divadlo, pričom v duchu princovi poďakoval, že ho poškrabal na zadku, miesto neho.

Kto to kedy videl, trolla pichať do zadku. Čo tie deti dnes v tých kráľovstvách učia?“ pomyslel si a pokojne zaspal.

Princ neváhal. Povzbudený svojim úspechom sa rýchlo vydal do hradu, pohľadať princeznú.

Vnútri sa mu naskytol žalostný pohľad. Všade boli zúbožené tvory, ktoré tu istotne troll mučil, aby sa pobavil. Niektoré nevládne ležali na zemi, iné sa snažili dostať von z hradu.

„Princezná! Kde ju nájdem?“ Gunbert chytil malého trpaslíka, ktorý ledva stál na nohách, aby z neho dostal informácie.

„Kdo? Jaká pricajzna?“

„Esmeralda! Kde ju ten tyran väzní?“

Trpaslík si hlasno grgol a spokojný so svojim výkonom sa posadil na zem. „Tož Esmeralda, šak hneď hovor. Vo veži je asi, de by inak bola.“

„Kadiaľ sa tam dostanem?“ zúfalo sa ho spýtal mladý princ, ale to už trpaslík, ako krátky, tak široký, spal ako drevo.

Rozbehol sa Gunbert prvými schodmi, na ktoré natrafil a na jeho šťastie to boli tie správne. Dušu skoro cestou vypustil, veď ich muselo byť najmenej zo dva tucty a to ešte netušil, že na konci nájde mohutné dvere, samozrejme zavreté.

Chvíľu mu to veru trvalo, než ich otvoril. Predsa len s trollom sa zrovnávať nemohol, ale ani to ho nezastavilo na ceste k svojej vyvolenej.

Potichu vošiel dnu s mečom v ruke. V izbe sa nachádzala iba jedna veľká posteľ s baldachýnom, na ktorej spala Esmeralda.

Princ podišiel k nej, odtiahol závoj a naskytol sa mu ten najkrajší pohľad, aký kedy videl. Princezná bola omnoho krajšia, ako si ju predstavoval.

Snažil sa ju zobudiť, ale nič sa nedialo. Skúsil na ňu hovoriť, ale ani to nepomohlo. Až, keď sa za jeho chrbtom ozval zvuk, zbadal, že tam je ešte niekto.

„Takto ju neprebudíš veru. Zakliata je večným spánkom.“

Gunbert sa prudko otočil. Oproti nemu stál chlap s pivným bruchom, na hlave klobúk a v ruke lutna.

„Dovoľ mi, aby som sa predstavil. Som Trubič, slávny to trubadúr. Ak chceš, rozpoviem ti príbeh.“

„Nemám čas na príbehy. Prišiel som sem zachrániť princeznú.“

„Iste, iste. To chcú všetci, ale bez mojej pomoci sa ti to nepodarí. Dobre ma teda počúvaj.“ Trubadúr si narovnal klobúk, vážne sa pozrel na princa a spustil: „Trikrát pospiatky musíš okolo postele prejsť, v každom rohu hlasno zakikiríkať a cez otvorené okno nahlas vykričať celému svetu, že princeznú spiacu navždy budeš milovať.“

Gunbert neváhal ani sekundu, meč oprel o stenu, a tak, ako mu Trubič poradil aj vykonal. Celý zadychčaný sa oprel o roh postele, ale nič sa nedialo. Iba trubadúr takmer pukol od smiechu, až celý očervenel.

Princezná Esmeralda medzitým všetko pozorne počúvala. Predsa len z noci si veľa nepamätala, takže potrebovala aj ona osviežiť pamäť.

Robíš si zo mňa srandu poddaný? Už aj mi povedz, ako princeznú prebudím, inak tvoju hlavu na kôl nastoknem!“

„Nuž princ môj, vec sa má takto. Ak naozaj princeznú ľúbiš a za nevestu si ju vezmeš, potom iba jedno stačí vykonať. Pobozkaj ju a ona sa prebudí.“

„Čo za nezmysli mi tu hovoríš, Trubič. Chceš, aby som ťa do žalára poslal?“

„Len sa presvedč! Stačí jediný bozk.“

A tak princ podišiel k posteli, naklonil sa k princeznej a letmo ju pobozkal na pery. Tá otvorila oči a vrhla sa svojmu  ‚záchrancovi‚ do náruče.

Spolu potom zišli do tábora, kde ich privítala družina prekvapených rytierov. Avšak jeden z nich sa iba letmo pousmial, keď si ho všimla Esmeralda.

„Tak čo, princezná. Aká bola zábava na hrade?“ potichu sa k nej prihovoril, keď bol princ v bezpečnej vzdialenosti.

„Chýbal si nám Malentus. Toľko srandy už dlho nebolo. Ale aspoň ma domov odnesieš, nemusím ísť sama.“

* * *

A čo sa dialo potom? Nuž, poznáte to. Princ Gunbert priviedol na hrad princeznú Esmeraldu a konala sa veľkolepá svadba. Presne, ako v rozprávke. A ako býva v taký šťastný koniec zvykom, žili šťastne až kým… popravde, až kým sa na hrade trolla Trolola nekonala ďalšia párty.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)