Londýn. Chlapcovi drkocú zuby, bledý a vyľakaný odrieka zaklínadlá, ktoré nesvedčia do jeho detských úst. Z kriedou nakresleného pentagramu sa dvíha zlovestná žltooká silueta. Chlapec šepká príkazy a miestnosťou, kde náhle zhasli sviečky a zavládol ľadový chlad, sa nesie meno entity: „Bartimaeus.“ Bytosť so spomienkami a ľstivosťou piatich tisícročí. Tvor, ktorý má poslúžiť zámerom mladíka horiaceho pomstou…

Mestská fantasy Amulet zo Samarkandu britského spisovateľa Jonathana Strouda je prvou knihou trilógie Bartimaeus. Príbeh nás vtiahne do upršanej reality alternatívneho Londýna dnešných čias. (Podľa niekoľkých detailov usudzujem, že sa dej odohráva približne v čase vydania knihy – okolo roku 2003). Autor stvoril temný a napriek mágii až nepríjemne reálne pôsobiaci svet. Británia je svetovou veľmocou. V tomto Londýne však niet po skutočnej civilizácii stopy, azda len po jej ilúzii. Moc je sústredená v rukách elitnej vrstvy mágov. Prostáci – nevzdelaný ľud – im stavajú pomníky, so zatajeným dychom počúvajú o nesmiernej sile a zásluhách svojich vodcov a po zotmení neopúšťajú domy zo strachu pred nočnou políciou.

Áno, mágovia sa radi a často hrdia „svojou“ mocou, hoci jedinou ich schopnosťou je privolať duchov a podrobiť ich svojej vôli. Žiadni mocní čarodeji, iba vzdelaní zbabelci, fausti naplnení večným strachom, že nakreslia kriedou krivú čiaru alebo zamrmlú nesprávne slovíčko.

Dejom, ktorý veľmi (vôbec) prezrádzať nechcem, nás vo dvoch líniách sprevádzajú Bartimaeus a Nathaniel. Hlavné postavy, ktoré autor vypiplal do dokonalosti. Obaja inteligentní, obaja ješitní. Súperi. Sluha a pán. Kým príbeh učňa Nathaniela sledujeme z pozície personálneho rozprávača, džin Bartimaeus sa nám prihovára v prvej osobe s veľmi produktívne využitými poznámkami pod čiarou. Dva uhly pohľadu ukazujú, že žiadna zo strán (zotročovaní duchovia a mágovia-zotročovatelia) nie je nutne tá zlá. Hoci to neznamená, že by niektorá musela byť dobrá…

Z Nathanielovej línie vanie pochmúrnosť. Niekoľko prvých kapitol sledujeme rýchle a smutné dospievanie chlapca, ktorý vlastne nikdy nemal skutočné detstvo. Rodičia sa ho vzdali „pre vyššie dobro“ (s ktorým určite nemal tučný balík peňazí pripísaných na ich konto nič do činenia) a Nathaniel sa stal učňom popudlivého a staromódneho mága Underwooda. Dostal pokyny zabudnúť na svoje rodné meno a všetky záznamy o jeho existencii boli vymazané zo sveta.

Amulet zo SamarkanduChlapec si pálčivo uvedomuje vlastnú inteligenciu, čo ho robí arogantným a neznesiteľne samoľúbym.  Má dobré nápady a je odvážny – a presvedčený o vlastnej nepremožiteľnosti – čo je v jeho dvanástich rokoch celkom pochopiteľné. Zrejme každého ako postava nenadchne, ale mňa fascinoval. Dokonalý prípad introvertného génia.

Bartimaeova línia síce tiež nie je žiarivým údolím optimizmu, ale za to má tendenciu čitateľa rozosmiať. Tento džin to ťahá na našom svete a v područí rôznych pánov, rôznych veľmocí už päťtisíc rokov. Bartimaeus má tendenciu všetko komentovať, korení vtipnými hláškami, sem-tam prihodí prúpovídku zo svojej predlhej kariéry, počítajúcej sa na miléniá, a zásobuje čitateľa cennými informáciami o mágoch, siedmych rovinách vnímania, duchoch (z úcty k Bartimaeovi vynechám zo slovníka nekorektné slovo „démon“, ktorým sú často označovaní) a vôbec o všetkom, čo tento skrz-naskrz zaujímavý svet ponúka. Aj napriek cynickému postoju k životu z jeho slov občas cítiť hlboký smútok a znechutenie bytosti, ktorá bola zotročovaná príliš dlho.

Je v poriadku, ak bežíte, aby ste si zachránili život, ale treba aspoň bežať správnym smerom. (str. 271)

Bartimaeus má šťastnú kombináciu vlastností, ktoré mu pomohli počas dlhých rokov privolávania mágmi príliš nezatrpknúť ani nezošalieť. Jeho magické schopnosti nie sú príliš silné, tak akurát, ale je inteligentný a bystrý; je fajn raz za čas čítať o postave ako je on – čitateľa sa nezmocní onen nepríjemný pocit, že by bol hlavný hrdina nesmrteľný a nepremožiteľný. Oproti zachmúrenému Nathanielovi je Bartimaeus ako žiarivé slniečko, ale aroganciou sa jeden druhému vyrovnajú: o slávnych činoch Bartimaea z Uruku, Sachr al-džinního, N´gorsa Strašného sa dočítame hneď niekoľkokrát. A to je prosím iba zopár z jeho premnohých mien.

„Skráťme to,“ povedal som. „Obaja vieme, že keby som vám to miesto prezradil, nechali by ste ma zomrieť. Vieme aj to, že keby to tak bolo, je jasné, že by som vám určite dal falošnú informáciu, len aby som vám urobil napriek. Takže čokoľvek vám poviem odtiaľto, bude bezcenné.“ (str. 221)

Autor sa elegantne vyhýba väčšine klišé, zbytočným odbočkám aj prehnanej patetickosti. Svoje postavy vykresľuje trpezlivo, so zmyslom pre detail. Tie vedľajšie dostávajú menej priestoru, avšak vedia ho efektívne využiť. Príbeh z moderného sveta, ktorý však príliš nepripomína civilizované 21. storočie, príbeh s tak trochu inou mágiou, krvavou a bez ilúzii… a s postavami, ktoré tiež svoje ilúzie dávno stratili.

Názov: Amulet zo Samarkandu (Amulet of Samarkand)
Autor: Jonathan Stroud
Séria: trilógia Bartimaeus (1. diel; Bartimaeus Trilogy)
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2003
Počet strán: 422
Väzba: pevná

Komentáře

komentářů