Henry James sa narodil v hlbokom 19. storočí (1843 – 1916). Podľa danej doby sa niesol aj štýl jeho rukopisu. Väčšina diel boli poviedky. Občasný román, divadelná hra, či kritiky iba dopĺňali pestrosť jeho tvorby. Narodil sa v New Yorku, ale časom sa presťahoval do Európy. Vystriedal rôzne veľkomestá starého kontinentu, kým zakotvil na anglickom vidieku. Vďaka rôznorodosti štátov a miest, kde pobýval, sa odrážal aj obsah, či opis daného prostredia. V ponuke je teda sedem poviedok.

.

Nájemné od ducha: Mladý študent teologickej fakulty vlastní zopár neduhov. Medzi hlavné patria zvedavosť a záľuba vo vychádzkach. Ak tieto dva komponenty splynú – o dobrodružstvo je postarané.

Jedného dňa podvečer si chcel skrátiť cestu. Háj, ktorý stredom pretínala cesta. Vábeniu neodolal. Stúpal po zarastenej ceste a vychutnával si samotu. Myšlienky, výhľad a spokojnosť prerušil nečakaný objav. Dom na samote zasadený medzi stromami. Opustený avšak nezanedbaný. Zvedavosť nasiakla dušu objaviteľa. Od tej chvíle si tou skratkou a výhľadom na dom často spríjemňoval chvíle. Dumal, komu patril dom, kto a prečo ho opustil a vymýšľal teórie o jeho pôvode, kým sa mu nenaskytla príležitosť túto záhadu vyriešiť. Neznámy starý pán sa pred domom sklonil. Pokoru zopakoval aj pred otvorenými dverami, ktoré si sám odomkol. Vstúpil. Dychtivosť mladého teológa sa búrila, až zvíťazila. Mladík pristúpil k poodchýlenej okenici a pozoroval. Dve postavy a veľké tajomstvo. Ak túžil odhaliť pozadie tohto nečakaného javu musel zájsť až na dno. Po čase nenápadne nadviazal kontakt so starým pánom a vyzvedal. Netrvalo dlho a dozvedel sa každý detail, všetko potrebné. Ostávalo na výber – veriť, či naopak. Kto by dokázal len z rečí uveriť v ducha. Ducha dcéry starého pána, ktorý neodišiel a nepovedal posledné zbohom.  Okolnosti a zvedavosť dajú záhadný príbeh do pohybu. Dom a v ňom záhada čaká na oslobodenie. Stačí sa len pokloniť a vstúpiť.

.

Sir Edmund Orme: Dvorenie v anglickom duchu z prelomu 19. a 20. storočia malo svoje romantické pravidlá. Nenápadné dotyky, letmé pohľady, prechádzky, gentlemanstvo. Láska však môže priniesť aj iné druhy vzrušenia a otvárať oči do utajených dimenzií.

Mladý nápadník si cestu k svojej vyvolenej získaval okľukou. Priama cesta neviedla vďaka jej dobrému spoločenskému postaveniu a kladov, ktorými oplývala. Nápadníkov sa pred verajami tlačilo dostatok, zatiaľ čo ten pravý čakal v úzadí. Až matka, ktorá svojej dcére mierne nasmerovala pohľad na toho vyvoleného, ukončila trápenie. Hlavnou príčinou však neboli dobré mravy mladého nápadníka a hodnoty, ale niečo úplne rozdielnejšie. Pravá čistá láska. Dôkaz je neodškriepiteľný. Iba bezmedzná ľúbosť dokáže nazrieť cez oponu všednosti a predviesť DUCHA – sira Edmunda Ormeho. Veno, ktoré priniesla matka. A zrazu niet návratu. Nielen spojenie dvoch duší, ale aj tajomstvo okolo záhadnej postavy kladie mnoho otázok. Duch s minulosťou, ktorá je503188 tak úzko spätá s matkou.Stačí sa prisľúbiť žene svojho srdca, požiadať o ruku a mreža záhady sa môže rozlomiť.

.

Soukromý život: Vidiek ponúka pre mešťanov veľa príležitostí na odľahčenie od všedností. Čerstvý vzduch, výhľad na hory, sýta zeleň a hlavne dobrá spoločnosť.Herečka, husľový virtuóz, spisovateľ, dobrodruh… Chvíle strávené v spoločnosti dokážu naplniť nielen prázdne okamihy, ale ja dušu. Nie je nič zaujímavejšie a pestrejšie, než dobre rozohraná partia medzi ľuďmi, z ktorých každý podľa vlastných privilégií dodáva to svoje naj. Podaktorí až nad hranicu. Zatiaľ čo jedna strana sa snaží viesť dialóg, vymýšľať témy a udržovať atmosféru, druhí sa radšej nechávajú unášať ponúkaným smerom. Lenže čo ak tí, na ktorých sa najviac upierajú zraky nie sú skutoční. Alebo čo ak sú viac, než len skutoční. Stačí sa ponoriť hlbšie a pátrať. Odpovede, ktoré dokážu odkryť pravdu však môžu mať za následok rozpad spoločnosti, možno dokonca rozpad osobnosti. Záleží na dychtivosti pátrania čomu, alebo komu dať prednosť. Nie každé tajomstvo musí byť odhalené.

.

Přátelé přátel: Ak niekto uzrie dušu krátko pred tým, než udrie smrť, je to dar. Nebožtík sa príde rozlúčiť, povedať posledné zbohom. Čo ak sa však nájdu dve osoby, ktoré vlastnia tento dar. Muž a žena. Zhoda náhod im spletie cesty dohromady. Obaja o sebe vedia. Ľudia o ich schopnostiach šepkajú a ukazujú na nich prstom. To jediné ich spája a zároveň rozdeľuje. Je to hra osudu, alebo vtip života? I keď poznajú všetky podrobnosti o tom druhom, jeho súkromie, vzťahy k ľudom i k spoločnosti, nikdy sa nestretli. A to je tá pravá príčina prečo byť na osud, alebo samotný život nahnevaný. Všetka snaha splynúť dohromady, vidieť sa čo i len na minútku, letmý dotyk, pohľad očí, to je iba neukojiteľná túžba. Možno to by stačilo, ale opak je skutočnosťou. Nech sa osobne snažia akokoľvek, nech ich davy tlačia do stretnutia, napriek tomu ostávajú osamote. Možno raz nastane chvíľa, keď ich náhoda, alebo osud zvedú dohromady. Veď majú dar videnia za hranice života. Stačí čakať a pozerať sa. Tu, alebo na druhom brehu – možností je viac.

.

To opravdu správné: Dostať ponuku spísať životopis známej osoby je výsada. Hlavne ak spisovateľ patrí do blízkeho kruhu priateľov. Túto nečakanú ponuku dostal priamo od vdovy, iba tri mesiace po skone. Aby práca nasiakla čo najviac autentickosti,nasťahoval sa do domu nebožtíka, do jeho pracovne s povolením prehrabávať sa v súkromných veciach bez obmedzenia. Horlivosť, s akou sa pustil do zaznamenávania životnej dráhy zosnulého mu blčala priamo na papieri. Stránky sa plnili a on cítil, že to nie je iba náhoda, vplyv múzy. Pri každom škrtnutí pera vnímal prítomnosť ďalšej osoby. I keď pracovňa zívala prázdnotou, nemusel hádať, komu tá duša patrí. Duša zo záhrobia však mala vlastné plány a odkaz na zverejnenie životopisu. Zrazu vyvrela dilema či pokračovať v zaznamenávaní životnej púte nebožtíka, alebo nechať vyschnúť atrament a dopriať vytúžený odpočinok.

.

Třetí osoba: Dedičstvo zväčša rozdeľuje rodinu. Posledná vôľa nebožtíka však môže mať aj opačný účinok. Jedna nehnuteľnosť a dvaja dediči. Delenie dvoma je jednoduché, pokiaľ obe osoby pristúpia na rovnaké podmienky. Druhá možnosť ponúka spolužitie pod jednou strechou. Nehnuteľnosť je rozsiahla, podobne ako priľahlý pozemok. A tak sa obe – úplne rozdielne osoby, vzdialené sesternice – dajú dohromady a skúsia spolunažívanie. Ich rozdielne povahy napokon vyplnia prázdne a navzájom dodávajú pocit rodiny. Všetko sa zmení jedného večera, keď ich premôže zvedavosť a ony sa pustia do prehľadávania domu. Zákutí je dostatok a tajomstiev ešte viac. Pátranie zavŕši truhlica naplnená dokumentmi, ústrižkami, starými listmi. Všetko sa zdá byť všedné, až na švabachom napísanú hrsť starobylých listov. S listmi a odhalením, čo sa v nich skrýva, prichádza na scénu nový príbuzný. Muž zabudnutý v minulosti, odsúdený a popravený obesením. Jeho prítomnosť sprvu vyvolá strach násobený vzrušením. Všetko má však svoje medze. Treba tu hranicu nájsť a prekročiť, alebo sa nechať uväzniť.

.

Veselé nároží: Návrat do rodného štátu, mesta zakaždým prinesie zmenu. Aj napriek zrelému veku dokázal zachytiť spomienky na zašlé chvíle. Najviac mu však obraz mladosti pripomína staré rodinné sídlo. Tam sa rozlúčil s detským vekom a stúpil na dráhu muža. Avšak nielen spomienky dokážu zavíriť mysľou. Niekde v hĺbke utlačovanej duše klíči otázka, čo všetko sa zmenilo. Zrazu túžil poznať čím by sa stal, ak by neopustil rodnú zem. Koľkú zmenu podstúpil vďaka odchodu do cudziny, ktorá ho pretvorila na svoj obraz. Chcel vidieť svoje alter-ego. A len kvôli zvedavosti a túžbe odhaliť zákulisie vlastnej oddelenej osobnosti sa nanovo pripútal k rodnému sídlu – budove dávno opustenej, avšak nezanedbanej. Tam sa po nociach zakrádal a v kalných odkazoch minulosti skúšal nájsť to druhé ja. Jeho ctižiadostivosť ho priviedla k výsledku. Veď nenadarmo sa vraví – „Kto hľadá, nájde“.

.

Strašidelné příběhy – pred kúpou tohto diela si treba v prvom rade uvedomiť jeho históriu. Históriu, ktorá siaha do hĺbky dejín – k prelomu 19. a 20. storočia. Ak chcete zistiť, ako sa vtedy žilo, myslelo a v neposlednom rade písalo – tak šup a rýchlo listovať. Každá poviedka je písaná štýlom daného obdobia. Niet medzi nimi viditeľný rozdiel. Podpis autora je usvedčujúci. Podobne je určený aj námet celej zbierky. Duch, duchovia. Väčšina poviedok (najskôr všetky) budú čitateľovi trochu pripadať ako klišé. Lenže na obhajobu autora treba pripomenúť dátum ich zrodu. Kopírovanie nebolo v móde a fantázia ešte zďaleka nebola tak vydolovaná.

Teraz sa však poďme trochu ostrejšie zamyslieť nad samotnou stavbou textu a jej hĺbkou. Každý z daných počinov je od začiatku do konca úvahový. Mnoho stranné opisy vypovedajú o ľudskej duši a jej zmýšľaní. Prierez psychikou hlavných, ale aj vedľajších hrdinov je nadmieru zdĺhavý a kruto kradne hlavnú pointu deja a tou je strach a hrôzostrašno. Toho sa nám dostane iba poskromne, lebo prvoradé je odhaľovanie všetkých tajomstiev osobnosti daných hrdinov. Na druhej strane treba dodať, že dávna doba si najskôr žiadala také písanie.

Samotný (preložený) text je písaný v dobovom „slangu“. Prehodený slovosled, zastarané výrazy. Preto je na zváženie, či sa ponoriť do zašlých čias a skúsiť zažiť na vlastnej koži pochmúrne, vlhké Anglicko, či jesenný New York.Čitateľský rozhľad láka k ochutnávke niečoho nového a predsa tak starého.

.

Henry James

Strašidelné příběhy

2001 vydavateľstvo Wordsworth

2012 vydavateľstvo Plus Praha v spoločnosti Albatros Media

Preklad:Stanislava Menšíková

Ilustrácie: Ladislava Gažiová

Doslov: Alena Dvořáková

Komentáre: Ondřej Müller

Grafickáúprava: Vasil Artamonov

Komentáře

komentářů