A je to tu. Záver jednej z úspešnejších filmových ság podľa knižných predlôh. Do kín sa pred pár týždňami vrútil najnovší Twilight s názvom „Breaking Dawn, Part 2“. Že sa Twilight potreboval opičiť po Harry Potterovi a zdvojiť svoje finále, je zvláštne. Hlavné preto, že toto finále je (na rozdiel od vrcholu HP série) na kilometre vzdialené akýmkoľvek náznakom atmosféry, dejovej konzistecie, logického zakončenia či (nedajbože) vyvrcholeniu, pri ktorom si budete nervózne obhrýzať nehty. A tak sa niet čo diviť, že ten 10-sekundový teaser na nové Hunger Games, ktorý vám zrejme pustia medzi trailermi, má väčšiu šancu nadchnúť diváka, než dve hodiny novej upírskej romantiky.

.
Jednoducho, je to Twilight. Takže sa dočkáme nekonečných záberov na sútaž „kto sa vydrží dlhšie dívať na toho druhého“, uvidíme (opäť) genetickú mutáciu Kristen Stewart, ktorá jej nedovoľuje zatvoriť ústa a  jedného decentného herca (Robert Pattinson), ktorý v tomto filme už vyslovene trpí. Tiež budeme sledovať snahu ukázať teenagerom, že aj sex po svatbe môže byť dobrý (s čím samozrejme nechcem nesúhlasiť, ale nemuseli by nám to autori až takto násilne pchať do krku). Navyše tento fakt je podložený jednou pseudo-erotickou scénou (pseudo preto, lebo Kristen má na tváry stále ten istý výraz, ktorý by zrejme „umŕtvil“ aj Roberta Rosenberga). A samozrejme sa nikto ešte stále nespýtal, ako môžu mať upíri sex, ak im nebije srdce a teda im v žilách (ani nikde inde) neprúdi krv…

Ale ono je to v podstate jedno, lebo hľadať akúkoľvek logiku vo filme o upíroch, ktorí sa trblietajú na slnku a ktorých najtypickejšou črtou je schopnosť rýchlo behať, je ako nechať sa ostrihať dohola pinzetou. Zdĺhavé, zbytočné, frustrujúce a slzy-do-očí-ženúce…

.
Poďme sa radšej pozrieť, čo sa vo filme udeje v rámci deja. Keď vezmeme do úvahy, že celá sága má dejovú hustotu asi ako vzduch (na Mount Evereste), výjde z toho, že táto recenzia bude zrejme mojou najkratšou. Film začína Belliným prebudením z akejsi kómy. Hneď nám do očí udrú… jej oči, ktoré sú – ako sa na upírku patrí – červené. To je však jediný syndróm upírstva. Bella nie je zoslabnutá ani nijak ovplyvnená svojou premenou a nielen, že ju Edward hneď berie na lov (jeleňov, samozrejme), ale aj keď Bella zaňuchá ľudskú krv, je bez problémov schopná odolať a vrátiť sa k tej nešťastnej srnke (ktorá mimochodom celý čas stojí na mieste a… neuteká). Paradoxné je, že predošlé filmy sa nám snažili nahovoriť, aké hrozné je byť upírom a aké ťažké je zvyknúť si na zvieraciu krv a odolať ľudskej. Bella nemá problém ani s tým, ani so stretnutím s Jacobom, so svojou dcérou či s objaveným svojích nových upírskych schopností. Ktoré sú mimochodom dokonalý príklad toho, že Stephanie Meyer jednoducho nechcela napísať knihu „o niečom, čo sa stalo“. A tak sa ani v tomto filme – práve vďaka Bellinej schopnosti rušiť upírske nadľudské možnosti – nič nestane.
Pravda, Volturiovci sa dozvedia, že Edward má s Bellou zmutované dieťa, ale chvíľku im potvrá, kým sa zmobilizujú. To viete, v časoch lietadiel, rýchlovlakov a mobilných telefónov (nehovoriac o tom, že upíri vedia rýchlo behať) môže kľudne trvať niekoľko mesiacov, kým najväčší upírski bossovia zoženú 20 ľudí (áno, finálna davová scéna má dohromady asi 35 hercov) a dopravia ich do štátu Washington. A už vôbec to nie je zvláštne v prípade, že je v hre (aspoň podľa ich mienky) nekontrolovateľné upírske dieťa, ktoré môže vyzradiť tajomstvo existencie upírov celému svetu prakticky kedykoľvek.

.
Samozrejme však Renesmé nie je nekontrolovateľné upírske dieťa (to by bol totiž zaujímavý dejový prvok, ktorým sa v tejto ságe zdiaľky vyhýbame), ale úplne neškodné dievčatko. A keďže si Volturiovci dávajú načas, Cullenovci začnú zbierať posily na svoju obhajobu. Áno, na obhajobu, nie fyzickú obranu. Doktor Cullen sa všemožne snaží vyhnúť konfrontácii a chce sa s Volturiovcami len porozprávať. Čo sa mu v konečnom dôsledku aj podarí, takže ak čakáte, že dôjde k nejakému väčšiemu stretu či (nedajbože) niekto umrie, tak na podobné „dejové vymoženosti“ môžete rovno zabudnúť.
Neviem, ako veľmi má cenu snažiť sa neprezradiť koniec, lebo aj tak všetci vieme, že to dopadne happyendom, že Bella a Edward si na záver vymenia jedny z najodpornejších, slizko-romantických hlášok (poznámka – mám rád romantické filmy, ale toto bolo moc aj na mňa), aké ste kedy vo filme počuli a následne padne opona… Ale ak aj náhodou máte zmutovaný zmysel pre romantiku a príde vám to milé, filmári našli spôsob, ako vám tento dobrý pocit zničiť. Je to hrozne klišovité a urobí to z vyvrcholenia filmu (ba čo filmu, celej ságy) moment, v ktorom máte chuť vytrhnút stoličku na ktorej sedíte a hodiť ju do plátna.
A to je, dámy a páni koniec. Že sa o stretnutí, zamilovaní, problémoch, svatbe a happy-ende dá natočiť 5 filmov, to by som nikdy nebol uveril. A už vôbec nie s herečkou, ktorá má vo svojom arzenále celé tri mimické funkcie (otváranie úst, demoláciu spodnej pery a zrýchlené žmurkanie). Ale Twilight dokazuje, že to ide. Už omnoho jednoduchšie je uveriť, že tieto filmy budú mať absolútne nulovú hodnotu (či už dejovú, umeleckú alebo emotívnu) a tento fakt Twilight dokazuje tiež. Breaking Dawn Part 2 zapáda medzi svojich predchodcov. Scénar je spútaný knihou pochybnej kvality, herecké výkony sú spútané scenárom a obecne máte pocit, že na natočenie filmu sa použil jeden dom a jedna zasnežená lúka. Čo síce absolútne stačí, ale že je to zároveň smutné, o tom sa rozšírovať zrejme nemusím.

.
Hudba má svoje svetlé momenty… vlastne jeden svetlý moment. A to hneď v úvodných titulkoch. To som zbystril pozornosť až kým som si uvedomil, že je to preto, lebo skladateľ si „požičal“ motívy z filmov New Moon a Eclipse (ktoré napísali o niekoľko tried schopnejší skladatelia Alexandre Desplat a Howard Shore). V tomto filme sa o hudbu stará Carter Burwell (podobne ako vo filme prvom a štvrtom) a je to opäť celkom anonymný podmaz. Pravda, vymyslieť k tejto katastrofe niečo aspoň mierne stimulujúce by bol zázrak, takže tentokrát nedávam vinu priamo Burwellovi. Facku by si však rozhodne zaslúžil ten, kto do toho filmu v jednom kuse pchá piesne. A predovšetkým tam, kam sa absolútne nehodia. Jedinou výnimkou je duet Christiny Perri a Stevea Kazeeho s (lakonickým) názvom „Thousand Years, Part 2“, ktorý je však len rozšírením pôvodnej piesne a po hudobnej stránke tento film nezachráni.
Je to Twilight… V mojich očiach to nie je najhorší film série(tento titul si naveky udrží New Moon vďaka svojmu odkazu dnešnej mládeži) a ani najlepší film série(toto miesto si vydobil Eclipse svojou nevídanou dejovou aktivitou). Je to jednoducho priemer v rámci Twilightu a v rámci filmov celkovo… Táto recenzia však bude nielen z mojich kratších, ale aj zbytočnejších. Každému je totiž jasné, že aj keď si kritici budú trieskať hlavy o steny a písať o kvalitách celej ságy, mladistvé diváčky pôjdu na film toľkokrát, že zaplatia Stephanie Meyerovej v podstate pohodlný zvyšok života. A ja jej to prajem, pretože uspieť je umenie, ktoré si zaslúži obdiv. Pokiaľ však nepatríte medzi fanúšikov série, zlatý klinec tejto sady filmov vás nemá čím prilákať do kina alebo prekvapiť.

.

[learn_more caption=“A co ženské publikum?“ state=“open“]

Autor: Kateřina Růžičková

Kdy už ti muži pochopí, že my ženy, které máme rády tento druhu kinematografie, v kině ani náhodou nehledáme třeskutě inteligentní dialogy a logický děj? Prostě jdeme jen do kina vypnout starosti a zapnout emoce, stejně jako se generace mužů chodila do kina odreagovávat na macho filmech s Arnoldem Schwarzeneggrem. A rýpali jsme snad do vás?
Takže k čemu je Maxova recenze vlastně dobrá, když fanynky to „hnidopišství“ maximálně rozčílí? K odrazení masochistů, kteří na třpytivé upíry chodí jen proto, aby mohli rýpat do svých partnerek? Ti už přeci všichni odpadli po druhém díle a vzpomínka na něj jim vystačí ještě na dlouhou dobu. Jako mému manželovi, který mi pokaždé před odchodem do kina na další díl ságy s naprosto zjevně škodolibým úsměvem přál: „Užij si to.“

.
Tak víte k čemu je ta „mužská“ recenze? Přeci k jejich vzájemnému pobavení. Mají konečně všichni něco společného – mohou se společně ušklíbat nad naší pokleslou zábavou.
Naneštěstí závěrečný díl Twilight ságy selhává i pro fanynku, a to v hledisku nejdůležitějším – v emocích. Všechny city, které na základě knižní předlohy vůbec mohl vyvolat, byly odprezentovány v předchozím díle, a na velké finále tak zůstalo jen nicneříkající emoční prázdno. Možná že by to celé dopadlo lépe, kdyby postavy dostaly, co si zasloužily, namísto sladké odměny v podobě dítěte.
Takže ačkoli se v Maxově recenzi najde pár kiksů, které musí zaryté fanynky, znalé předlohy přivést do varu, v mnohém má pravdu. Jen kdyby byl tak hodný a neservíroval nám to s takovou chutí a pokud možno se vyhnul také kritice knižní předlohy, která tu vážně není na místě!

.
Ale myslím, že je na čase najít na filmu také něco dobrého:
Krásná Bella na lovu v lese v zářivě modrých šatech? Jo, to se vlastně moc nepovedlo. Tak něco jiného?
Zuřící upířice Bella, které se nelíbí zmínka o lochneské příšeře?  Ta přeci ujde.
Prezentace upířích superschopností? To už je jiná liga – pavouk v makro záběru vypadal na velkém plátně opravdu chutně!
Závěr velké bitvy se taky vydařil.
A nesmíme zapomenout taky na úvodní titulky.  Na těch si dal někdo hodně záležet… No, není toho mnoho.

A teď mi, kolego, řekni: Proč jsi na ten film vlastně šel? Já šla, protože jsem romantická duše, v očekávání emocionálního ohňostroje (který se naneštěstí nedostavil). A proč ses snažil číst knihu, kterou hodnotíš stejně fundovaně, jako bych já hodnotila manuál na opravu motorky?

[/learn_more]

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.