Nastala doba pohyblivých obrázkov. Všetko, čo len trochu dokáže ovplyvniť dioptrie a očné buľvy sa rozťahuje na plátne či obrazovke. Filmové adaptácie si podmanili knihy, komiksy, pravdivé príbehy (tradované len tak z počutia) a v neposlednom rade aj počítačové „adventúry“. V histórii hororu je zaznamenaný jeden dostatočne vhodný materiál, ktorý sa kvalitou vyrovnal hernej forme. Prvý diel uspel a nastal koniec. V nasledujúcich dieloch vyprskol krutý a neoblomný pád smerom do odpadu. Už ani vynovenie grafiky filmu, presýtenie farieb a nekonečné spomaľovačky nedodali nemŕtvym (zombie) a ich odvekej rivalke kladnejšie body v hodnotení. Herný svet však ponúkol aj ďalší námet na „prerábku“, ktorému sa dostalo ovácií. A v dnešných dňoch sa nám na pretras vnútil už druhý diel dávno očakávaného „Tichého kopca“. Tí, čo privykli temnote a strašidelným námetom nemohol uniknúť pilotný celovečerňák – takže návraty do zašlých chvíľ „jednotky“ vynecháme a budeme radšej napredovať, pretože plamene pod povrchom neprestajne bublocú a žiaden posyp, voda, pena nemá vládu ich oslabiť. Možno je však na svete iná moc, čo dokáže potlačiť žeravé uhlíky.

Prvé zábery nám predhodia hlavnú predstaviteľku Sharon (alebo Heather – mien vystriedala počas svojho krátkeho života viac) a jej vízie. Niečo z nich sú nočná mora, iné zas predpovede prichádzajúcich chvíľ. Sama sa topí v predstavách, kontra reálnom svete až stráca pojem, ktorá strana je hmatateľná, a ktorá ponúka iba hmlu a popol. Kvôli svojím vidinám a prekliatiu putujú spoločne s otcom krajinou z domu do domu. Dúfajú, že posledné presťahovanie sa im zaručí bezpečie a vytúžený pokoj. Nová škola, holé steny izieb, neopotrebované prostredie. Vynikajúci podklad pre čerstvé začiatky, kým …

Napriek útekom a zmene identity si pokrútené predstavy zakaždým podmania Sharoninú myseľ. Sama nepozná odkiaľ sa berú vidiny a prečo doliehajú práve na ňu. Spomienky z predchádzajúceho výletu do Silent Hillu (spred desiatich rokov) sú zmazané a otec ich nahradil vymyslenou legendou, podobne ako stratu matky. Osemnásťročná Sharon netuší, čo jej koluje v žilách a kam ju osud naviedol. Návrat do Silent Hillu volá tak urputne, až ho napokon vypočuje. Keďže otec padol do zajatia Valtielovho rádu iná možnosť nie je v ponuke. Sharon, spoločne s novonadobudnutým priateľom vyrážajú na cestu. Je iba jediné miesto, kde môže nielen zachrániť svojho otca, ale aj dokázať odhaliť temné znamenie vyryté v duši. Návrat do Silent Hillu víta stratenú dcéru.

.

Tento film má dve stránky, rovnako ako minca – len si vybrať, ktorá padne na povrch. Pre potešenie publika vyberám kladné prvky na začiatok: Prostredie a podobizeň s prvým dielom je približne na rovnakej úrovni, čo nám dopraje nebrodiť sa v ilúziách dajakých nových experimentov nového režiséra. Podobne, ako scenérie, aj bytosti (s menšími úpravami) dokázali udržať trend s jednotkou. I keď ich tam nájdeme pomenej, vlastne o dosť menej, ich masky vytrvali. Môžem len podotknúť, že do panoptika sa prepasírovali dva nové druhy, ktoré iba zvýraznili pokrútené mysle návrhárov (a to je dobre). Kamera a pohyblivé zábery dotvárajú akčnosť v pohybe, ktorá je dosť nutná, keďže poriadnej „rezby“ je iba pramálo. Film je v podstate bez hudby (okrem úvodnej skladby) – ostávajú iba znelky, klaksóny, plechové rinčanie, zvuky hladiace stredné ucho a výkriky. Napriek tomu to neprekáža, skôr naopak. A tým sa kladné prídavky dostali na hranicu a možno aj kúsok za ňu. Viac nehľadajte, bo nič tam už nie je.

Na pretras ešte ostáva tá druha strana mince. Herecké výkony síce neovplyvnia Oskarov, ale na udeľovaní Malín s určitosťou trhnú prvé priečky. Ako som už na začiatku načrtol, Sharon sa neprestajne prelína medzi dvoma svetmi. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by sa jej krehká osôbka nachádzala na katastrálnom území Silent Hillu. Lenže jej nočné mory sa zjavujú všade a prechádzajú do reality. Myslím, že je to dosť hustý prešľap, keď démon začne vystrájať v nákupnom centre mimo svojho privilegovaného územia!? Okrem prelomenia daných pravidiel tu máme dva nové – úplne zbytočné – prvky, ktoré majú vysvetliť prečo v pokojnom mestečku začala vyčíňať temnota. Verím, že nič nepokazím, ak zradím oba dva. V konečnom zúčtovaní nemajú absolútne žiaden vplyv na dej, osoby – vlastne na nič. V prvom rade neradno stavať hocijaký príbytok na poslednom odpočinku indiánov (už vám svitá) a druhý spoiler sa týka väzňov. Kto vie rátať a dá si jedna plus jedna dohromady, zistí, že väznica bola postavená na pohrebisku a neskôr tam prikvitlo ešte zopár domčekov a utrápených duší navyše. Chcem len diváka upozorniť, že tento kúsok dialógu – zapracovaný do deja – môže pokojne zavrhnúť a radšej sa obzrieť za tou peknou dievčinou vedľa,  čo tak nahlas chrúme pukance.

.

Pri pukancoch a tej mladej dáme radšej vytrvajte dlhšie, lebo spomínaný dialóg, ale aj mnohé ďalšie, buď v rýchlosti potrebujú vložiť do filmu potrebné informácie, alebo iba vypĺňajú slabú a prázdnu chvíľu. Hneď od prvej klapky sa to s dejom rúti do neznáma, kde sa to bez GPS-ky stráca v nenávratne. Obludárium je v hojnom zastúpení, ale ich účinkovanie na pľaci je zlisované do pár sekúnd. Ostáva iba posledný súboj dvoch príšer (neprehľadná bitka s bleskovým strihom), a … pozor, ďalší kladný bonus – tanec sestričiek. Tieto všeobecne obľúbené a priateľské dámy dokážu (tiež bleskovo zostrihané, len aby sa v rýchlosti prelinulo do nudných scén) na pár hrejivých okamihov podráždiť kardiostimulátor. Srdce nám skúšalo ešte nakopnúť do neba oslavované 3D. I keď snaha nakrúcať na dve synchrónne kamery RED-ONE – ale aj mnohé iné začínajúce prototypy – mala povýšiť snímku do vyššej dimenzie, napokon ostala splývať na hladine. Síce nečľupla do bahna, ale ani nezaletela do výšin. Najskôr preto sa sa nám dostane iba matný odvar s ojedinelými prekvapeniami, ktoré sa dajú spočítať na prstoch hada.

Takže v konečnom hodnotení pokladám snímku za úkladne vykastrovaný počin, ktorý prišiel o viac, než len o gule. Okrem zopár hrejivých chvíľ pri gore efektoch (ktoré tak rýchlo prefrndžia po plátne, že vlastne nezistíte či sa liala krv a či lekvár), už nič mocnejšie nepoteší. Celok je veľmi krátky a urýchlený. Buď sa na ňom vyvŕšili strihári (ktorí budú lákať na bonusový materiál na DVD), alebo nezvýšilo materiálu pre hlbší a zmyselnejší príbeh či akciu.

Návrat do Silent Hillu trval plných šesť rokov od svojho prvého predchodcu a bol viac, než len o polovičku lacnejší (20 miliónov). Napriek chabej úrovni pripúšťam, že je to pozerateľná snímka (raz a dosť, alebo potom skúsiť znova – ale iba s pretáčaním). Fanúšikov videohernej komunity toto dielo neurazí a mnohí určite spoznajú podobnosť námetu k filmu s tretím dielom tejto hernej ságy. Či bude ďalší počin vrhnutý na plátna sa s presnosťou nevie, ale ak náhodou, tak nech padá popol a hrdza s krvou nahusto zamiesia odvar smrti.

.

Silent Hill: Revelation 3D

Návrat do Silent Hill 3D

Horor, Mysteriózny
Francia, USA    2012
Stopa:      95 min
Réžia:       Michael J. Bassett
Hudba:    Jeff Danna, Akira Yamaoka
Hrajú:      Sean Bean, Radha Mitchell, Deborah Kara Unger, Adelaide Clemens, Kit Harington, Malcolm McDowell

Komentáře

komentářů

About The Author