Elektronický magazín Jupiter má za sebou prvý rok a aj v treťom čísle prináša poriadnu dávku fantastiky, pútavé poviedky a zaujímavé rubriky. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali jeho šéfredaktora Martina Králika.

 

Čo ťa viedlo k založeniu Jupitera?

Keď prvýkrát oficiálne zanikla Fantázia (ohlásené na Parcone 2007), obnovil som v elektronickej podobe fanzin Istrozin – aby sme tu niečo mali. Teraz zanikla druhý krát – a tak skrátka niečo bolo treba robiť. Nehovoriac o volaní po čistom sci-fi časopise počas posledných rokov jej existencie.

Akým témam sa Jupiter venuje?

Snažíme sa o čistokrvné sci-fi, fantasy a horor, v ich modernejších aj tradičných subžánroch. Publicistika je rozdelená medzi knihy, filmy, seriály, hudbu a vedu, pričom pri každom článku ide o fantastiku. A svoje miesto tu tradične má aj fandom.

Ako často vychádza časopis?

Snažíme sa o tri mesiace, zatiaľ sa to darí na plus mínus dva – tri týždne. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží.

Čím môžu prispieť jeho čitatelia?

Jupiter sa zo všetkých síl snaží byť interaktívna časopis. Nejde len o ohlasy na vydané diela, ktoré očakávame predovšetkým na jeho facebookovej stránke. Čakáme aj na poviedky, pre ktoré sme vymysleli hneď tri formy odozvy či motivácie. Kvalitné poviedky začínajúcich autorov uverejníme a zaradíme do súťaže nepublikovaných autorov Meteor (v januári sa bude hlasovať o víťazovi). Poviedky s miernymi chybami sa dostanú do workshopu, kde sa autor od niekoľkých posudzovateľov dozvie, čo by bolo dobre na poviedke zlepšiť. No a autori textov, ktoré sa nám uverejniť nechce z dôvodu nízkej kvality, sa o našich výhradách dozvedia v Hromovladovej rubrike Hrmavica – toho sa snažím doviesť k čo najkonštruktívnejším vyjadreniam. A keď nám čitatelia pošlú článok, recenziu či zaujímavosť, posúdime a ak to bude dobre a zaujímavo napísané týkajúce sa fantastiky, aj uverejníme.

V akých formátoch je možné magazín stiahnuť?

Spočiatku sme sa snažili o všetky tri populárne formáty elektronických kníh (PDF, epub, mobi), no nemalo to zmysel. Posledné dve čísla preto vyšli len v PDF a mobi. No čítačkový formát si sťahuje príliš mále ľudí na to, aby pre nás bol mimoriadne zaujímavý.

Čo je na tvorbe Jupitera najtažšie?

Udržať Hromovlada čo najkonštruktívnejšieho 🙂 . Ale nie, žartujem. A to hlavne preto, že ani neviem, čo je najťažšie. Či skoordinovať názory redakcie na to, ako by mal časopis vyzerať (máme komerčných aj antikomerčných redaktorov), čeliť tlaku vydavateľa, ktorý má stále pocit, že pre propagáciu časopisu robíme málo (ešte raz ďakujem za tento rozhovor) či odolávať občasnej kritike čitateľov, keď sa niečo nepodarí (texty môžeme mať iba také, ako dostaneme, ale fakt je, že sme pri prvých dvoch číslach mohli trochu viac času venovať korektúre – zase ktovie kedy by sme potom vyšli). Alebo koordinácia, presviedčanie, naháňanie. Zase keď som sa do toho ako šéfredaktor pustil, musel som práve takúto prácu čakať. A môžem povedať, že zatiaľ bývam viac prekvapený pozitívne (hlavne tým, koľko ľudí chce na časopise spolupracovať alebo sa aspoň nechajú veľmi rýchlo prehovoriť – tu myslím hlavne Ďurov, Červenáka a Maxona, ktorí mi na začiatku veľmi pomohli v tom, že nielenže napísali články, ale sa aj ako mená výrazne skveli v promo článkoch) ako negatívne (to sú hlavne situácie, keď sa skrátka niekomu niečo stane – a od pokazeného harddisku až po svadbu sme za ten rok a niečo mali všetko)

Čo je zdrojom inšpirácie pri tvorbe elektronického magazínu?

Samozrejme sci-fi časopisy – či tie naše, slovenské a české, súčasné aj bývalé, alebo americké. Z tých druhých som sa snažil inšpirovať hlavne v knižnej publicistike, keď Miloš Ferko aj Martin Tomčík majú svoje rubriky, kde napíšu o niekoľkých knihách, nie rozdelená recenzie samostatných knižiek. To som videl v časopisoch ako Asimov´s SF či Locus a snažil som sa to presadiť aj do Fantázie. No samozrejme, máme tam redaktorov, ktorí na samostatné rubriky ešte nevyrástli, no ich recenzie sa zlepšujú od čísla k číslu.

Odkiaľ sa vzal názov Jupiter a kto Vám kreslí obálky?

Ja som to už párkrát povedal pri besedách, tak nebudem tajiť, aj keď možno na to nemusím byť hrdý – názov neinšpiroval boh ani planéta, ale petržalský podnik. My sme s bratom mali niečo, čo sme nazývali úplne blbo Mliečna dráha (v rozpätí pár kilometrov podniky Kométa, Meteor a Jupiter). Časopis Kométa som založil vo vydavateľstve Epos v roku 1998 a vydržal asi tri roky. Výber medzi ďalšími dvoma však nebol ľahký a tak som zapojil redakciu. V hlasovaní vyhral Jupiter hlavne preto, že sa dá pričleniť aj k fantasy/mytológii aj k sci-fi/astronómii.
Pokiaľ ide o obálky, tu som spočiatku zapojil všetky svoje kontakty. Nulku a dvojku maľoval Juraj Maxon, ktorého považujem stále za jedného z našich naj maliarov (aj keď sa to moderným autorom nemusí páčiť). Autorkou obálky jednotky je Bea Tomash, s ktorou som predtým robil spomínaný Istrozin a som veľmi rád, že napriek množstvu vlastnej práce v ilustrátorskej komunite aj veľmi zlej osobnej situácii stále na Jupiteri spolupracuje. No a obálku najnovšieho čísla namaľovala Zuzana “Kiri” Droppová, ktorá v našej redakcii robí všetko okolo obrázkov (hľadá autorov alebo maľuje od obálky cez vnútorné ilustrácie až po záverečnú galériu). Som veľmi rád, že ju mám v tíme.

Kde sa vzala myšlienka vydávať magazín v elektronickej podobe?

No hlavné pohnútky sú samozrejme dve. Predovšetkým, nemáme peniaze na tlač, distribútorov a všetko, čo treba okolo tlačeného časopisu robiť. Druhá je moja viera, ktorá sa stále jasnejšie napĺňa – že budúcnosť publikovania je v nulách, jedničkách a displejoch, nie v papieri, nech si už staroverci o vôni papiera hovoria čokoľvek. Skrátka sa to dá zväčšiť, podsvietiť, otočiť, raz sa tam budú vkladať aj obrázky a video, do zariadenia veľkosti jednej knihy sa ich zmestia stovky – pre toto všetko je úplne zbytočné pripomínať vyrubovanie lesov na papier. Vždy som sa snažil robiť pokrokové veci – či už súťaž, kde vyberala prvé kolo porota a druhé čitatelia, alebo antológie, ktoré prepájali našu tradíciu so súčasnou scénou. Možno sa len dostatočne nezaujímam, ale neviem na Slovensku o časopise v hociktorej oblasti (dobre, možno herné magazíny už boli – a fakt, ešte máme komixové Bubliny), ktorý by vychádzal iba v elektronickej podobe a nebol iba elektronickou verziou tlačeného periodika. A ešte bol aj zadarmo.

 

Čo nájdu čitatelia v najnovšom čísle?

 

Veľká časť redakcie pracuje v porote súťaže Poviedka Istroconu, a keďže s hlavným organizátorom tohto festivalu máme výborné vzťahy, získali sme povolenie uverejniť viacero poviedok z vrchu celkového poradia. V trojke uverejňujeme víťaznú poviedku – a keďže prvýkrát vyhral Poviedku Istroconu text v češtine, stal sa prvou českou poviedkou v Jupiteri. Napísala ho Petra Slováková, ktorá tohto roku bodovala aj v Cene Karla Čapka. Z Poviedky Istroconu prinášame texty ďalších dvoch dám – “Myšlienky splnu” Petry Némethovej a text Diany Majerovej “Problémy s pamäťou”, ktorý rozoberáme vo workshope. Štvoricu slovenských poviedok dopĺňa spomienka na prvú polovicu deväťdesiatych rokov “Zlato prekliatych” (asi) prvého slovenského fantasy spisovateľa Jaroslova Lupečku, s Conanom v hlavnej úlohe.

Od amerického velvyslanectva v Bratislave sme získali podporu na publikáciu amerických poviedok. Po Mikeovi Resnickovi sme siahli po zatiaľ menej známom americkom autorovi Bradovi R.Torgensenovi, no jeho  “Lúč svetla” bol tento rok nominovaný na Huga aj Nebulu. V rozhovore tentokrát spovedám prvú slovenskú absolútnu víťazku Ceny Karla Čapka a dvojnásobnú lady fantasy Alexandru Pavelkovú a vo fandomovej rubrike Fandomas hlavný organizátor Istroconov Robert Žittňan rozpráva predovšetkým o občianskom združení Animecrew. Filmy tentokrát v publicistike rozoberajú Juraj Červenák (píše o krvi v Hollywoode) a Matej “Macejko” Vojko, ktorý zotrel Excalibur. V seriáloch vás môže zaujať recenzia anglického hitu Misfits či webového Andain 5. Last, but not least – v časopise nechýba zaujímavá “Stratená veda” Zuzany Stožickej a galéria Martina Máleka.

Na záver iba dodám, že ďalšie prekvapenia pripravujeme. Niektoré sa týkajú podpory amerických poviedok, iné logicky vychádzajú z elektronickej podoby Jupitera. Stiahnite si na jeho najnovšie číslo na adrese http://www.casopis-jupiter.sk/download/jupiter/4/sk a dozviete sa napríklad aj o trojici súťaží (prozaickej, poetickej a výtvarnej), ktorú sme vyhlásili na tému „Cesta časom“.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply