Nadišiel Čas hrdinov. Kto však presne vie, kedy nastane ten najvhodnejší okamih? Niektoré odvážne skutky ešte len čakajú na zrodenie v budúcnosti, mnohé však spráchniveli v dávnych dobách. Pár z nich sa podarilo vyhrabať z nánosu zabudnutia a opäť predviesť ich oslnivý jas. Bohatieri, nemŕtvy, čarodejníci a všetci, ktorým v tele bije kus odvahy, postaviť sa odvrátenej strane a vytrvať. Nie len čas, ale aj miesta nás vábia do rôznych kútov Zeme. Od zalesnených vrchov, cez mestá a prašné cesty až po panelové byty – nám veľmi známej reality. Čas hrdinov je poskladaná z poviedok od overených, ale aj menej známych spisovateľov slovenskej fantastiky. Mnohé príbehy sú samostatnými dielami, zatiaľ čo iné predstavujú zaužívané svety so svojimi postavami.

.

Vierozvestcovia – Juraj Červenák. Rogan aj so svojím vlčím spoločníkom nenachádzajú pokoja – a to je dobre. Otvára sa ďalší príbeh z dávnych dôb Slovanov a kus histórie, možno vymyslenej a možno utajenej.

Do našich končín sa blíži sväté slovo. Dvaja bratia zvestujú príchod jediného a jeho syna – Ukrižovaného. Nie každému však tieto slová hladia sluch. Nájdu sa mnohí, ktorým nová doba kradne korene predkov, ale len jeden sa rozhodne konať. Kto to je …?

Rogan vypočuje prosbu dávneho priateľa, ktorý tuší hrozbu a prisľúbi mu pomoc. S vlčím spoločníkom vyrážajú do útoku proti zlu. Netuší však na akú stranu sa dostane, pre koho vykonáva skutky zmáčané krvou. Vierozvestcovia, nositelia nového náboženstva v spolku s čarodejom klaňajúcim sa starým mocnostiam. Ktorá viera je tá správna? Ktorej slúžiť? Je správne, že niektorý zo starých bohov použije všemožné prostriedky len aby neupadlo jeho meno v zabudnutie aj vďaka obetným dušiam? Alebo nechať vieru predkov zaniknúť a uspokojiť sa s nový vyznaním? Meč, tesáky a kus starobylej mágie odpovie. Žatva môže vypuknúť.

Dej je dobre vyskladaný na už známej legende. Rukopis je nasýtený dávnymi výrazmi, ktoré iba umocňujú pocit minulosti. Až na pár moderných výrazov (ktoré trochu zavírili inak čírou hladinou), je text ľahko stráviteľný a pútavý.

.

Stredne veľký modrý vtáčik – Zuska Stožická. Je mnoho vecí, ktoré človek vďaka svojej drzosti dokázal, prekonal. Jedno mu však naveky ostane odopreté. Slobodný let v oblakoch je mýtus. Lenže je to pravda?

V klietke, na vetve, v pasci poľovníka – tam všade môže Stredne veľký modrý vtáčik uviaznuť. Osud si ho prehadzuje medzi pazúrmi, až napokon zistíme, že ani klietka, ani pasca poľovníka nie sú pre neho prekážkou. On je rád v spoločnosti ľudí, lebo iba tam môže naplno prejaviť svoju magickú moc. Pokušenie je lákavé, kto vytrvá a kto …

Poviedka sa odohráva v súčasnej dobe. S ľahkosťou si dokážeme predstaviť kulisy. Dej nie je zložitý a celkový dojem pôsobí ako podobenstvo zo svätých spisov, múdrostí starých materí. Nie každému pokušeniu sa dá odolať.

.

Stopou Veľkého Tora – Jaroslav Lupečka. Príbeh vo vzdialených časoch, vo vzdialených krajinách. Bohmi zabudnutá osada čaká na karavanu. Tak, ako pred rokom a pred mnohými ďalšími sa opakuje kolobeh. Karavána prinesie čo si dedinčania nevypestujú. Výmenný obchod, štrngot drobných z mešca. V diaľke, v kúdeli prachu sa objaví zástup. Zimy bývajú dlhé a kruté. Nádej je na obzore.

Mladý bojovník aj so svojím vlčím priateľom spokojne víta karavánu. Všetko je v poriadku, kým nezistia, že zásoby oviec poredli. Krátka spoveď hlavného kupca odhalí, že nočná temnota im vzala nielen polovicu mäsa, ale aj dcéru. Tu sa odhalí dávne prekliatie, ktoré padlo na ľud osady. Mladý bojovník sa zaprisahá, že nadišla doba zvrátiť hrozbu. Cesta za oslobodením mladej devy, ale aj zásob na zimu je posiata nástrahami a kvapkami krvi. Takému pokušeniu nedokáže odolať. Napne tetivu, temnovlk zavrčí.

Rukopisu chýba jediné, a to konečné vyvrcholenie. Záver v rýchlosti prešumí, bez poriadnej dávky bojovnosti.

.

Ja, meč a čakan – Dušan D. Fabian. Mestom sa šíry nová nákaza. Skupina – sekta vyvolených – sa rozhodla skoncovať s hriešnikmi a navliecť svet do čistoty. Ich tajná organizácia s odhodlaním je nezlomná, kým …

Cvakne zámok na mrežiach. Cela uzavretá. Výtržník bedáka, kľaje, prosí. Nič nepomáha, dokonca ani pohodená mŕtvola, zabudnutá v rohu, mu neumožní výmenu cely alebo priepustku na slobodu. Napokon ho zvedavosť prinúti k obhliadke nebožtíka. S výsledkom však nie je spokojný. Mŕtvola ožíva. Lenže stav žijúcej bytosti je prehnaný. Je to zombík so všetkým čo k tomu patrí. Jeho pobyt v cele nebol náhodný. Začína sa vypočúvanie spoluväzňa a následné protiopatrenia. Zhustený čas prinúti konať. Nemŕtvy proti živým. Čo – kto je viac?

Text nepohŕda vtipom, rýchlym spádom či bočnými efektami (zombi zajac). Je ľahko stráviteľný a uveriteľný – možno aj vďaka tomu nemŕtvemu ušiakovi.

.

Zapísaný osud – Lívia Hlavačková. Rodí sa človek so sudbou vyrytou na duši? A dá sa tento osud predpovedať?

Potulný bojovník v osirelom kraji naďabí na drevenicu. Je milo prijatý a nachovaný. Muž, žena, dieťa. Všedný život každodennej lopoty. Nič neobvyklé až na chlapca ovládajúceho rozoznanie znakov písma. V tej dobe a na takom okraji spoločnosti je to až zázračné. Tam sa však podivné veci len začínajú. Príbehy napísané v knihách, ktoré chlapec predčítava, majú zvláštnu príchuť. Potulný bojovník netuší odkiaľ sa zjavili tie texty, ale verí, že opisujú skutočnosť. Jeden z nich patrí jemu samotnému. Chuť odhaliť pôvod kníh nie je jediná, ktorá sa mu naskytne. Preto pod rúškom noci opäť raz spečatí svoj daný osud, rovnako, ako je zvečnený na papieri. Jeho príbeh však ešte nie je vyrieknutý do posledného výdychu. Bojovník verí, že nájde možnosť obísť pravidlá a prepísať Zapísaný osud.

V poviedke je snaha, dať do rovnakej úrovni meč proti mocnostiam kúziel. Aj napriek odlišností zbraní akcia nezadrháva. Postavy sú umne vykreslené a zvedavosť o ich ďalší údel, dokáže prinútiť rýchlo listovať.

.

Deduškov dôchodok – Jozef Girovský. Niekto číta budúcnosť a zapisuje ju na stránky, iný vidí prichádzajúcu realitu v odlišných odtieňoch. Dejové línie, ktoré sa križujú, spájajú, rozvetvujú. Stačí si len vybrať tú najvhodnejšiu a vydať sa po nej. Lenže tam niekde vpredu je ďalšia križovatka, slepá ulica, prašný chodník. Voľba nie vždy dokáže uviesť kroky na tú najvhodnejšiu a najpriamejšiu púť životom.

Deduškov dôchodok je pestrý ako rozpuk jarnej záhrady. Netreba mu len cvengot mincí, dostáva oveľa viac. Ľudia za ním chodia so žiadosťou o veštenie – určenie lepšieho zajtrajška. Ako ďakovné mu ponúkajú všetko čo sa dá na trhu zakúpiť. Ovocie, zeleninu a dajakú tú bankomatovú kartu. Deduško aj napriek lákavému dôchodku, plus niečo navyše, zväčša ponuky odmieta. Vie, že štuchnutie po línii života nemusí viesť zakaždým do správnych končín. Nechce na seba brať zodpovednosť. Dokonca si netrúfa zabŕdať do vlastnej čiary života. Netuší, či dokáže aj sám sebe dopriať hojnosť. Vábenie je lákavé, lenže hodnota risku je závratná.

Treba hneď v zárodku zabudnúť na junákov v zbrani. Tento príbeh je o vnútornej mágii. Jasnovidectvo a s ním spojené problémy.

.

Slovo Draka – Marja Holecyová. Legenda nadobudne pevné tvary pri zrode dvojičiek. Klan dračích ľudí však napokon prestane veriť vyvoleným a zapudí ich do vyhnanstva. To, čo nieslo známky privilégia sa stalo prekliatím. Každý v klane vládol nadprirodzenou mocou. Silou vôle oživili oheň, vystrúhali iskru. Slúžili predsa skutočnému Drakovi a to im dávalo vládu podmaniť si – aj keď iba chabo – oheň. Túto schopnosť vlastnili aj dvojičky (brat, sestra), len ich moc bola oveľa väčšia, než by si zvyšok klanu prial. Počiatočná láska k dietkam prerástla do závisti a strachu nad veľkosťou magického potenciálu. Napokon došlo k rozhodnutiu. Klan spoločne so svojím dračím vládcom vyriekol  ortieľ. Slovo Draka bolo nespochybniteľné a kruté. Začal sa hon na dvojičky, na ich rodičov.

Čas utekal, zatiaľ čo chlapec a dievča rástli. Rástlo však aj kúzlo ukryté v tele, rástla chuť návratu a pomsty. I keď túžili ostať neodhalení, osud im neprial. Zakaždým ich klan odhalil a lov pokračoval. Násilnou smrťou rodičov sa preliala posledná kvapka. Ostávalo jediné. Rozhodnúť sa, či sa vydať smerom pomsty alebo uniknúť hlbšie do zabudnutia. Zatiaľ čo brat volil cestu mieru, sestra túžila po krvi. Cesty sa rozvetvili, no nie nadlho. Sudba vyvoleného musí dôjsť k vypočutiu.

Hlavné postavy majú do podrobností vykreslené duševné pochody. Na nich je postavený dejový základ. Boj sa neodohráva len na povrchu, prerážaním kostí, a pálením mäsa. Hlavný protivník sa ukrýva dnu. Tento nápor na psychiku sa podaril, avšak trocha bojovnosti na poli by nezaškodilo.

.

Drsný hodváb – Lucia Droppová. Klbká sa rozvinú, aby sa vzápätí posplietali do koberca. Život v meste, ktoré je otrokom kobercového priemyslu nepatrí medzi dobrodružné záležitosti. Väčšine obyvateľstva to však prináša každodenný krajec bochníka, istotu v ťažkých časoch. Lenže zakaždým niekto vytŕča z davu. Práca vo fabrike ho nudila, nič mu neprinášalo útechu, pokiaľ …

Krádež lietajúceho koberca mala zabezpečiť uniknutie z objatia nudy. Lenže na zlodeja doľahne pravý opak. Jediná možnosť, ktorá sa naskytne, je vrátenie čarovnej relikvie. Pôvodný majiteľ prijme nazad svoju odcudzenú vec pod jednou podmienkou. Koberec musí byť v pôvodom stave ako pred krádežou. Začína pátranie po posledných kúskoch skladačky, ktoré vrátia kobercu jeho originalitu. Nie sú to však žiadne strapce, uzlíky, šnúry. Sú to pažravé moly. Čarovné stvorenia, ktorým sloboda vyhovuje. Slučka sa sťahuje, zatiaľ čo hmyz pretvára svet na svoj obraz. Začína boj o čas, o život, o Drsný hodváb.

Z textu je cítiť úzkosť, prázdnotu. Navodená atmosféra funguje až do konca. Napriek tomuto privilégiu sa strácajú určité drobnosti, ktoré dávajú celok dohromady.

.

Matej, kmotrenec Smrti – Marek Eliáš. Zúfalstvo môže dohnať nejedného človeka do ťažoby. Otec novonarodeného parobka mal podobný problém. Jediné čo mu v hlave trieskalo na poplach, smerovalo ku krstu. Netušil koho postaviť pred oltár, krstnú nádobu. Jeho neutíchajúcu prosbu napokon vypočula jedna bytosť. A tak sa stalo – Matej, kmotrenec Smrti. Do vienka mu bol nadelený osud podľa zásluh. V jednom sa však líšil od bežných smrteľníkov. Dokázal vidieť čarovné bytosti. Bludičky ho nedokázali zviesť z cesty, víly ho neutancovali k smrti. Dokonca mohol začuť veštenie sudičiek, či s kmotrou Smrťou rozoberať strasti všedného života. Matejov beh pozemskou púťou mal pokojný priebeh, žiadne strmé zákruty. Lenže každý príbeh raz dôjde na rázcestie a tam čaká kmotra Smrť. Osud je určený, kosa švihne vzduchom. Matej sa musí rozhodnúť – premôcť sudbu, či skloniť hlavu k seku.

K písanému slovu musím pochváliť krásu jazyka a štýlu. Samotné vety sa farbili ako plátno umelcovej maľby. Všemožné odtiene dokresľovali konečné dielo.

.

Kráľovná Lipa – Soňa Lantajová. Odvar z lipy zapudí neduhy, posilní ducha. Odvar z čarovnej lipy dokáže dopriať oveľa viac.

Mladá dievčina sa znenazdajky stratí v známom lese. Je to náhoda či posolstvo? Až čas jej predvedie, že nie všetky kroky dokáže riadiť vlastnou vôľou.

Stratená v hustom poraste napokon nájde krásnu čistinku, kde v strede panuje ohromný strom. Z každého póru, lístia, kôry i kvetu presakuje moc. Vnímala ju vo svojej duši a tak pomenovala strom Kráľovná Lipa. Bola si istá, že lipa je zakliata kráľovná z dávnej povesti. Všetko tomu nasvedčovalo. Jej kmeň s konármi boli pokrútene a tvarované ako telo ženy. Ševelenie lístia pripomínalo hlas. Dievčina nabrala konečnú istotu až po nájazde škratov. Každým rokom, vždy v tej istej dobe, keď zo snehu zvýšia už len slzy rosy, prichádzajú k lipe a sekajú. Ostré meče sekery stínajú konáre až ostane znivočený pahýľ. Lenže aj napriek snahe škratov, strom prežíva a znova zakvitne. Samotnú dievčinu bolí toto každoročné trýznenie a tak sa rozhodne konať. Verí, že má nielen dostatok sily, ale aj kúzla v duši. Verí, že odvar z kvetu stromu jej dopraje víťazstvo. Nová jar sa blíži a s ním aj banda škratov.

Bájka pokojne rozprestrie dejovú líniu. Sled udalostí pozvoľna graduje, kým nenastane stret síl tela i ducha. Tu nastáva zlom. Akčné sekvencie zdúchnu skôr, než začnú. Pár kvapiek červených sĺz by pomohlo rozprúdiť prívalovú vlnu.

.

Až do krvi, až na kosť. Rastislav Weber. Príbeh z dávnych čias zasadený do veľkého Ríma. Politika, intrigy, mocenské súperenie. Niekde medzi tým sa prevaľuje kupec. Zdedil čistú krv, dobré meno, mešce lesklých kovov, ale aj napriek týmto bonusom je postrkovaný mimo hranicu. Obchody viaznu, bohatstvo sa tenší. Aby neupadol do zabudnutia prijal ponuku. Stačí prepraviť tovar do vzdialených kútov mimo hraníc Ríma. Najrýchlejší kurz vedie cez Černoles. Hrozbami opradený, ohromný kus lesa zarastený nepriedušnou húštinou stromov, kríkov. Tam však povesti nekončia – hlavný dôvod skutočných hrôz sú bytosti. Nielen tie vybásnené a prikrášlené. Černoles vo svojom náručí ukrýva záhadné, čarovné stvory, kde človečina nie je vítaná. A tam vedie cesta kupca s karavánou a drobnou vojenskou eskortou. Černoles a brod, ktorý urýchli a skráti cestu.

Prvé kroky v lese ich presvedčia o pravdivosti chýrov. Prerodený tvor, ktorý v dávnych časoch bol človekom, im zahatá cestu. Strážca Rajan. Ostria sa mihnú, krv prúdom vsakuje do hliny. Až nárek dietok presvedčí bytosť Rajana, že nekoná v súlade so zákonmi. Preto sa vzoprie mocnosti, ktorej prisluhuje. Tento čin ho stavia na ostrú hranu. Zrazu má pred sebou možnosť voľby. Zláka ho vidina civilizácie, alebo ostane verný vlastnému domovu – Černolesu?

Text je nasiaknutý krvou, bojom, besmi. Okrem toho predvádza pôvodných Slovanských bohov v trocha odlišnom šate, než na aký sme zvyknutí. Podobné je aj polemizovanie o „zrodení“, ktoréhokoľvek božstva bez určenia pôvodu.

.

Krajina nekončiacich snov. Martina Pilcerová. Jestvuje miesto, kde človek vlastní jeden božský dar. Nesmrteľnosť. Napriek tomuto privilégiu nepanuje na výslní živočíšneho reťazca. Padá pod krutými ranami, rezy trhajú kožu, ťarcha drví kosti, mliaždi mäso. Človek sa však zakaždým postaví v zdraví. Postaví, len aby mohol pokorne slúžiť vyšším bytostiam. Je otrokom v službách Quentov. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma súperiacimi rasami je v ich schopnostiach. Zatiaľ čo na jednej strane panuje „iba“ večný život, druhá strana vlastní nadprirodzenú moc. Nielen silou, ale aj psychickou vôľou si dokáže k sebe pripútať človeka a využívať jeho služby. Závisť je však krutá zbraň a nesmrteľnosť láka ako prach kvapku vody.

Od pradávna sa traduje čudesná bájka. Rozprávka o meste Larnevkaan v nezmapovanej krajine na kraji sveta. Tam je jediná možnosť odhodiť okovy smrteľnosti a vojsť do stavu večného bytia. Mnohých zlákala Krajina nekončiacich snov a s touto vidinou sa vydali na cestu. Nik sa však nevrátil. Aj napriek týmto neblahým prognózam sa predsa len nájde množstvo Quentov, ktorí pokúšajú šťastenu. Púť za snom začína.

Krásny dôraz na opis krajiny, mesta, prostredia. Každý detail iba umocní prežitok z rukopisu. Úzkosť a poníženie presakuje z príbehu, nech už je v podaní akejkoľvek bytosti.

.

Sedem dcér poštára z Mittwaldenu. Michal Spáda. Láska na prvý pohľad. Mýtus či pravda? Mnohí neveria ani vlastným očiam, nie to ešte na lásku. Hlavného hrdinu – doktora, presvedčilo jediné žmurknutie. Od tej chvíle bol rozhodnutý prejsť aj cez mŕtvoly, vydať sa na milosť či nemilosť – a to doslova.

Lekárska prax ho priviedla na kraj lesa do drevenice. Pacient, rozhodnutý, že bytie vo svete živých ho iba ťaží, čaká na márach. Smrť pozvoľna prichádza, ale ešte pred konečným rezom, pacient túži odoslať list na „druhú stranu“. Je iba jediná bytosť, ktorá ponúka túto službu – poštár. Doktor na staré výmysly neverí a radšej odchádza. Stmieva sa, a je najvyšší čas vrátiť sa do mesta. Lenže kúsok od drevenice, na jednej lavičke nastáva ten okamih, keď sa úplne podvolí mámeniu krásy, čerstvosti a jasu. Sedela a sledovala. Stačil jediný pohľad a láska ich spojila. Od toho okamihu všetko ostatné stratilo váhu. Sedem dcér poštára z Mittwaldenu a tá najmladšia musí byť jeho. Pre horúci cit, ktorý ho opantal, je rozhodnutý zdolať všetko – zmluvu s diablom či samotným poštárom. Stačí napísať list na „druhú stranu“.

Poviedka, ktorá potlačila ľúbostnú zápletku, len aby vyústila v detektívku. Úplnú absencia akcie, je nahradená hádankami, rébusmi. I keď v diele odsypáva piesok v hodinách k stanovenej lehote, necítiť nahustenú atmosféru.

.

Desiatka. Alexandra Pavelková. Sedem už odovzdalo dušu, zatiaľ čo traja čakajú na sťatie. Ostrie krvou zmočené lačno mľaská.

Pomsta vôbec nemusí byť sladká. Trpkosť, bolesť, trýznenie sprevádzajú každý krok za vytúženým cieľom. Ostáva už len to jediné. Na ničom inom nezáleží. Smrť vábi do svojho objatia, ale ešte pred tým treba niečo vykonať. Nech je to aj to posledné, ale Desiatka musí padnúť.

Pred časom patril do družiny. Bolo ich o jedného viac, ale ten vek zavial prach a zlý skutok. Obrátil sa na opačnú stranu a to mu vzalo všetko – doslova. Od tej chvíle meč či dýka, päste či kopy dorážajú protivníkov do konečného súčtu. Nech sa však snaží akokoľvek, zakaždým mu niečo zhatí plán. Zubami nechtami sa drží pri živote, len aby nepadol do zabudnutia. V ušiach spieva umieračik, telo zmorené, duša odovzdaná. So zvyškom síl skúsi dokonať dielo.

Opäť umne písaný rukopis s dôrazom na krásu slovenského slova. Príbeh bez zbytočných odbočiek plynie priamočiaro až k svojmu vyvrcholeniu. S bolesťou sa nešetrilo, podobne ako s krvou. Možno trocha dôrazu na rozšírenie, alebo zvýraznenie opisu akcie by iba umocnilo, čo už bolo načrtnuté.

.

Čas hrdinov – antológia Slovenskej fantasy – je posplietaná ako pavučina. Na každom vlákne striehne nová návnada, ktorá si vás podmaní alebo naopak odplaší. Výber je pestrý a preto dopraje uspokojenie pre väčšinu fanúšikov fantastickej literatúry. Od strelných zbraní, cez meče a zavreté päste sa prepasírujeme do hĺbok duší, ale aj vnútorností skrvavených tiel. Príbehy nie sú vyslovene zasadené do určitej éry, či dokonca miesta. Svet, ale aj obdobia sú rozmanité a tak sa nám ponúka hojnosti. Podobné je aj rozloženie textov. Zatiaľ čo jedny používajú dnešný, moderný rukopis, iné sú písané dobovo, čo navodzuje správnu atmosféru. Čas hrdinov sú príbehy o skutkoch hodných na zvečnenie. Stačí podať pomocnú ruku, hodiť mincu do klobúka, odprevadiť slepca. V každom bije kus hrdinstva – len musíme odhadnúť, kedy nastal ten správny čas. Možno práve teraz …

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply