Budova Istropolis 21.09.2012, 14:00.Veľké obdĺžnikové dlažby posplietané do ohromného námestíčka. Pred časom to bolo miesto, ktoré sa plnilo davmi. Mítingy, protesty. V tej chvíli tomu nebolo inak. Od malých detí po starších jedincov sa nádvorie nahustilo do nepriedušnej vlny. Na jedinom mieste sa stretli ľudia mnohých vyznaní. Od hororu, cez sci-fi, mangu až po fantastiku a počítačových geekov. Na prvý pohľad sa dalo rozoznať kto patrí do akej sekty. Kostými, ale aj odevy čo nikdy neopustia majiteľa sa pretŕčali- vlnili rovnakom takte. Čas, kedy sa otvorí brána, udieral na zvon. Veľká brána do Mordoru, do vzdialených galaxií, diera cez Dračiu horu, vstup do zakázaných lesov sa na pár dní otvorili a dovolili nahliadnuť do tajných zákutí. Páska omotala zápästie a zapečatila zmluvu. Už nebolo cesty späť.

.

Istrocon, Comics salón, Parcon.

Dlhé mramorové schody nás doviedli na prvé poschodie. To, že sme na správnom mieste, bolo očividné hneď na prvý nádych, dotyk, pohľad. Spriaznené duše všade vôkol. Tam sa však svet fantázie nekončil. Schody putovali ďalej do výšin a lákali za ďalším dobrodružstvom. Dve podlažia napratané zábavou, múdrosťami, hrami a dobrou náladou presakovali z každého póru, z každého jedinca.

 .

 .

Stlačme teda „PLAY“.

 .

 .

 ..

Pixelové zastúpenie v podobe počítačových hier malo svoje nehnuteľnosti roztiahnuté na väčšine plochy. Ich bizarné, ale aj známe svety okupovali fanúšikovia od otvorenia až po posledné šťuknutie poistiek. Prezentácia nových hier, ale aj porovnávanie s tými obstarožnými, nedala oddýchnuť prstom, či očiam.

Na doplnenie hernej histórie nechýbali so štipkou nostalgie ani zabudnuté skvosty od Nintenda. Mario Bros konkuroval Sub-Zerovi z Mortal Kombatu a pridalo sa aj mnoho iných. Na pretriasanie riedkych častí tela nastolila virtuálna realita nové hranice. Tuky už môžeme zhodiť aj zábavnejšie a to priamo doma pred televíznymi obrazovkami. Spoločnosť Nintendo-Wii, Xbox-Kineck vás už dajú do pohybu. Na pretriasanie mastných vankúšov nezabudli ani tanečné podložky DDR.

Kto dal radšej prednosť skutočnému hmatateľnému svetu, sadol za stôl a spomedzi množstva ponúkaných hier od spoločnosti Ihrisko dokázal nájsť aspoň jednu, ktorá vyhovovala jeho nárokom. Ak sa pravidlá, alebo celkový dojem z dobrodružstva zdal byť slabší, stačilo len vymeniť podložku, karty, figúrky a mohlo sa skúšať zabrdnúť do iného neznámeho priestoru. Hier na výber bolo neúrekom, podobne ako bádateľov.

Napokon ešte zlákali roztiahnuté stoly a na nich vymieňanie kariet, alebo priame bitky o ne. V momente, keď duša zatúžila po odpočinku, naskytla sa možnosť prehltnúť čaj, či odvar z pestrej ponuky horúcich nápojov v čajovni.

Čas oddychu však nedokázal zakliať duše a unudiť ich do záverečnej. Množstvo prednášok , krstov a prezentácií rozprúdilo fanúšikov po všemožných salónov a miestností. Na svoje si prišli nielen Potterovci, ale aj upíry, či vlkodlaci, ktorým sa neprestajne červenie večný „úsvit“. Z ďalekej galaxie zaútočili Jediovia, Star Trek, ale aj znovuzrodenie legendy. Prometheus oprášil nános spomienok a nanovo otvoril možnosť hrozby votrelcov. Vesmír však má vlastné problémy a malá planéta s názvom Zem tie svoje. Mágia, draci a bytosti skryté za oponou racionality.

Nahliadnuť cez hustý závoj dovoľovala aj „Kino-paluba“. Žánrové snímky zakaždým naplnili sedadlá do posledného voľného miesta a niektorí diváci nepohrdli ani pohodliu schodov. Od hraných cez animované zábery sa prelínali rôzne príbehy. Medzi staršími kultovými filmami presakovali aj čerstvé novinky. Projektor si neoddýchol, lebo pažravosť divákov musela byť uspokojená.

Na výslnie vyvreli aj novinky písaného slova. Premiéry – krsty. Petra Neomillnerová požehnala novému výtlačku Rudovlasá. Tento súbor ôsmich poviedok opäť predstaví čarodejov Moiru a Desmonda. Na rad sa prevŕtali aj horúce rukopisy vykuté z čerstvého ohňa vydavateľstva ArtisOmnis. Spoločenstvo slovenských spisovateľov prskalo na výtlačok antológie – Čas hrdinov. Zbierka diel a zbierka spisovateľov bude na naše duše útočiť z odvetvia fantasy. Napokon ani Juraj Červenák nezaostal a prihodil do pahreby ďalší drúk z príbehov o Roganovi. Jeho Zlato Arkony (dvojdielny román) oživí zabudnuté chvíle z obdobia dávnych Slovanských povestí. Zlato Arkony, podobne ako Čas hrdinov prišli na festival čerstvo vytiahnuté z pece tlačiarní. Pach páleného atramentu a lepenia väzby sa vznášal po prednáškových miestnostiach až do nozdier zaujatých čitateľov (Zlato Arkony vyšlo súčasne v dvoch vydavateľstvách – ArtisOmnis + Brokilon). Ku krstom sa pridalo aj nové vydavateľstvo Hydra, rovnako s dvoma výtlačkami súčasne. Dve dámy, dve knihy. Šťastlivec – Lenona Štiblaríková, Lokaj – Katarína Soyka. Kto nezaváhal, obdržal okrem pohľadu na spisovateľov aj nefalšovaný autogram. Ak však zadovážené rukopisy tuzemských hviezd nestačili, knih-predajňa(k dispozícii sa dal objaviť aj iný „matroš“okrem kníh) Brloh ponúkala zvučné mená, svety, ságy zo všemožných kútov Všehomíra. Nik nebol odmietnutý.

V salónoch a na palubách sa vylievali z múdrostí bádatelia. Prednášok sa ujali zvučné mená ako Petra Neomillnerová so svojimi sexistickými a trefnými narážkami na … hádam na všetko k danej téme. Františka Vrbenská zas dovolila načrieť do tajných a zázračných zrkadiel, Vlado Ríša vtipne komentoval ako udržať sci-fi plátok pri živote vo vesmíre brakov, zatiaľ čo Ján Žiška pre zmenu nefotil, ale spustil hovory o vlastných snímkach z rôznych conov. A v neposlednom rade treba spomenúť Mitsuhsa Ishikawu. Hosť z ďalekého Japonska priblížil zákulisie vzniku anime trhákov. Medzi jeho autorské práce patria Ghost in the Shell, Halo Legends …

Čas hier nepatrí len deťom. Toľko zábavy by sme im predsa nemohli nechať len pre seba a preto – okrem formičiek na pieskovisko a loptových zábav – sa hojnosť súťaží len tak rojila. Od vyhlásenia Poviedky Istroconu, Ceny Karla Čapka a sprevádzali festival aj boje o pixelové obrazovky, hlasy skúšali výdrž mikrofónov v karaoke. Tanečné podložky skučali pod náporom dupákov v DDR dueloch. Jednu z najväčších a najobľúbenejších súťaží zastrešila cosplay. Promenáda v tradičných kostýmoch nebrala konca. Námety na vytvorenie, alebo zohavenie rôznych postáv od hororu, cez sci-fi, fantasy až po obľúbené anime –mangu dokázali zneuctiť množstvo látok, kartónu a gumy.Prítomnosť týchto elementov napevno potvrdila, že vesmír za hranicami presiakol aj do nášho skutočna.

V závere treba dodať, že nikto neostal ukrátený, alebo ochudobnený. Zakaždým sa našlo dostatok materiálu pre uspokojenie zvedavosti. Jediné čo upadlo do zabudnutia, podobne ako doba káže, boli horory. Z výslnia, kde sa dlhé roky kúpali v jagavých hrejivých lúčoch padli do súmraku. Pravý a nefalšovaný nárez preplnený krvou, mäsom a nadprirodzenom, vystriedali iné odvetvia fantázie. Každá doba si žiada renovácie na úkor dávnych pozostatkov. Napriek tomu stúpla sláva upírim mládencom a tá si smelo drží prvé miesta. Dokonca aj hard sci-fi ostalo zahrabané v ďalekom kozme. Ostali spomienky a jemný povlak hviezdneho prachu. Namiesto nich vykvitli Biele stromy Gondoru, elfovia, víly, škriatkovia a bohatieri. Okrem absencie týchto žánroviek chýbali aj šťavnaté mená zo zahraničia. Z dávnejších ročníkov sme boli zvyknutý na svetové osobnosti od filmu, knihy, ilustrácie. Tie však vystriedali domáce ikony.Možno nabudúce …

Istrocon, Parcon, Comics salón uzavreli na čas brány. Ich magická sila ochabla a preto sa stiahli do úzadia. My však môžeme len dúfať, že o rok nastane doba, keď znova prepukne ošiaľ fantastiky. Do tej chvíle si musíme upevniť vlastné krehké základy a nenechať sa strhnúť klamlivou realitou do nudného prežívania. Čas zázrakov s určitosťou opäť povstane.

.

5 otázok, pre 4 hostí

Petra Neomillnerová (spisovateľka, recenzentka)

– Čo ťa na conoch najviac láka a čo očakávaš od súčasného?

Na conoch najviac oceňujem to, že sa stretávam so svojimi fanúšikmi. Spätná väzba je pre spisovateľa jedna z najkrajších vecí, pokiaľ vidí, že ľudia jeho texty čítajú a že ho prijali do svojho vnútorného sveta, že s ním jednoducho žijú.

– Dokáže ti priamy kontakt s fanúšikmi v tejto atmosfére nabudiť inšpiráciu pre ďalšie námety?

Nedodáva mi ani tak inšpiráciu, ako skôr chuť do ďalšieho písania.

-Myslíš, že dokážu cony pomôcť zviditeľniť sa začínajúcim spisovateľom?

Myslím si, že pre začínajúceho spisovateľa sú cony a styk s fanúšikmi veľmi dôležité. V podstate dnes vychádza toľko kníh, že je potrebné toho čitateľa dajakým spôsobom zaujať ešte pred tým, než sa rukopis dostane na pulty – vzhľadom k tomu, že kniha od neznámeho autora ostane na pultoch štrnásť dní a potom ide do skladu, kde si ju už nikto nevšimne.

– Aký je rozdiel vo fanúšikovskej základni na Slovensku a v Čechách?

Nepoznám úplne fanúšikovskú základňu na Slovensku, ale je to tu osobitejšie.Táto základňa je užšia vzhľadom k tomu, že tu vychádza menej kníh a viem, že slovenskí fanúšikovia čítajú bez problémov v češtine. V Čechách je základňa širšia, viac komerčná. Napriek tomu je zas príjemné, že Slováci sú viac spontánnejší, že reagujú na autora priamo a sú komunikatívnejší.

– Ako vidíš fantastiku v budúcnosti? Bude je popularita stúpať alebo naopak?

Povedala by som, že popularita stúpa, ale nie tak, ako sme čakali. Napríklad hard S-F úplne upadla – dnes je to už okrajový žáner – naopak stúpa popularita paranormálnych romancií, fantastiky pre mládež, či fantastiky, ktorá hraničí s komiksom. Fantastika sa blíži k mainstreamu a tam je asi jej budúcnosť.

.

Ivan Alakša (publicista, šéfredaktor)

– Ako vidíš prerod Istroconu od jeho začiatkov po dnešné prevedenie?

Na úplnom začiatku som nebol (Istrocon už oslavuje 25). Prvý som absolvoval až v 94-95 roku v PKO, kedy to bola ešte len „jednodňovka“. V 99 sme to obnovili s Henrietou Galgóciovou a potiahli až do 2003. Ak mám povedať pravdu, terajšia verzia mi veľmi nesekne. Sú tam veci, ktoré sa mi nepáčia ako fungujú, ale to jednoducho ich verzia, ako to má vyzerať. Je veľká škoda, že nechodia hostia zo zahraničia. Podľa mňa sa trocha vytratila tá profesionalita –v súčasnosti sa ide skôr po kvantite a nehľadí sa na kvalitu.

– Čo ťa na conoch najviac láka a čo očakávaš od súčasného?

Vždy som chodil na cony porozprávať sa s ľuďmi. Nešlo mi o program, ale hlavne o stretnutie s fandomom. Znova sa opakujem, ale očakával som zahraničného hosťa, ktorého by som si rád pozrel aj vypočul naživo.

– Cena Fantázie má veľa spoločného s Istroconom. Môžu cony ovplyvniť začínajúcich spisovateľov?

Určite áno. Keď majú začínajúci autori tendenciu písať a stretnú sa s fungujúcimi a známymi autormi a absolvujú prednášky, besedy určite ich to ovplyvní.

– Myslíš, že má IC dajaký prínos do odvetvia fantasy?

Samozrejme. Je to na Slovensku najväčší con, venuje sa fantastike, čiže prínos určite má.Fanúšikovia sa konečne môžu raz za čas stretnúť a majú možnosť vymeniť si všelijaké názory. A hlavne o tom to je. Stretnúť sa so sebe-podobnými, nehanbiť sa za to čo čítajú, ako chodia oblečení alebo čo píšu.

– Aký je rozdiel medzi prvými prácami Ceny Fantázie (spred desiatich rokov) a tými dnešnými?

Ťažko povedať, lebo pred desiatimi rokmi vyhral Červenák, neskôr Pavelková. Nedá sa povedať, že by kvalita dajako stúpala – klesala. Rozdiel je len ten, že sa medzičasom títo zavedení autori prestali zúčastňovať CF. Bolo obdobie, kedy posielali do súťaže iba samí noví, neznámi ľudia, ale pravda je taká, že v tomto ročníku sa opäť vrátili známejšie mená, ktoré už pred časom súťažili. Možno sa zmenil počet, možno sa zmenilo to, že sa skúšajú objaviť aj nefandomoví autori (čo bolo aj naším cieľom, lebo nie len fandom má patent na S-F), takže toto CF za tie roky dosiahla- docielila.

.

Juraj Červenák (spisovateľ, recenzent)

– Ako vidíš prerod Istroconu od jeho začiatkov po dnešné prevedenie?

Je v tom samozrejme obrovský rozdiel, ale vždy prichádza niečo nové. Kedysi na začiatku 90. rokov sme sa tak čudne pozerali na ľudí, ktorí chodili s kartičkami a chceli hrať počítačové hry (tie počiatočné). Dnes sú cony zas iné. Tí starí kartičkári a hráči počítačových hier sa divne pozerajú na rôznych manga-anime a ďalších ľudí, ktorých tá komunita priberá. Stále sa to však vyvíja, vždy príde niečo nové a ľudí to baví.

– Čo ťa na conoch najviac láka a čo očakávaš od súčasného?

Cony sú pre mňa predovšetkým kontakt s čitateľmi. Je to miesto, kde sa stretnem so známymi, občas zájdem na dajakú prednášku, film. Od súčasného však očakávam hlavne odozvu od čitateľov, keďže predstavujem novú knihu.

– Dokáže ti priamy kontakt s fanúšikmi v tejto atmosfére nabudiť inšpiráciu pre ďalšie námety?

Určite. No často to býva aj tak, že tu dostávam tú odozvu, ľudia si prídu podpísať knihu a povedia, že to sa mi páčilo, alebo nepáčilo. Takže od nich dostávam také mini recenzie. Neboja sa byť aj natvrdo kritickí – takže ma to obohacuje.

– Myslíš, že dokážu cony pomôcť zviditeľniť sa začínajúcim spisovateľom?

Cony sú predovšetkým o tom, aby fanúšikovia prišli do kontaktu medzi sebou, jednej krvnej skupiny. Myslím si, že tu môžu aj začínajúci autori prísť a prezentovať svoju tvorbu, napríklad urobiť prednášku. Hlavne je to však o stretávaní, než o spoznávaní dajakých nových začínajúcich autorov, výtvarníkov. Tá možnosť tu však samozrejme je.

– Ako vidíš fantastiku a jej ďalší osud na Slovensku a v Čechách?

Fantastika sa mení, tak ako sa menia cony. Prichádzajú nové trendy, mladých ľudí zaujímajú čerstvé veci – všelijaké Twilighty, anime, manga a podobne. Preto je budúcnosť stále otvorená. Predpokladám, že zas príde niečo nové a že zas prídu ľudia, ktorí budú mať radi niečo, na čo sa budú pohŕdavo pozerať tí, čo sú dnes nováčikovia. Stále sa to mení. No a na Slovensku a v Čechách sa to rozvíja. Na Istrocon chodieva viac a viac fanúšikov. Začalo to na nejakej tisícke a vlani to už bolo desaťtisíc. Cony sú teraz otvorenejšie voči rôznym iným veciam – médiam. Zďaleka to už nie je len o literatúre (tá už je iba okrajová záležitosť), v súčasnosti je to hlavne o hrách, komunite, výtvarníkoch komiksov a tak ďalej.

.

Róbert “Win“ Žittňan (organizátor IC)

-Ako vidíš prerod Istroconu od jeho začiatkov po dnešné prevedenie?

Komplikovane. Bola to dlhá, náročná cesta. Postupne sa ten con vyvíjal, od malého po ten dnešný – veľký.

-Aká prevaha fanúšikov tvorí hlavnú základňu IC ?

Tak, polovica sa venuje japonským kresleným veciam a druhá polovica práve tej fantastike. Sú tu aj menšie skupiny, ktoré sa zaujímajú o komiks, o počítačové hry, larpy. Ale hlavne je to postavené na S-F, fantasy a anime-mange.

– Čo si myslíš o budúcnosti fantázie na tuzemskom trhu ?

Naberá to počet ľudí  v objeme, ktorí sa tomu venujú. Hlavne je to kvôli tomu, že vychádza veľa filmov, knižiek a prínos internetu a všetkým tým médiám, ktoré to zviditeľňujú. Je to iné ako za socíku, keď u nás nevydávali žánrové knižky a ešte aj bolo zakázané ich sem importovať. Dnes je tá možnosť úplne iná, hlavne vďaka českým vydavateľom, lebo u nás sa vydáva minimum.V súčasnosti je tento žáner už bežne dostupný a tak sa na to ľudia nepozerajú cez prsty, že je to dajaké zvláštne, divné – a to je fajn. Myslím si, že to bude v budúcnosti brané ako normálna súčasť našej kultúry.

– Príprava takéhoto podujatia zaberie množstvo času. Pripravuješ už plány na budúci ročník? Dajaké novinky, možno špeciálny hostia zo zahraničia?

V tomto momente je to všetko vo fáze predstáv. Práce na ďalšom projekte začnú začiatkom novembra, v tejto chvíli však potrebujeme aspoň mesiac oddych. Vízia do budúcna? – stále to bude ten formát, ktorý robíme, možno prinesieme aj niečo nové. Čo to však bude, sa nedá dopredu povedať. Záleží hlavne kto vyjde. Môžeme mať oslovených aj päť hostí a nakoniec z toho nevyjde žiadny. Takže uvidíme čo bude, záleží aj od partnerov.

– Chodíš si pre inšpiráciu na iné cony, alebo máš vlastné predstavy?

Samozrejme chodím aj na iné cony, ale v podstate jediná taká možná inšpirácia ma oslovila v zahraničí. Tam som videl veci riešiť inak, než na Slovensku a v Čechách. Hlavná je však inšpirácia čo nerobiť. U nás sú ľudia zvyknutí na iné veci. V zahraničí to nie je o programe, o prednáškach. Jeho podstatu tvoria predajcovia. Ľudia tam chodia na pivo, stretnúť sa, pozrieť 2 – 3 besedy a ísť nakupovať. V zahraničí je predajcov práve preto veľa, lebo je tam veľa vydavateľov, firiem – sú v tom prachy. U nás to je práve naopak. Financie okolo toho sú kryté práve len zo vstupného a to je aj dôvod,odkiaľ organizátori „čerpajú“ na ďalší program. Inšpirácia je akurát v logistických a technických veciach, komunikácii. Čo sa týka programu, tak to zmeniť– vylepšiť, ani veľmi nejde. V zahraničí ani program nemajú a čo sa týka hostí, tých sprostredkovávajú sponzori – čo teda u nás nehrozí.

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply