Pokiaľ ste čítali môj článok o videohrách (strana 5), ktoré sa viažu na životné príbehy komixových superhrdinov, potom isto viete, že práve tieto kúsky to u hráčov nemajú najľahšie – počas dlhých rokov existencie tohto média už fanúšikovia Marvelu či DC presedeli toľko hodín pri katastrofálnych adaptáciach komixov, že sa ani nemôžme diviť, ak každý hráč pristúpi k ďalšiemu hernému spracovaniu superhrdinov s neskrývanou skepsou či miernym pesimizmom.

Na druhú stranu, v posledných rokoch sa aj tento žáner začína zmáhať a – čo je podstatnejšie – bojovať so svojou zlou povesťou. Zásadným bodom zlomu bolo vydanie hry Batman: Arkham Asylum a jeho pokračovania – Arkham City. Z neho si berú príklad nielen hry o superhrdinoch, ale aj hry úplne odlišné; napokon, kto sa v hrách trochu vyzná, určite si všimne, že mnohé kúsky z posledných 2 rokov majú v porovnaní s Batmanom nápadne podobný bojový systém.

A po stopách Temného Rytiera sa tento rok vydáva aj zástupca Marvelu, Spider-Man. A v tom je – pravda – trochu problém. Napriek tomu, že The Amazing Spider-Man je rozhodne najlepšou hrou o pavúčom mužovi doteraz, inšpirácia sériou Arkham je veľmi zreteľná, ale bohužiaľ aj mierne škodlivá. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Začnime však, ako je obvyklé, dejovým podkladom. Už z názvu je jasné, že hra sa pevne drží tohtoročného filmového spracovania Pavúčieho Muža. A tak sa nám autori rozhodli trochu rozšíriť dejové pozadie. Príbeh hry štartuje tam, kde filmový skončil – doktor Connors je za mrežami a Oscorp prechádza veľkými zmenami – namiesto genetických experimentov sa nový šéf Alistaire Smythe rozhodol venovať zdroje do rozvoja nanotechnológii. Problémom sa stávajú prebytočné genetické experimenty – rôzne zmutované potvorky, ktoré chce Smythe potichu zlikvidovať. To sa mu však zákonite nepodarí a čo je horšie, dokonca mu z Oscorpu újdu a nakazia celý New York genetickou mutáciou, ktorá sa po Veľkom Jablku šíri ako chrípka. Smytheov brilantný nápad ničiť mutantov svojimi super-inteligentnými robotmi zlyháva v momente, keď polovica obyvateľov Manhattanu zmutuje a stane sa terčom umelej inteligencie.

A keďže Gwen Stacy – priateľka Petera Parkera a pracovníčka Oscorpu – taktiež „ochorela“, musí si Spider-man čo najskôr poradiť nielen s ušlými mutantmi, šíriacou sa mutáciou a všade prítomnými robotmi, ale aj so Smytheom samotným, ktorý postupne začína strácať kontakt so zdravým rozumom.

Dejovo nie je nový Spidey vôbec zlý – ako rozšírenie filmu je to určite dostatočné a ako pozadie pre hrdinské činy pavúčieho muža je tento príbeh maximálne adekvátny. Dej slušne graduje a občas naozaj máte pocit, že herný svet reaguje na váš postup v hre.

Už z dejového pozadia vyplýva, že hra začína ako celkom jednoduchá mlátička a končí ako epický boj jedného superhrdinu voči návalu mutantov a armáde robotov pod vedením šialeného vedca. Aby toho na Spider-mana nebolo priveľa, máte k dispozícii celkom peknú dávku upgradov a vylepšení, ktoré postupne získavate. Na začiatok vám pri súbojoch postačí pár základných úderov, ale neskôr je priam nutnosťou mať poruke možnosť zabaliť nepriateľov do siete či pripútať ich k stenám. Hodia sa tiež účinnejšie kombá a možnosť zlikvidovať niektorých vojakov nepozorovane a nehlučne.

Ako som naznačil v úvode, inšpirácia Batmanom je zjavná a to hlavne v momente, keď Spidey sedí na strope, sleduje nepriateľov v miestnosti pod sebou a plánuje, ktorého môže kedy zneškodniť. Ak sa vám náhodou niektorý ťah nepodarí, prichádzajú na rad súboje, ktoré sú – ako v Batmanovi – postavené na protiútokoch – pokiaľ sa rozhodnete zaútočiť len tak, dlho vám to nevydrží. TAS je hrou, v ktorej musíte naozaj vyčkávať na úder súpera, vykryť ho a až potom rozpútať pavučinové peklo. Originálne to nie je, ale určite to funguje lepšie než klasické superhrdinské mlátičky; a okrem toho musíte byť stále v strehu – aj malé zaváhanie vás môže stáť celkom solidnú dávku života.

Napriek tomu, že sú súboje zábavné a – hlavne ku kocnu – adrenalínové, nič sa nevyrovná druhému aspektu Spider-manového života. A tým samozrejme myslím lietanie po Manhattane. Spidey sa (trochu prekvapivo) môže svojimi sieťami prichytiť kdekoľvek – a do tohto slova sa ráta aj obloha. To vám však prestane vadiť v momente, keď po prvýkrát zoskočíte z mrakodrapu a necháte sa padať voľným pádom, aby ste napokon v poslednom momente, keď už je záplava žltých taxíkov pod vami nebezpečne blízko, vystrelili siete a pokračovali v superhrdinskom lete. Tomuto pocitu sa aj v rámci videohier vyrovná len máločo a ja sám som zabil bezcieľným lietaním po hernom svete nejednu polhodinu. Okrem klasického lietania hore dolu máte k dispozícii ešte tzv. Web Rush mód, v ktorom sa spomalí čas a vy máte možnosť si presne namieriť svoje siete – toto sa hodí napríklad ak chcete zozbierať stránky komixu voľne rozhádzané po celkom New Yorku. A aby som nezabudol, k dispozícii je tiež akrobatická minihra, v ktorej musíte v celkom krutom časovom limite preletieť z bodu A do bodu B.

Lietanie po hernom svete je – napriek vyššie vypísanej óde – jedným z väčších problémov, ktoré som mal s touto inkarnáciou pavúčieho muža: je až podivuhodné, aká malá časť hry sa v skutočnosti odohráva v uliciach Manhattanu. V iných hrách (InFamous, Prototype) máte možnosť si v hernom svete užívať naozaj všetko možné. Tu si však v hernom svete užijete prechod medzi misiami a niekoľko súbojov s bossmi. A samozrejme treba uznať, že tie súboje sú výborné. Ale aj tak je veľká škoda, že všetko podstatné sa odohráva v uzavretých priestoroch. U Batmana je to normálne. U Spidermana by som však naozaj očakával, že sa medzi mrakodrapmi bude odohrávať väčšia porcia hry.

A o to väčšia je to škoda, že The Amazing Spiderman naozaj vyzerá nádherne. Pokiaľ máte aspoň trochu nadpriemerný stroj (alebo konzolu), možete si Manhattan užiť v celej jeho nádhere. Občas sa stalo, že sa nestihla načítať textúra na budovy, ale to je naozaj malý problém – hra behá veľmi plynulo aj v najvypätejších momentoch. A je naozaj krásna – napokon, grafická krása nemálo prispieva k môjmu zážitku z lietania pomedzi mrakodrapy. Svoj aplaus si zaslúži aj zvuková kulisa, ktorá možno nie je tak bohatá ako Hornerov podklad k filmu, ale Gerard Marino (God of War séria) odviedol výbornú prácu a vaše uši sa rozhodne nebudú citíť ukrátené. Dabing je tiež veľmi slušný a to aj napriek tomu, že svoju filmovú rolu si nezopakoval nikto z pôvodného ansámblu.

The Amazing Spider-Man tak splnil svoju úlohu priam dokonale – je to hra, ktorá je o triedu lepšia než obyčajná filmová adaptácia. Nie je natoľko prepracovaná ako hry o Batmanovi, ale rozhodne je to krok správnym smerom. Ak sa autori v ďalšom pokračovaní sústredia viac na činnosti, ktoré sú špecifické pre pavúčieho superhrdinu, bude hodnotenie možno ešte o bodík lepšie.

 

7,5/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply