Nočná strana. Áno, je to presne ten kus mapky, kde neplatia zákony, kde má slnečný lúč odopretý vstup a encyklopédia bytostí je pestrejšia než päťdesiat farieb dúhy. Všetko je inak, a predsa nám, tak veľmi známe.

Nočná strana – toľko opotrebované miesto v mnohých príbehoch a zakaždým dokáže prekvapiť. Obsah skríň nie je daný ich vonkajšími rozmermi a podobne sa správajú aj poschodia. Menia číslovky vo výťahu podľa stavu nájomníkov. Stačí nezaplatiť inkaso a šup, nepotrebné poschodie sa vcucne ako jeden rad na harmonike. Ak sa preto zdá byť náš skutočný, hmatateľný svet fádny a nezaujímavý ako dýchanie, treba sa vybrať do Londýna. Niekde tam sa nachádza prechod. Ten, koho ťahá ctižiadostivosť nezablúdi, ale aj napriek tomu nedostane to, po čom toľko baží. Dostane omnoho viac a každým okamihom, čo pretrvá na tom temnom mieste, mu bude pridané. Milostné hranie, ktoré bude bolieť, suveníry bažiace po krvi majiteľa, ale aj rôzne predmety s vlastnou dušou. Každý krok prekvapí a zároveň vydesí. Nič nie je na poriadku a len samotný pobyt na tejto odvrátenej strane je vzrušujúce riziko, dobrodružstvo na ostrí britvy. Ten, kto sa pošmykne, bude rozporciovaný do mletého mäsa v pouličných vývarovniach. Takže vstúpte a nechajte sa zlákať.

Hneď v úvode nás privíta podvedomie hlavnej postavy Johna Taylora. Príbeh a celé zákulisie je podané z jeho myšlienkových pochodov. Netreba sa hlboko prehrabávať v šedej kôre, lebo všetky detaily do poslednej štipky sa vyplavia na povrch, podobne ako kaluže krvi z čerstvej rany.

John Taylor je súkromné očko. Toto zamestnanie prináša veľa rizík, ale aj zábavu, pokiaľ máte skazenú dušu. Hlavný hrdina ju má až dokonale prehnitú. Možno kvôli hnilobe a možno vďaka nadprirodzeným schopnostiam dokáže nielen prežiť, ale aj vyriešiť lákavé prípady. Aby príbehu nechýbalo trocha tej pestrosti, jeho konto priateľov, ktorí radi prispejú do smrtiacej šou, vyplní prázdne medzery. Lebo nie každý prípad rieši odhaľovanie nevery, či hľadania strateného chlpatého maznáčika. Taylor si práve naopak, vyberá tie najhorúcejšie uhlíky z pahreby, založenej v samotnom pekle.

Aby Detektívr nebol iba radový a nudný občan Nočnej strany, získal do vienka celú plejádu charakterov. Na každej nasledujúcej stránke sa o ňom dozvedáme stále nové a nové kúsky. V jednu chvíľu je bezcitný, egoistický parchant a vzápätí sa mení na mierotvorcu so svätožiarou. Zbraň, či pohladenie – úder, alebo pochvala. S touto dilemou zápasí celý príbeh a nikdy nedokáže úplne poraziť toho nepriateľa v sebe. Veď napokon je iba obyčajný človek, i keď zopár kvapiek vlkodlačej krvi v kolobehu žíl mu umožňuje prehliadať pomoc červeného kríža.

Mesiac je vysoko, ulice plné všemožných tvorov, ale aj vzrušených turistov. Taylor je na vychádzke. Chodníky ho zvádzajú na poslednú cestu do jeho kancelárie. Predurčenie pôsobiť ako detektív sa chýli k záverečnej. Vďaka výnimočnosti vlastnej osobnosti postupuje na priečke vyššie. Po zhode Autorít (vládcovia Nočnej strany) mu bola pridelená úloha Wolkera. Strážca poriadku s právomocou súdiť a trestať na mieste činu, či kedykoľvek, ako mu svedomie dovolí. A tak v predvečer nástupu do nového úradu a tiež nástupu pred oltár sa rozhodne naposledy vbehnúť do prúdu zločinu ako detektív. Finálny prípad musí obsahovať poriadnu dávku záhady a trochu toho dobrodružstva. Stačí drobný slogan od anonymného zákazníka „Pustite slnko dovnútra“ a o preberaní v haldách ponúk je rozhodnuté.

Prvá tretina knihy nás zavedie na večierok nesmrteľných. V uzavretej spoločnosti, ktorá už veky slávi svoje privilégium nezahynúť ale pretrvať, sa po prvýkrát stane zločin. Taylor – Wolker, i keď nevlastní dar dlhého života, predsa len stojí na parkete a hľadá riešenie. Heslo o novom slnku ho naviedlo na večierok a tak ostáva jediné. Nájsť páchateľa a vykonať spravodlivosť. A čerstvý Wolker tak urobí.

Mesiac neprestajne svieti a nik nemá predstavu, či tak aj ostane. Slávnosť nesmrteľných skončí fiaskom, napriek tomu sa Taylor pýši ďalším a konečným zárezom na pažbe. Prípad vyriešený. Rozhodnutie dopriať si odpočinok a nechať oddychovať nielen telo, ale hlavne ducha sa však nepodarí. I keď vie, že použitie nadprirodzených vlastností, ale aj vedomie, že pred vlastnou svadbou by mal vyzerať aspoň trocha nepoužito, mu nebráni prijať ďalšiu ponuku. A tak v spoločnosti svojho dávneho priateľa sa vydávajú po stopách najväčšieho zločinca, teroristu, ktorý kedy vstúpil na Nočnú stranu. V tomto prípade nejde o démonov, bohov z najvyšších sfér, či samého pekla. Ani zastúpenie mimozemšťanov nie je také mocné, aby priviedlo pálivé lúče do sveta tmy. Veď napokon nik nechce aby zasvietilo, lebo koniec éry Nočnej strany by ukončili nejednu existenciu hocakého druhu. Lebo iba Nočná strana ponúka voľný priestor pre rôzne rasy bez nároku na vízum.

Samozvaný nepriateľ je človek. Dávna postavička, ktorú pohltil čas, len aby ju znova vypľul do našej doby. Človek, ktorý zažil dobu dúhových detí s margarétkou vo vlasoch a marihuanou v ústach. Návrat hippies a jej slávy si vyžaduje dopriať slnku zasvietiť všade a očistiť svet o zloby. Detektív so spoločníkom majú iný názor a tak začína posledný boj medzi „dobrom“ a „dobrom“.

Tento spis zo série – „John Taylor“ je záverečným (12) kúskom. Samostatný príbeh nepotrebuje spojitosti s predchádzajúcimi knihami. Jednoducho treba zalistovať a čítať. I keď som sa neprehraboval v predchádzajúcich dobrodružstvách súkromného očka dokázal som úplne hladko vbehnúť do deja a pochopiť. Veď kto by napokon odolal obálke, ktorú zdobí blondína navlečená do obtiahnutej čiernej kože s brokovnicou cez plece. To, že stála v chráme bol iba detail. Aj napriek lacnému a sexistickému obalu ma kniha a samotný príbeh príjemne prekvapili. Dej sa slušne pohyboval bez zdĺhavých zabrzdení a nudných pasáží. Neustále omieľanie o temnote, tme a večnej noci privedú Nočnú stranu do pevných obrysov. Ani bytosti s priliehavými menami (Mŕtvy chlapec, Pán Tŕňov, Suzie Strelkyňa, Britvák Eddie – nemusím ani zdôrazňovať, že mená neboli len plané prezývky) nestoja v pozadí, ako doplnok zdravej výživy, ale predvedú svoje schopnosti v plnej kadencii. Vďaka tomu príbeh o Wolkerovi nenudil a prisolenie vtipnými hláškami dodalo tú správnu chuť k podávanému pokrmu. Jediná výčitka sa týka bojových stretov. Bitky sú príliš krátke a bez postrekov telesných tekutín. Veď napokon v odpade a stokách tečie nielen žumpa, ale aj množstvo krvi a pomletého mäsa.

Simon R. Green

Nevěsta byla v černé kůži,  The Bride Woke Black Leather

Vydal: Polaris
Preklad: Jozef Hořejší
Ilustrácia: Jonathan Barkat
Vydané: 2012
Publikácia: 296, prvé vydanie
Strán: 296

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply