Ruská fantastika nepozná hranice. Tentokrát však veľmi rýchlo nabehneme na vysokú a nepreniknuteľnú hradbu. Priestor príbehu je ohraničený iba na pár štvorcových dĺžok. Nič viac ani menej. Nečakajme „Space opery“ či hliadku medzi temnými a svetlými.

Príbeh sa rozvíja za dávnych čias, ktorým vládol pán Jules Verne. Doba pary graduje. Všetko je zrovnateľné s našimi dejinami až na hŕstku drobností. Svet prahne po železe. Žiadne drahé kovy, blýskavé kamienky – len železo. Jeho cena stúpa z minúty na minútu a vlastniť kuchynský nôž z ocele je prestíž. Každý gram tohto nerastu je vyvažovaný množstvom majetku a ľudských životov. Preto aj jeho získavanie z útrob zeme znamená galeje. Takto nás privítajú prvé stránky knihy. Trestanecká loď s napnutými plachtami a na nej odsúdenci. Každý si ide podľa svojich hriechov odčiniť dlh voči spoločnosti. More je teplé a kurz stabilný. Smutné ostrovy sa blížia a v nich hlboké doly, kde nesvieti slnko, len ťažký vzduch plní duše prachom a nárekom zodratých tiel. Medzi odsúdencami je aj náš hlavný hrdina Ilmar – Klzký Ilmar. Zlodej, ktorý vlastní záľubu vykrádať staré a zabudnuté hrobky. Jeho posadnutosť otvoriť každý zámok je svetoznáma a práve z toho dôvodu už má prichystanú cestu úniku. Aby to nemal až tak jednoduché, do cesty sa mu pripletie trinásťročný mládenec menom Marek. Plány na útek sa musia zmeniť, ale napokon sa aj tento ošiaľ podarí. Pri výstupe z paluby na pevnú zem sa strhne šarvátka – viac netreba opisovať. A tak vo dvojici utekajú pred hliadkou a obyvateľmi ostrova, lebo odmena za polapenie sa nevypláca len v drobných.

Keď sa vidí, že niet úniku, mužskú spoločnosť (za prispenia neškodného násilia a prehovárania) spestrí aj opačné pohlavie. Helena je letkyňa. Keďže sa nachádzame v období zrodenia pary, vzduchom víria iba ľahké klzáky. Tieto dopravné prostriedky s kostrou z ľahkého dreva a obalom z plátna sú vzácne, podobne ako železná ruda. Jediná sila, ktorá ich drží nad zemou, je prievan vo vyšších vrstvách atmosféry. Okrem toho, iba výnimočne môžu zatalačiť pasažierov do sedadiel jednorazové trysky (forsáže). Stačí pohnať elektrickú iskru a akcelerácia na pár chvíľ rozvíri oblohu. Keďže vyťaženie klzáku je hodnotené v kilách, trysiek pripevnených  o trup je minimum – treba šetriť. Preto sadnúť do nestabilnej kabíny a riadiť vzducholet je hodné len vyšším vrstvám. Helena patrí do tejto sféry a tak únik zo Smutných ostrovov môže začať.

Niekde medzi útekom z lode a plachtením nad morom sa objavia prvé indície o mládencovi. Podozrivé je už len to že chlapec vlastní „Slovo“ (jediný prvok fantazy v knižke). Slovo(v podstate zaklínadlo, ktoré si každý stráži aby o neho nebol ukrátený – takže treba šepkať veľmi potichu.) je kúzlo, ktoré dokáže z Chladu(miesto mimo čas a priestor – nik nevie viac) vytiahnuť predmet (neživý), alebo ho tam uložiť. V podstate je to neviditeľná kapsa čo neťaží na pleciach a je pre ostatné, cudzie osoby nedostupná. Nevýhoda je, že pri úmrtí majiteľa zotrvá na večné časy v Chladu aj všetok majetok uložený na „Slove“. Túto zázračnú formulu vlastní aj letkyňa Helena (privilégium darované vďaka hodnosti a titulu Barón).

Hádanky okolo Markovho pôvodu sa začínajú rozpadať. Z trhana a odsúdenca stúpa na priečke až do nedosiahnuteľných výšin a s ním aj odmena za dolapenie. Marek na Slove niečo skrýva a celý svet po tom zvláštnom a pradávnom predmete prahne. Hlavy štátov, vojsko, cirkev. Každý je zainteresovaný do pátrania a každý má vlastné plány s chlapcom a jeho tajomstvom. Aby Marek unikol prenasledovaniu, opustí klzkého Ilmara aj s letkyňou Helenou. Jeho púť za slobodou ostáva utajená, napriek tomu dostaneme presný popis Ilmarovho presunu po Európe. Vymetanie hlavných miest v koči či po vlastných opatrne ukrajuje zo strán knihy.

Od toho okamihu začína zdĺhavý a nudný lov na Ilmara. Vypísaná odmena sa hrabe až do neba a tak okruh priateľov padol do záporných hodnôt. Striedanie miest, podrobné opisy jedál (Lukjanenkov degustátorský počin zvečnený hádam v každej knihe), sa miešajú do kokteilu s neprestajným dumaním nad vlastnou existenciou. Spestrenie tohto pochodu nedokáže poriadne rozprúdiť ani zopár známostí, či „náhodných“ okoloidúcich. Do vienka dostáva poradenské služby, pomoc v zložitých okamihoch ale aj usmernenie v labyrinte. Zakaždým získa naservírované prsne to, čo mu v danej chvíli chýba. Nezaháľajú ani náboženské frakcie s požehnaním odpustenia. Takto pomaličky sa prepasírujeme na koniec. Krok za krokom šliapeme po rovnej ceste bez väčších výmoľov, zákrut či stúpaní. Krátko pred záverom klzký Ilmar opäť spadne do spolku s letkyňou Helenou (vykvitne klasický románik v krízových situáciách) a mládencom Marekom.  Dokonca skúsime ešte jeden kostrbatý let v klzáku. Avšak ani posledné stránky knihy nespustia bláznivú naháňačku, či krvavé scény na bojovom poli. Občasné strety sa dajú porovnávať so šenkovými šarvátkami opilca s trojnohou stoličkou.

I keď už čitateľ odhalí čo Marek ukrýva na Slove príbeh sa už radikálnejšie nezmení. Môžeme len dúfať, že príbeh ešte dostane poriadne žihadlo a beh za slobodou a spásou predvedie poriadny boj či šialené dobrodružstvo. Keďže Chladné brehy sú iba prvou časťou dilógie, ostáva nádej na zvrat k dobrému smeru.

Kniha je písaná – podobne ako väčšina Lukjanenkových počinov – v prvej osobe z pohľadu hlavného predstaviteľa. Opisy sú už klasicky detailné a vety ľahko stráviteľné. Jediné čo chýba príbehu – a to mi pripadalo ako vykastrovaný kanec – bolo vzdušenie, akcia, dobrodružstvo, napätie – jednoducho všetko, čo trochu rozprúdi behanie písmen v riečisku žíl. Zaujímavý bol prerod doby pary. Klzáky, absencia železa, cirkev rozdelená na dve hlavné frakcie(v našom svete – evanjelik, katolík) – jedna sa klaňala Vykupiteľovi, zatiaľ čo druhá vzývala Sestru. Podobnosť s hlavnou európskou cirkvou vlastnila až na pár odchýlok presný odraz (namiesto kríža vládol stĺp. Zrejme mučenie v odvrátenej realite malo rozdielnu podobu.) Napriek všetkým prázdnym miestam verím, že Lukjanenko v ďalšom diele predvedie to, čo od neho čitatelia očakávajú. Veď napokon – Ruská fantastika nepozná hranice.

Sergej Lukjanenko
Cholodnyje berega, Chladné brehy
2006 Vydavateľstvo ACT v Moskve
2012 Vydavateľstvo Stanislav Juhaňák – Triton
a vydavateľstvo Argo
Preklad – Pavel Weigel
Ilustrácia – Milan Fibiger

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply