Ridley Scott má snahu produkovať a režírovať megalomanské snímky. Ani tentokrát neopustil už podanú štafetu. Udrel naplno a ešte trochu pridal. Prometheus je „skoro“ to, čo všetci očakávali. Sci-fi, horor a trochu tých monštier.

 

 

Celá sága, kult, ikona s puncom votrelca vznikla pod Scottovou taktovkou v roku 1979. Obsah, ale aj efekty máme všetci vypálené niekde vzadu v zorničkách a už nikdy nevyblednú. Jeden proti všetkým. Votrelec verzus posádka. Tak to začalo. Teraz sme dostali naservírované niečo obdobné. I keď „príšeriek“ a ich rôznorodosť je o trochu sýtejšia, všetko ostatné pretrvalo. Prometheus je ako cez kopirák prepasírovaný a do svetlejšieho gala navlečený dej oproti mladšiemu bratovi.

 

 

Štartujeme v roku 2085. Motory rozpálené a honba za vidinou preludu nenecháva nikoho chladného. Zopár vedcov, ktorí sa prehrabávajú v zašlých jaskyniach Zeme, objavia pradávne maľby. Na tom nie je nič neobvyklé, lebo človek grafitoval od začiatku svojej éry po stenách rôzne ošiale. Lenže tieto sú v niečom odlišné. Podobné zobrazenia od vyvinutých-vyhynutých kultúr totižto našli v rôznych kútoch sveta. Pospájanie a zjednotenie kresieb predviedlo rovnaký cieľ. Let do vesmíru k vzdialenej galaxii. Nadšenie a predpoveď, že človek nevznikol v šiesty deň Božieho trápenia, ale pod rukou mimozemských Space-Jockeyov, Tvorcov rozbehol dobrodružstvo naplno.

 

 

Posádka (17 kusov – ale v konečnom rátaní padlých sa suma veľmi nezhoduje) zložená z vedcov, pilotov a jedného robota Davida, odštartuje. Úloha je jasná, nadviazať „prvý kontakt“. Let do neznáma sa uskutoční pod záštitou firmy Weyland a jeho šéfa. Vodca firmy túži – na sklonku života – spoznať Tvorcov a pokúsiť sa o zmenu. Zmena znamená oklamať smrť.

Súhvezdie vykreslené po stenách jaskýň udáva jediný možný ciel. Tam, podľa presnej navigácie nájdu planétu s mesiacom. Výsadka sa uskutoční na mesiaci LV-223. Po krátkom sledovaní terénu a skenu celkových prvkov na povrchu sa pred posádkou objaví zmena. Ohromné stavby, ktoré nemohli byť výtvorom prírody, zodpovedali prvú otázku. Áno, nie sme vo vesmíre sami.

 

Okamžite nato nasleduje vylodenie, prieskum a s ním aj prvé komplikácie. Kamenná stavba vo svojich útrobách skrýva veľa zákutí. Medzi hlavné patrí veľká miestnosť s bustou obrej hlavy humanoida. To je však iba začiatok. Pri vstupe do tejto miestnosti nájdu zachovalé pozostatky mimozemšťana – Tvorcu. Zvyšok jeho celistvosti – hlava – čaká za zavretými dverami. Lenže okrem kamennej hlavy a hlavy Space-Jockeya je sieň obsypaná meter vysokým – vázam podobným – objektom. To, že v okamihu otvorenia dverí sa spustí proces vo vázach je vopred jasné. Cítiť človečinu.

Prvé nezvratné dôkazy vhupnú do igelitu a rovno pod mikroskop. Každý si berie to, čo mu je súdené. Vedci hlavu humanoida, robot David kus divnej miazgy vyvierajúcej z váz a zvyšku posádky už ostane na pretras iba strach. V tejto časti sa pokojné, vzrušujúce objavovanie pretvára na boj o prežitie. Stupňovanie pomaly, ale isto naberá na obrátkach.

Laboratórium a pitva rozprsknutej hlavy prinesie „nepredvídateľný“ poznatok. DNA Tvorcov je totožné s ľudským. Zatiaľ čo tézy o vzniku ľudstva kolujú vo vedeckých kruhoch, David si melie podľa vlastného mlynčeka. Kus miazgy zamieša do vína a môže sa oslavovať. Drink s omamným nápojom putuje do rúk vopred vyvolenému.

Alkohol – metla ľudstva – vbehne do žíl a spoločne s parazitom ovládne svaly, bunky, kosti, plodiaci sekrét. Krátko nato vykoná milostný akt zázrak na neplodnej žene aj bez pričinenia najvyššej mocnosti. Zrýchlené tehotenstvo okamžite predvedie, že o roztomilom dieťatku pod srdcom nemôže byť ani reč. Pár hodín stačí na to, aby sa z embrya vytvorilo monštrum. Požehnaná žena má však o tomto dare iné plány a tak potrat vrcholí v krvavých scénach.

Od tohto okamihu to ide s celou posádkou do temnoty čiernej diery. Každý si hrabe na vlastnom piesočku. Zatiaľ čo jedni neprestajne túžia odhaliť tajomstvo Tvorcov a večného života, druhí spriadajú plány na záchranu. Tieto rozdiely v záujmoch sa navzájom stretávajú v konflikte. Obe strany – musím dodať, že ani jedna z nich nie je záporná – napokon skončia s prázdnou.

Dej je z veľkej časti podobný, až rovnaký s pôvodným Votrelcom. Máme tu Androida – robota, ktorý si bez emócii ide po tom, čo mu diodky dovoľujú. Ďalej posádku určenú na efektné rozkrájanie a v neposlednom rade ženu-bojovníčku. V Prometheovi sú dokonca ženy s hrubou kožou dve. Jedna sa s ňou narodila, zatiaľ čo druhá ju absorbovala priamo na mesiaci LV-223. Podobnosť je zrejmá aj v „nútenom“ pôrode. Živočíchy derúce sa cez hrudný kôš, brušnú dutinu si táto sága vyžaduje. Ďalšie kopírujúce  scény nájdeme aj v množstve iných, už menších detailoch. Jediná výnimka je v našom známom domácom miláčikovi – votrelcovi. Tohto roztomilého tvora nám predvedú až v posledných záberoch. Veľká škoda, že si tento počin krátko pred premiérov radšej nerozmysleli, lebo ten čudesný tvor zdieľa s pravým votrelcom len farbu pleti a „trocha“ zväčšený (avšak dramaticky znetvorený) zátylok. Podobne, ako sú záverečné scény s votrelcom zbytočné, tak aj začiatok filmu s Tvorcami je nepotrebný a zavádzajúci. Tento prológ zamieša karty tak, že nik netuší aká hra sa vlastne spustila. Vtedy sa naskytne otázka či ľudstvo stvorili, alebo iba genetickým odkazom dopomohli k evolúcii. Druhá alternatíva je podporená obetovaním, samovraždou (nik nevie) Tvorcu na našej rodnej hrude, následné odovzdanie dedičného kódu a … šup, sme tu.

Nepatrný rozdiel je ešte v pestrom herbári podivných stvorení. Rôznorodosť mimozemských živočíchov sa o veľký kus rozrástla oproti základnému Votrelcovi. Napokon musí prísť na pretras aj planéta LV-426 (pôvodná planéta, kde Ripleyová zohnala základnú vzorku votrelca), ktorá ostala odsunutá v pozadí, zatiaľ čo na jej miesto nastúpil obiehajúci mesiac. Tu sa predpokladané prepojenie snímok (Alien vs. Prometheus) do jedného celku drví na prach. Lenže nielen rozdielnosť pristátia, ale aj Space-Jockey si vyrobil menší problém. Zatiaľ čo v základnom Votrelcovi trónil na ohromnom kresle, v Prometheovi si odskočil a už sa nevrátil. V rovnakej polohe pretrvala iba „zaparkovaná“ vesmírna loď (tvar podkovy) mimozemšťanov.

Zábery a špeciálne efekty vzdávajú hold dnešným pomerom. Herecké výkony nadmieru presvedčivé, rovnako ako celková atmosféra. Ostáva iba absencia Gigerovej tvorby (kreslená predloha prototypu votrelca), ktorá bola evidentná. Jediný odkaz jeho diela sa dal iba na pár sekúnd spozorovať v maľbe na stene jaskyne.

Po záverečných titulkoch vyvrie halda otázok a len pramálo odpovedí. Napriek týmto mega rozdielom je to film, ktorý neuškodí. Legenda sa môže niesť na krídlach vesmírnej temnoty vpred. Niekde v tej tme sa skrýva nová hrozba a my ju určite objavíme.

 

 

Prometheus

Sci-fi, akčný, horor
USA, 2012
Stopa: 124 min.
Réžia: Ridley Scott
Hudba: Marc Streitenfeld
Hrajú: Noomi Rapace,    Michael Fassbender, Guy Pearce, Charlize Theron, Idris Elba, Sean Harris
Kate Dickie, Rafe Spall, Benedict Wong, Patrick Wilson, Emun Elliott, Lucy Hutchinson,
Logan Marshall-Green, Ian Whyte

Komentáře

komentářů

About The Author

One Response

Leave a Reply

Your email address will not be published.