Je už pravidlom, že po filmoch o všemožných superhrdinoch sa vždy dočkáme aj nejakej tej hernej maškarády, keď neznáme štúdio pod vedením veľkého distribútora zarobí zopár dolárov naviac na nevedomých kupujúcich (ehm, ehm… Activision… ehm…). Trochu zaujímavejšia je nová varianta a to tvorba herných dodatkov k seriálom (Batman: Arkham Asylum/Arkham City). Seriál Game of Thrones sa dočkal svojej prvej hry už dávnejšie, ale keďže bol „Game of Thrones: Genesis“ neskutočne nudnou simuláciou pracovníka českej pošty (posielam ambasádora na sever so žiadosťou o mier… vrátil sa… posielam ho na juh s výstrahou svojím vazalom… posielam ho na východ vyhlásiť vojnu, za ním posielam 10 panáčikov s mečmi… atď.), nedostal som sa k nejakému obsiahlejšiemu opisu tohto moderného mučiaceho prostriedku. V týchto dňoch sa však na pulty obchodov dostáva Game of Thrones (veľmi „múdro“ bez podtitulku), „ačkné“ RPG z dieľne Cyanide studios.

Bez zbytočných okolkov sa teda pustíme do popisu toho, čo nám herná „Hra o Tróny“ prináša. Príbeh štartuje niekoľko mesiacov pred začiatkom prvej knihy, keď sa jeden z hrdinov, Mors Westford vracia do Castle Black z lovu dezertérov. Hneď po návrate ho však čaká výjazd, tentokrát na lov Wildlingov aby ho nakoniec našli posli z King’s Landing s odkazom od Jona Arryna o dôležitej úlohe, ktorú môže splniť len on.

Na opačnom konci Westerosu, v meste Riverspring, sa do zámku rodu Sarwykovcov vracia najstarší syn, Alester, na pohreb svojho otca. Po ukľudnení menšej rebélie sa musí postarať o to, aby si jeho sestra nemusela vziať za muža svojho nevlastného brata a aby celý Riverspring nepadol do nesprávnych rúk – preto sa vydáva priamo do King’s Landing, kde musí presvedčiť kráľovnu, že on sám je pravým dedičom majetkov svojho otca.

 

Bez zbytočných spoilerov poviem, že dej je naozaj dobre vymyslený a keďže na ňom pracoval sám veľký George R.R. Martin, čaká nás skákanie medzi dvoma postavami a niekoľkými dejovými líniami a kopa zaujímavých informácii z histórie sveta a pozadia postáv, ktoré sme doteraz nepoznali. Bohužiaľ však mám pocit, že sa autori hry nechali svojou predlohou trochu uniesť. Martinov štýl silne opisného rozprávania mnohým vyhovuje, ale v hre to pôsobí veľmi ťažkopádne – jeden príklad za všetky: hneď prvá kapitola začína snáď 10 minútovým príhovorom starého Mormonta o povinnostiach bratov Night’s Watch. Tí, čo knihy alebo seriál poznajú však tieto veci vedia naspamäť a tí, čo o Westerose nikdy nepočuli, budú zmätený náhlym návalom nepodstatných informácii. Dejová ťažkopádnosť a rozprávanie „na dlhé lakte“ je však charakteristická pre celú hru, čo rozhodne nie je ideálne. Napriek tomu, že dej sa približne v polovici slušne rozbehne a politické intrigy sú hlavným lákadlom deja Game of Thrones, nezbavíte sa pocitu, že práve toto mohlo byť omnoho lepšie vyriešené.

Autori si skrátka potrpeli na to, aby hráča voviedli do sveta Westerosu, ale zabudli na to, že hráči by sa chceli aj trochu baviť, nie len počúvať hodiny dialógov. Ktoré sú – navyše – prekvapivo slabo napísané a v porovnaní s knihami veľmi bezzubé. A keď som pri tej bezzubosti – nečakajte ani, že sa v hre ukáže krv alebo niečo podobné. Ak ste od súbojov v Game of Thrones čakali naturalistické zobrazenie boja (tj porcovanie nepriateľov), máte smolu.

V skutočnosti ale platí, že ak čakáte od súbojov v Game of Thrones čokoľvek, máte smolu. V hraní samotnom totiž spočíva najväčší problém Game of Thrones – nech vás politické intrigy a nekonečné dialógy bavia sebeviac, bojový systém Game of Thrones vás dokonale odradí od nejakého dlhodobého hrania. Celé súboje spočívajú v tom, že svojmu hrdinovi naordinujete 3 údery a sledujete, ako mu to ide. A potom znova. A potom znova, až kým vaši súperi nepadnú k zemi mŕtvy. Pravdou je, že postupne získavate nové možnosti, úderi a čary a že systém samotný sa zdá byť detailne navrhnutý – realizácia boja je však tak ohromne nudná, že vás bude stáť nemalé množstvo nervov vydržať sa na to pozerať. V rámci bojových taktík ešte musím spomenúť Morsovu schopnosť ovládať svojho psa alebo Alesterove čary (pozornosť od R‘hllora), možnosť meniť zbrane počas boja podľa toho, aký typ brnenia má na sebe váš protivník a postupom času sa k vám pridajú rôzne NPCčka, ktoré nejaký ten damage vsiaknu, zatiaľ čo vy dobijete energiu alebo vychlastáte liečivý lektvar. Nech sa však taktické možnosti otvárajú sebeviac, bojový systém Game of Thrones je jednoducho niečo, čo do modernej hry nepatrí…

A žiaľ, tu sa môj nárek nekončí – pokiaľ totiž čakáte, že si užijete aspoň plne zrealizovaný svet Westerosu, ste na omyle. Váš pohyb po svete je veľmi obmedzený a plný neviditeľných stien, ktoré vás skôr či neskôr zatlačia na jedinú možnú – a tým pádom jedinú správnu – cestu hrou. Občas sa vám do cesty pripletie nejaká tá bokovka, ale nie je to nič výnimočné a ani výnimočne zaujímavé. Na druhú stranu, ťažko povedať ako veľmi by sme si herný Westeros užili, keby sme aj mohli.

Ak sa totiž dá tejto hre niečo vytknúť, je to jednoznačne technické spracovanie. Snáď jediným pozitívom je, že hra nepadá… ale ak sa snažíte urobiť si printscreen, okamžite vás aspoň vyhodí z fullscreenu do okna. To asi aby nám nebolo ľúto. Inak je to celé technická katastrofa. Už úvodné menu je veľmi klamlivé – síce v ňom zaznie oficiálna znelka seriálu, ale tá je v polovici veľmi neumne odstrihnutá a naloopovaná. Nechcem byť zlý, ale toto by som dokázal spraviť lepšie aj ja v nejakom freeware programe na úpravu zvuku. Tým sa však problémy len začínajú. Keďže sa veľké množstvo hry odohráva v noci, hneď prvá, do oči bijúca hnusnosť je tzv. light ray effect – teda simulácia mesačných lúčov presvitajúcich zpoza stromov… niečo tak hnusné som už dávno nevidel. Hneď na to si všimnete rozmazané textury a animácie postáv (ktorých našťastie nie je veľa, ale napríklad King’s Landing potom pôsobí ako mesto po morovej rane…), ktoré by aj na PS1 pôsobili hnusne. Celkovo je hra po grafickej stránke výletom do dôb minulých – medzi 10-15 rokov, podľa toho, či svieti mesiac a či sa vo vašom okolí nachádza ružový ker. A potom to ešte závisí od toho, či hráte prvé dve kapitoly, alebo ste už ďalej. V prvých dvoch aktoch totiž všetky postavy majú na hlavách kapucne, takže si aspoň nevšimnete neexistujúcu mimiku tváre a tragický lipsync. Fakt, že hra fičí na Unreal Engline je absolútne nepochopiteľný a Game of Thrones je zrejme novým grafickým dnom pre túto technológiu. Naozaj.

Po audio stránke je to lepšie, ale len trochu. Niektoré postavy (Varys, Mormont a obaja hlavný hrdinovia) znejú celkom znesiteľne, ale 99% vedľajších by ste po prvých 2 vetách najradšej zabili rovno. Fakt, že hra obsahuje naozaj VEĽA dialógov v tomto smere tiež nepomáha. Hudba je celkom smutný príbeh o premárnenej príležitosti – autori mohli použiť všetku hudbu Ramina Djawadiho. Prečo teda niekoho napadlo posekať tie najnezaujímavejšie časti do 20-sekundových úryvkov a nechať ich donekonečna sa opakovať, to naozaj vysvetliť nedokážem. Stačilo by na Djawadiho motívy poskladať dobrú hudbu (viz Harry Potter and the Deathly Hallows Part 2) a hneď by to vyzeralo inak…

Game of Thrones nie je zlá hra. Pokiaľ vydržíte ten uťahaný úvod, dostanete sa k tomu, čo robí knihy a seriály tak zaujímavými. Ak však máte problém s archaickou grafikou, repetitívnymi súbojmi a mizerným audiom, počkajte si radšej na fanúšikovský počin Westeros: Total War a od oficiálnej hry Game of Thrones sa držte bokom.

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply