Do tohto filmu som vrazil s čistým štítom. Netušil som nič o zápletke, o žánri, o kritike a percentách, ktorými bývajú snímky stavané na piedestál. Jediné čím ma film pritiahol, bolo obsadenie hlavnej úlohy. Bez predsudkov, ale s očakávaním som stlačil štart.

Svet sa delí na dve skupiny. Buď zbožňujete jeho gagy, pokrútené grimasy, štipľavý humor, alebo … alebo ich jednoducho neznášate. Áno, presne tak, vravíme o Jimovi Carreym. My sa však na film pozrieme z tretej strany.
Hneď na začiatku, po nesmelých titulkoch s opakujúcou sa číslovkou, nás privíta hlas rozprávača. Tento zvukový sprievod bude úspešne pokračovať až do finále. Samotná hlavná postava opatrne predstavuje situácie, ktoré majú nastať, alebo už prebehli. Nie je to nútený monológ a tak hĺbku snímky iba doplňuje informáciami, ktoré sa montujú v továrni mysle hlavného predstaviteľa.
Po krátkom zasvätení sa Carrey predstaví v úlohe Waltera Sparrowa ako „pracovníka pre odchyt túlavých zvierat“. Prvá spojitosť mi priblížila „Cintorín zvieratiek“ (Pet Sematary – Stephen King), ale našťastie som sa zmýlil. Takže hor sa do deja.

Bez škľabov a grimás, toľko podobných zvyšku jeho predchádzajúcich projektov, nastal zrazu škrt. Udalosti sa pomaličky, kľukato rozbehli hore kopcom. Smer bol určený, podobne aj trasa. Od prvého „akčného“ uhryznutia do ruky (zatúlaný pes, ktorý si pred kamerou ešte zopár krát štekne. I keď sa zdá byť jeho prínos mizivý, v podstate má priamy zásah na úvod snímky, ale aj na jej ukončení. Tento detail je pomerne nepostrehnuteľný, avšak dôležitý) sa línia začne mierne zahusťovať. Hlas rozprávača predvedie dve možné reality, ktoré by mohli nastať, lenže osud (a v prvom rade určený scenár) už má nabehnuté a tak sa prebúra cez všetko, čo mu stojí v ceste.

Prvé rozhranie od pokojného nažívania v malom mestečku k číslovaniu každej možnej veličiny, nám predstaví aj manželku Waltera – Agathu Sparrow, ktorú stvárnila Virginia Madsen. Verná, milujúca žena a matka spoločného syna. To ona spustila zrod šialenstva. Stačilo iba kúpiť v antikvariáte jednu ošúchanú knihu v krvavo červenej väzbe. Jej obsah neskrýval milostné pletky, ani hordy purpurovej tekutiny vyliatej zo žíl. Práve naopak, jediné čo ponúkla bolo číslo, cifra, numero. Dvadsať trojka sa zrazu začala objavovať na každom rohu, na všetkých dostupných miestach. Paranoja dostala naliatu plnú nádrž a s nohou na plyne bez zadržovania tlačila na obrátky.

Waltera začne kniha vsakovať do obsahu každou nasledujúcou stránkou viac a viac. Stačilo len prevrátiť prvý list a dej už graduje. Román od neznámeho autora Topsy Kretts-a (čítaj Top Secrets) nielen zamieša karty svojím obsahom, ale tiež túži po odhalení. Osoba samotného spisovateľa knihy skrytá v úzadí prahne po vhodnej príležitosti predviesť svoj podiel v hre.

Podobne, ako samotná štruktúra hlavného deja, aj knižná predloha – predčítavaná hlavným predstaviteľom – mala svoje obrazové spracovanie zasadené priamo do filmu. Nešlo len o hovorené slovo, ale aj obrazy. Takto sme v podstate dostali naservírované dva rozdielne osudy, ktoré sa mienili silou mocou do seba napasovať. A vyšlo im to celkom spoľahlivo, ale to už predbiehame.

23. To je hlavná téma a tej sa zatiaľ držme. Táto nenápadná „suma“ je všadeprítomným platidlom. Dokonca prekryje aj hlavného predstaviteľa a jeho predchádzajúci život. Prítomnosť sa mení v základoch. Svet sa rúca, len aby vykvitol novší, bolestnejší a hlavne šialenejší. Walter kľučkuje od jednej scény k ďalšej a pátra po vyriešení záhady, ktorá sa mu nanominovala do života. Ohrozené je zrazu všetko – manželstvo, otcovstvo, práca, vzťahy s okolím. Napriek odhováraniu každého v obsadených úlohách, sa Walter nevzdáva a pokračuje v rozlúsknutí tajomstva. Príbeh sa v jednom, a to rovnakom tempe neprestajne posúva vpred. Bez hluchých miest, ale aj bez hromadných akčných scén sa blíži vyvrcholenie. Zápletka sa ako skladačka vtesnáva dohromady a keď je už všetko na dosah a posledný kúsok je zapasovaný do celku, zistíme, že je to úplne zle. I keď diely skladačky sedia, finálny efekt je mizivý. A tak sa nanovo otvára ďalšia možná alternatíva. Divák sa môže spoľahnúť, že to nebude až tak predvídateľné, lebo Walterova manželka Agatha odomkne novú komnatu, ktorá … Ale zrazu je tu ešte tretia alternatíva, alebo aj dvadsiata tretia? Toho čísla sa nezbavíte a preto vás nasilu zavedie k výsledku. Záver skončí presne tak, ako kážu americké zákony určujúce, že dobro musí poraziť zlo a každý hriech bude potrestaný. Ale aj napriek tomuto sladkastému ideálu je celkový „happy end“ prípustný a splní očakávania. Takže film „Číslo 23“ nie je napokon komédia, ale mysteriózny thriller. Naoko pripomínajúci všetky tie záhady od uvedenia „Šiesteho zmyslu“ až po „Tí druhí“ ( tie číslice v názvoch sa mi tam votreli úplne náhodne). Napriek tomu Carrey zdolal aj túto latku bez gagov a vtipov. Jeho herecký výkon síce nezlomil porotu v komisii Academy Awards, ale neostane ani bez povšimnutia. Celkový dojem z filmu mám uspokojivý. A môžem len dodať, že som zabil večer pozitívne.

Z filmárskej stránky ešte treba spresniť zopár detailov. Celkový obraz je bez hrubších chýb. Hlavná línia je premietnutá v „normálnom“ prevedení, zatiaľ čo alternatíva druhého sveta (opis z knihy) je vykreslená v odlišnom šate. Tento rozdiel je hmatateľný a zakaždým prevedený do iného, farebného odtieňa, čím umocňuje zvýraznenie danej témy. Vďaka tomu nemusí divák rozlišovať, čo je realita a čo predčítavané slová románu. Samotný hlavný predstaviteľ sa mení z „obyčajného občana“ na vysnívaného hrdinu z detstva. Okrem odlišného kolorovania tejto druhej dimenzie je celkový vzhľad zabalený takmer do umeleckej fazóny. Osobnosť z knihy (Walter sám seba nanominoval do role hlavného predstaviteľa) hádže silácke pózy a s drsným kukučom je nezlomný a nepoddajný.

Jednu osamotenú výčitku však musím dodať a to dosť nahlboko vytesanú. To číslo! I keď sa predvádza v každom strihu, uhle, scéne, v konečnom riešení záhady sa na 23-ku dajako pozabudne. Divák dostane rozuzlenie zápletky, ale to číslo … sakra to číslo musí mať dajaký hlbší význam, ktorý túži po výsledku. Lebo keď sa tak nad tým zamyslím, všetci vlastníme svoju cifru. Mňa od nepamäti sprevádza deviatka. Pod týmto označením som bol vedený v triednej knihe, na vojne a všade možne. Keď tak sčítavam, delím, násobím vlastný dátum narodenia, zisťujem, že tam tiež jednu „9“ nájdem. Vlastne sú tam dve. Nie tri … a možno aj viac …

Názov: The Number 23, Číslo 23
Minutáž: 94
Réžia: Joel Schumacher
Vyrobené: USA
Rok: 2007
Obsadenie: Jim Carrey, Virginia Madsen, Logan Lerman, Danny Huston

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply