Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil…

Už je to nejaký ten piatok, čo nás zo všetkých herných (a občas dokonca aj neherných) médii spoločnosť EA masíruje ukážkami nádherne nalešteného finále veľkej sci-fi trilógie Mass Effect. Od svojho – relatívne skromného – vzniku už táto sága prežila všeličo; od veľkého nadšenia z dejom poháňanej hry cez rozčarovanie nad prílišnou akčnosťou. Dej bol od začiatku tým, čo Mass Effect hnalo vpred – a to nie len v hernom, ale ak knižnom spracovaní. A teraz sme sa konečne dočkali. Posledné dni našej galaxie nadišli, je čas postaviť sa zoči-voči starovekej civilizácii Reaperov (Smrťákov) a zistiť, ako silné ľudstvo a ostatné vesmírne rasy v skutočnosti sú. Dokážu sa napokon spojiť proti spoločnému nepriateľovi? Alebo budú storočia svárov a vojen príliš veľkou prekážkou pre spoluprácu aj tesne pred koncom sveta?

Dej aneb „Gordický uzol – rozmotať, alebo rozťať?“

Tesne po dokončení Mass Effect 2 som sa tak trochu začal obávať o osud tretej časti. Uvedomil som si, že dvojku som prešiel 3x a zakaždým v inom zložení záverečného týmu, s inými rozhodnutiami a s iným stavom jednotlivých rás a svetov. Nebolo mi celkom jasné, ako si autori predstavujú proces rozmotávania tohto neskutočného klbka jednotlivých dejových liniek. Keď si človek uvedomí, koľko rôznych permutácii príbehov vznikne – len keď vezmeme do úvahy prvé 2 časti – tak je to naozaj úctyhodné číslo a myslím, že všetkým nám bolo jasné, že Bioware bude musieť odviesť naozaj hrdinské množstvo práce, aby  to všetko dohromady dávalo zmysel.

A ku cti chlapcom a dievčatám z Bioware slúži fakt, že sa im to naozaj podarilo. Príbeh Mass Effectu 3 začína na Zemi, z ktorej však Commander Shepard veľmi rýchlo uniká pred inváziou Reaperov. Jeho úlohou je doraziť na Citadelu a opäť raz sa pokúsiť priviesť znepriatelené rasy na jednu a tú istú stranu konfliktu. Z logického hľadiska mi nie úplne sedí fakt, že Shepard naozaj musí siahodlho všetkých presviedčať o hrozbe Reaperov, musí plniť úlohy a misie a v podstate vyjednávať s rasami – ako keby si nikto v galaxii neuvedomoval ohromnú silu Reaperov. Na druhú stranu, keby sa všetci okamžite zhŕkli pod vaše velenie, hra by vlastne nemala o čom byť…

Zjednotenie galaxie je však „makropríbeh“ a to je v rámci Mass Effectu vždy len polovica celkového deja. Druhou polovicou je samotný Shepard a jeho parta hrdinov, ktorá sa pod jeho velením nebojí ani smrti. A ani tu Mass Effect 3 nezlyháva – naopak, veľmi efektívne spája prvé dve hry série a ich hrdinov. Niektorí sa k vám nepridajú, pretože majú iné povinnosti, iní sa stanú plnohodnotnými členmi vašej posádky. A iní zase slúžia len ako dočasná pomoc. Ako sa dalo predpokladať, užijete si nejeden strhujúci moment, keď sa budete musieť s niekým zo svojej party rozlúčiť. Fakt, že sa mi pri jednom z týchto momentov drali slzy do očí len podčiarkuje fakt, ako vynikajúco sú postavy a ich príbehy napísané – dostanú sa vám veľmi ľahko pod kožu a čoskoro o nich budete rozmýšľať nielen ako o špongiách na nepriateľskú streľbu ale naozaj sa budete snažiť vyhovieť ich požiadavkám a pocítite nutkanie ich chrániť. Čo sa vám nie vždy podarí – podobne ako ME1 a ME2, aj „trojka“ je plná rozhodnutí, kde si musíte vybrať menšie zlo, prípadne sa jednoducho len rozhodnúť medzi dvoma, rovnako veľkými „zlami“. Čo hre dodáva obrovský emotívny náboj. Ešte príjemnejší je fakt, že makropríbeh a mikropríbeh sa mnohokrát prelínajú a ak sa rozhodnete vyhovieť celej jednej rase, môže sa stať, že príslušník tej rasy odíde z vašej lode, sklamaný vašim rozhodnutím.

Jednoducho – všetko čo ste kedy urobili (a všetko, čo aj v ME3 urobíte) má svoju cenu, ktorú napokon predsa len bude treba splatiť. Dej sa odohráva tak, ako sme zvyknutí – formou široko sa vetviacich rozhovorov a v najvypätejších momentoch uvidíte aj nejaké to renderované video. Tie sú väčšinou naozaj fascinujúce. Okrem toho všetkého si užijete aj Shepardov osobný príbeh – toho totiž (na staré kolená) trápia nočné mory, ktoré sú samozrejme viac užitočné pre atmosféru než pre dej samotný, ale aj tak to celkom poteší.

Skrátka a dobre – dej hry je vo všetkých smeroch vynikajúci. Prepojenie medzi jednotlivými časťami série nemá jedinú chybu a všetko smeruje veľmi správnym tempom a veľmi správnym smerom.

A potom príde koniec.

Nepochybujem, že väčšina z vás už na internete zachytila obrovskú nespokojnosť fanúšikov s koncom Mass Effectu 3. Bohužiaľ sa k tejto mase musím pridať. Nechcem zbytočne spoilovať, takže poviem len toľko, že konce sa síce tvária odlišne, ale v skutočnosti sú všetky na jedno kopyto a ani jeden neberie do úvahy vaše rozhodnutia počas série. Mne osobne však ani nevadia konce samotné (a hlavne nie ich myšlienka, ktorá je veľmi dobrá a v rámci Mass Effect mytológie do hry naozaj pasuje) – mne vadí spracovanie. Na záver tak epickej ságy by som čakal aspoň 30 minútové video o tom, čo sa dialo „po tom“. Niečo, čo vo vás naozaj vzbudí dojem, že ste práve dohrali jednu z najzásadnejších hier tejto generácie. Opak je však pravdou – čakajú vás úbohé 2 minúty videa, z ktorého je aj veľmi obtiažne pochopiť, čo sa vlastne stalo. V druhej polovici uvidíte niečo ako pokus o zadné vrátka do ďalších pokračovaní, čo je istým spôsobom ešte horšie. Je to zrejme typické pre dnešnú dobu, ale aj tak by som práve od firmy Bioware čakal, že radšej poriadne dokončí jednu ságu, než že jej nalepí narýchlo vymyslený „otvorený koniec“ a nechá fanúšikov „domyslieť si“, čo sa asi stalo a aký efekt na galaxiu mali vaše posledné rozhodnutia. A pritom ja osobne niesom fanúšikom extrémne dlhých videosekvencii – ale ak sa nejaká hra vyslovene MALA INŠPIROVAŤ hrou Metal Gear Solid 4, tak to je práve Mass Effect 3.

Koniec Mass Effectu je vôbec vec veľmi smutná – už-už som mal pocit, že Bioware svoj gordický uzol rozmotal, no vývojári sa ho namiesto toho pokúsili rozťať. A to je škoda, pretože sága Mass Effect si takýto záver naozaj nezaslúžila a rozhodne vám pokazí chuť a zážitok z inak vynikajúco vymyslenej a spracovanej série.

Posledné správy od Bioware však hlásajú, že sa čoskoro dočkáme koncov iných, ale aj tak sa mi do hlavy tlačí otázka, prečo poriadne ukončenie nebolo už súčasťou hry a namiesto toho (s veľkou pravdepodobnosťou) bude nutné si ho dokúpiť ako DLC…

Čo si nevybavíš, to nemáš

Nechajme však dej dejom, nech je akokoľvek prekvapivý a venujme sa hre samotnej. Tentokrát by sa obsah hry dal rozdeliť na 2 porcie a nejaký ten balast na okraj. V prvom rade budete plniť príbehové misie. Tie obvykle spočívajú v snahe doraziť na domovskú planétu jednej z galaktických rás a vyriešiť nejaký ich problém. Pokiaľ sa vám takáto séria misii podarí, rasa vám prisľúbi pomoc a vy letíte na do ďalšieho galaktického systému, zatiaľ čo vaši noví spolubojovníci posielajú svoje vesmírne lode k planéte Zem.

Pravda, plnenie misii nie je vždy úplne jednoduché a mnohokrát zahŕňa práve nutnosť ťažkého rozhodovania. Dáte konečne Kroganom šancu ukázať, že vedia spolunažívať so zvyškom galaxie a necháte Salarianov zrušiť genofág? Alebo má táto barbarská rasa proste smolu? A ako vyriešite eskalujúci konflikt medzi Quarianmi a syntetickými Gethmi? Je to len na vás, ale nesmiete zabudnúť na to, že čas sa kráti a vy musíte tak či onak priviesť k Zemi dostatočné množstvo spojeneckých vojsk, inak máte problém. Ak si však myslíte, že len plnenie príbehových misii vám bude stačiť, ste na omyle. Tu prichádza do hry druhá forma misii a to vedľajšie. Niektoré fungujú formou mini-príbehov. Väčšinou sa vám popri vystrieľaní celých armád Reaperov alebo vojakov Cerberus podarí nájsť bývalého spolubojovníka z predošlých hier, ktorý sa potom pridá k aliančným vojskám (prípadne k vašej posádke).

Iné vedľajšie misie sa však odohrávajú formou podobnou tomu, čo nám Bioware ponúka ako multiplayerovú zložku hry. Ste členom teamu, ktorý vysadne v akejsi „anonymnej budove“ a musíte prežiť isté množstvo nepriateľských vĺn. Pokiaľ sa vám to podarí, misia je úspešná a hybaj domov (pre tých, čo tomu rozumejú – klasický „horde mode“). Týmto spôsobom opäť získavate cenné body pre alianciu – a to aj vo forme multiplayeru. Pokiaľ totiž hráte dostatok online súbojov, zvyšuje sa vám rating pripravenosti galaxie. Čo v preklade znamená, že čím viac hodín strávite v multiplayeri, tým viac nakopete Reaperom zadky vo finálnom súboji singleplayeru. Je to celkom zaujímavé prepojenie, nadávať naň však zrejme budú tí, ktorí o online hranie nemajú záujem…

Okrem tohto samozrejme nechýba možnosť lietať si po vesmíre a hľadať artefakty, ktoré vám pomôžu v boji proti Reaperom. Ale tým náplň hry vlastne končí. Vypadáva zbieranie surovín a aj upgrady Normandie či vašeho vybavenia. Namiesto toho nájdete veľmi často v misiách rôzne zlepšováky pre vaše zbrane. Tie môžete – v štýle ME1 – prilepiť na svoju obľúbenú zbraň a zvýšiť jej tak ratingy. Levelovanie postavy je zase trochu bližšie druhému Mass Effectu, opäť za plnenie misii a levelovanie získavate body a tie rozdeľujete do jednotlivých kategórii podľa povolania, za ktoré hráte.

Nič nové pod slnkom, ale je to dobre spracované a celkovo herný dizajn nemá veľké chyby.

„Zastreľ všetko, čo sa pohne –  v3.0“

Niekedy dávno som začul, že Mass Effect 3 má byť v rámci hrateľnosti podobný prvému dielu ságy. Ak náhodou čakáte na toto, tak rovno aj zabudnite. Mass Effect 3 je ešte o trošku akčnejší, než druhá časť. Tentokrát je však našťastie akčná zložka hry naozaj dobre spracovaná. Aj keď je pravda, že na medzerník je opäť namapované o 2-3 funkcie viac, než by bolo zdravé, dá sa Mass Effect 3 považovať za veľmi dobrú akčnú hru – nechýba šikovný systém krytia (a tentokrát aj prechodov medzi úkrytmi), možnosť páliť zo zákrytu, preskakovať prekážky, boj zblízka, možnosť niesť až 5 zbraní a rôzne ich počas misie modifikovať.

Napriek tomu, že ME3 je lepšou akčnou hrou než jej predchodcovia, stále sa – hlavne vďaka trochu drevennému ovládaniu – nevyrovná „špecializovaným“ strieľačkám z tretej osoby ako Gears of War alebo Uncharted. Ak však ešte stále vnímate Mass Effect ako RPG, potom je jeho akčná zložka naozaj veľmi dobrá. Novinkou medzi Shepardovým pohybovým arzenálom je výskok a schopnosť loziť po prekážkach, napriek tomu by však nikto nemal čakať novú Laru Croft v sci-fi prevedení – tieto pohyby sú použité naozaj len veľmi zriedkavo a viac než na čokoľvek iné slúžia na okrasu. A teda vám rozhodne vadiť nebudú.

Čo vám vadiť môže je spôsob, akým si v Mass Effecte 3 určujete obtiažnosť. Máte 5 rôznych úrovní – Narrative, Casual, Normal, Hardcore a ešte niečo nad tým. Problém je v tom, že zatiaľ čo celou hrou som prešiel na normal bez toho, že by som umrel viac než 10, na konci som musel obtiažnosť zraziť hneď o 2 úrovne. A problém by som nemal s obtiažnosťou, ale skôr s formou, ako ju autori prezentujú. Neviem či je to vôbec možné, ale zdalo sa mi, že protivníci na konci výrazne nabrali na sile. Smutné potom je, že finálnym bossom nie je nič invenčné ani zaujímavé, len niekoľko vĺn nepriateľov so super-nabitými štítmi, ktoré ani za nič nemôžete rozstrieľať. Smutné tiež je, že namiesto zaujímavých scenárov a lokácií vám autori hádžu do cesty len čoraz viac nepriateľov, ktorí jednoducho všetky vaše náboje nasávajú. A vy valíte jeden zásobník za druhým.

Najviditeľnejšie je to práve na konci celej hry – tam, kde autori mali ukázať najväčšie plody svojej fantázie, tam im došiel dych a jednoducho na nás vypľuli to posledné, čo ich napadlo.

Je to škoda, pretože celkovo Mass Effect 3 nepôsobí zle. Narozdiel od druhej časti som však už bol ku koncu zo všetkej tej streľby unavený a tak nejak som sa nevedel dočkať konca. Čo sa mi samozrejme vypomstilo, ale o tom som už písal…

Veľký (grafický) tresk

Technológia Unreal 3.0 už dávno nie je špičkou medzi grafickými systémamy  a Mass Effect 3 je toho dôkazom. Oproti naozaj moderným hrám už zaostáva – zreteľné to je hlavne pri animáciách tváre, ale ani efekty ohňa vás neohúria a niektoré animácie (hlavne odkladanie zbraní) sa vyslovene nepodarili. Naopak, sveteľné efekty si držia svoj špecifický „look“, na ktorý sme si zvykli pred piatimi rokmi. Celkovo naša galaxia ešte vyzerá veľmi dobre, ale už by to chcelo nejaký ten face-lift. V hre sa tiež objavuje typický neduh Unreal technológie a to postupný loading textúr.

Aby som však nebol za hnidopicha – samotné videosekvencie sú krásne a aj na starej technológii dokáže Mass Effect 3 vytiahnúť grafické eso, na ktoré sa nejaký ten čas budete neveriacky dívať. Tiež treba oceniť snahu o rozdielnosť svetov – púštna Tuchanka je oproti Thesii naozaj len prázdnou stepou, Zem je pod náporom Reaperov viac troska než planéta a možno sa dočkáte aj nečakanej exkurzie do syntetického sveta.

Po zvukovej stránke je starnutie Mass Effectu omnoho menej zreteľné – v momente, keď sa na vás valia z každej strany huskovia, niekde za najbližšou barikádou počujete zlostný krik Banshee a nad vami so zlovestným bzučaním zasvieti reaperský ničivý lúč (pre čechov „paprsek“), budete sa naozaj cítiť ako hrdina v boji na život a na smrť. Hre tiež veľmi pomáha fantastický dabing, ktorý len zvýrazňuje skvelo napísané dialógy. V tomto smere Bioware ešte nesklamal a ani Mass Effect 3 nie je výnimkou vo fantastickom dabingu, ktorý v hernom svete takmer nemá obdobu – ak sa mu aj kvalitou niečo vyrovná (napadá ma snáď len Red Dead Redemption či Uncharted), tak kvantitou si ME3 rozhodne ešte nejakú dobu udrží prvenstvo. Hudba je oproti predchádzajúcim častiam na omnoho vyššej úrovni a omnoho lepšie odzrkadľuje emóciami nabité momenty, čo hre len a len prospieva. Muzikálne stvárnenie konca sveta si však rozoberieme v samostatnej recenzii.

Koniec dobrý, všetko dobré… aha… tak potom nič…?

Ono vôbec je škoda hovoriť o Mass Effect 3 ako takom – herná časť je v poriadku a hoci by samotná náplň mohla byť trošku invenčnejšia, je to veľmi solídna a skvelo prepracovaná hra, ktorá vám ponúkne 20-40 hodín zábavy. A k tomu ešte multiplayer. Bohužiaľ  však Mass Effect 3 stroskotal na svojom základnom kameni – a to príbehu. Od tak obsiahlej ságy, ktorá zo seba vyplodila 3 hry a 4 knihy a 7 komixov, som čakal, že skončí niečím … výraznejším, než dvojminútovým videom, ktoré kladie viac otázok než dáva odpovedí. To je jednoducho rana pod pás. Mass Effect 3 je skvelou hrou, príjemným skĺbením akcie a RPG prvkov. Ale pokiaľ čakáte epické vyvrcholenie, nedočkáte sa a to je moja najväčšia výčitka pre Bioware. A preto aj ME3 dostáva hodnotenie také, aké dostáva. Ako som napísal pri recenzii na Alana Wakea – to podstatné (atmosféru) robí fantasticky a ten zvyšok robí dostatočne dobre. Mass Effect 3 dopadol presne naopak – všetko ostatné robí dobre (miestami až výborne), ale to hlavné, ten dôvod, prečo väčšina z nás Mass Effect hrá, ten dej a postavy, ktoré sú tak zázračne ožívajú na našich monitoroch, tá úžasná atmosféra epického boja o život – to všetko sa niekam stratilo v momente, keď to malo spôsobiť nový Big Bang medzi počítačovými hrami…

Celkové hodnotenie – 7,4/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply