Jeden človek, jeden ostrov, jeden príbeh

Zobúdzate sa a ste. Netušíte kto, dokonca netušíte čo a ani kde. Stojíte (alebo sa vznášate?) na pokraji útesu. Pod vami šumia s trpezlivou pravidelnosťou vlny, narážajúce o plážové kamene. V diaľke, v ďalekej hmle vidíte červené svetlo. Zhaslo. A svieti. Zhaslo. A svieti. Obzriete sa a zbadáte chatrč. Pohromade ju snáď drží len legenda o jej vzniku. Legenda, ktorú vám nepozvaný hlas rád prerozpráva. Vstúpite dnu a v tmavej chajde si posvietite baterkou. Kto tušil, že ju držíte v rukách? Je prázdna, ako vaša myseľ. Vlastne nie. Postupne vykročíte smerom k pláži. Vo vašej – ešte pred chvíľou prázdnej mysli – sa rodí spomienka. Spomienka na ženu. Akoby ste sa poznali v minulom živote. Ešte si nepamätáte jej meno. Ale to príde. To všetko príde.

Prechádzate sa po pláži. Našli ste malý, deravý, drevený čln. Prázdny. Zrazu vás chytá panika. Dvíhate pohľad a zúfalo sa v diaľke snažíte zachytiť ten jeden bod. To jedno svetlo, ktoré vás k sebe priťahuje neopísateľnou silou. Zazriete ho a viete, že ste nezišli zo správnej cesty. Zatiaľ… Ale slnko klesá k hladine oceánu a čoskoro sa ukáže mesiac. V jeho svite si možno spomeniete na jej meno. Možno si spomeniete na jej pohľad. Na žiarivý odraz svetiel v jej očiach. A na jej úsmev. Milá Esther…

Tak čo poviete? Uznávam, že takýto úvod recenzie je (minimálne pre mňa) veľmi neobvyklý, ale nemohol som si pomôcť. Dear Esther vo mne prebudilo zvláštny pocit, že uviesť čitateľov do tejto hry nejakými otrepanými vetami jednoducho nebude fungovať. Prečo? Pretože Esther je hra mimoriadne zvláštna. Svojím spôsobom sa podobá hrám ako Flower. Dear Esther nezačína a nekončí. Nie naozaj. Samozrejme, musíte ju zapnúť a v istom momente vypnúť. Ale jej vnútorný svet funguje ďalej, vlny bez prestanie omývajú pláže ostrova a čajky bez prestania obletujú chajdu na útese.

V rámci hry Dear Esther nemôžete vyhrať ani prehrať, zabiť ani byť zabitý. Je to viac zážitok než naozajstná hra a istým spôsobom mi pripomína krátku poviedku. Prebúdzate sa na ostrove a postupne odhaľujete jeho tajomstvá. Sú to však jeho tajomstvá, alebo vaše? Aby ste hrou netápali, občas sa ozve rozprávač, ktorý sa snaží do hmlistého deja vniesť trochu svetla. V skutočnosti však len otvára nové otázky na pozadí vašej interaktívnej prechádzky – ako vy obdivujete rady stoických kameňov, hlas vo vašej hlave vám (štýlom značne umeleckým) predstavuje postavy a dejstvá z ich života.

Nedá sa povedať, že čím viac hráte, tým viac deju rozumiete – to rozhodne nie. V podstate však o to ani nejde. Ide o atmosféru, o zážitok. Ide o pocit, ktorý nezažijete pri hraní inej hry, sledovaní filmu či čítaní knihy. Ide o pocit prázdnoty a zároveň naplnenia. Ide o putovanie ostrovom, o odľahovanie jeho zákutí – hoci priamo s ostrovom samotným či jeho náplňou nemáte možnosť interakcie – a zároveň o ponorenie sa do príbehu lásky, ktorú len tušíte, ako červené svetielko v ďalekej hmle.

Tak dobre, teraz už naozaj dávam pokoj všetkým metaforám. Dear Esther je jednoducho iná. Dokonca by som sa zdráhal ju nazvať hrou. Je to jednoducho interaktívny zážitok. Pravda, interaktivita spočíva v držaní jedného tlačítka a zážitok samotný netrvá dlhšie než dve hodinky čistého času. Na druhú stranu je však hra naozaj silne umelecká a plná nádherných vizuálnych či literárnych metafor. Ako som napísal, mnohokrát (hlavne zo začiatku) netušíte, čo sa vlastne deje, no hra vás jednoducho unáša svojou tajomnosťou ďalej až na emotívne vyvrcholenie.

Ak chcete vedieť, ako by to vyzeralo, keby básnici vedeli programovať, zahrajte si Dear Esther. Ak chcete vedieť, ako dopadne mix hier Flower a Limbo, zahrajte si Dear Esther. Táto hra nemôže dostať číselné hodnotenie. Je to „len“ indie hra a ako taká by si (v záplave indie hlúpostí) zaslúžila 10/10. To by ale mohlo byť mylné, pretože túto hru si naozaj užijú len tí, ktorí sa neboja silne umeleckého/neherného zážitku. Ten sa odohráva vo všetkých smeroch, vrátane hudobného – skladateľ naozaj odviedol skvelú prácu a hudba – hoci neznie stále – dodáva tejto hre ohromujúcu silu. Takže ako som sľúbil, tentokrát to bude bez hodnotenia. Ak som vo vás vzbudil zvedavosť, dajte tejto „hre“ šancu. Dear Esther je totiž jedna veľká metafora. A aký je jej ozajstný význam? Na to si musíte odpovedať každý sám…

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply