Dnes spolu vstupujeme do prvej 20-ky najzaujímavejších soundtrackov.  Už teraz za sebou máme poriadnu dávku veľmi dobrej hudby, ale čaká nás ešte naozaj veľmi zaujímavá cesta. A tak sa poriadne pripútajte, dnes poletíme do vesmíru a presunieme sa v čase do antiky!

20 – HALO (2001)

Martin O’Donnell, Michael Salvatori

Dnešná časť countdownu štartuje opäť obrovskou hudobnou ikonou – zo soundtracku hier série Halo vám totiž naozaj stačí počuť prvých 10 nôt a presne viete, čo bude nasledovať – úvodný mužský chorál – nahrávaný Martinom O’Donnellom samotným – je tak slávny, že na koncertoch Video Games Live ho po pár sekundách prekričí nadšený jasot divákov. Opäť však platí, že pamätihodnou úvodnou znelkou to všetko len začína. Séria Halo má niekoľko úžasných tém a veľmi špecifických melodických postupov, ktoré sú pre ňu unikátne a ľahko rozoznateľné. A to sa v zástupe „generických soundtrackov“ veľmi hodí. Dôležité je tiež uviesť veľmi chválihodnú tendenciu soundtracku „rásť so svojou legendou“ – každá ďalšia hra posunula nielen herné prvky, ale aj hudbu, na novú úroveň – či už skladatelia pridali novú tému, použili kvalitnejšie nástroje alebo jednoducho soundtrack celkovo vylepšili. Paradoxne sa však hudba z hier HALO najlepšie počúva zo soundtracku anime série Halo Legends, kde je použítá väčšina tém a navyše sú namixované do ľahko stráviteľných suít a v plne orchestrálnom prevedení – čo samozrejme nemôže byť na škodu.

Poznámka – z mne neznámeho dôvodu youtube zlyhal ako médium na hladanie Halo hudby a tak som najzaujímavejšie kúsky nahral na soundcloud. Prosím pozor na hlasitosť, soundcloud vie nepríjemne prekvapiť.

Ghosts of Reach

Halo

Unforgotten

Sacred Icon

Finale

 

19 – Dark Void (2010)

Bear McCreary

Dark Void sklamal veľa ľudí – jedna skupina, ktorá sa však z tejto hry teší sú nadšenci dobrej hudby. Tí boli zrejme prekvapený, aký kvalitný soundtrack sa z tejto hry vlastne vykľul – jeho autor – známy ako skladateľ pre seriály Battlestar Galactica a Terminator: The Sarah Connor Chronicles dostal za úlohu vytvoriť hudbu hodnú dobrodružstva priam galaktických rozmerov. A nutno povedať, že sa tejto úlohy zhostil veľmi úspešne. Už úvodná téma dáva jasne najavo, že Bear je veľkým fanúšikom perkusii všetkých veľkostí a hlasitostí, ale nemá problem rozoznieť sláčikovú sekciu v plnej paráde. Čo je však ešte podstatnejšie, problémy mu nerobia ani píšťalky či nástroje, ktoré bežne v orchestri neuvidíte. Ďalší dôležitý fakt je, že McCreary veľmi šikovne reaguje na dejové zvraty a svojou hudbou prefektne dotvára atmosféru v každom zábere či hernej pasáži. To všetko je dokonca veľmi umne skĺbené do kompletného soundtrackového CD, ktoré pokrýva hudobné spektrum celej hry – a nielen vybrané pasáže – takže si užijete akčné bubnovanie, vzletné melódie aj tichý underscore. Dark Void je príklad toho, ako by mal vyzerať dobrý soundtrack v hre aj mimo nej. A zato má v mojej kolekcii čestné miesto.

18 – God of War II (2007)

Gerard Marino, Ron Fish, Mike Reagan, Cris Velasco

Staroveké Grécko už nikdy nebude také ako predtým. Ilúzie starých hrdinov a ich dobrodružstiev si vzali do rúk chlapci zo Sony Santa Monica a vytvorili Kratosa – dobrodruha, pri ktorom je seriálový Hercules nemohúci ako batoľa a Xena obyčajná žienka domáca. Kratos, barbarský poloboh, si v trojdielnej (5-dielnej, ak rátame hry na PSP) ságe podmaní Grécko aj Olymp a v dych vyrážajúcich súbojoch s bohmi, titánmi a legendárnymi nestvorami kuje svoj nový osud.

Ale pre to tu niesme. Sme tu preto, aby sme zhodnotili hudbu, ktorá mu hrá popri jeho neutíchajúcej honbe za pomstou. Tú mali v rukách hneď štyria skladatelia, na hre samotnej to však vidno nie je – celý soundtrack sa totiž nesie v znamení adrenalínového, chaotického a nechutne drsného znásilňovania klasických orchestrálnych nástrojov. Ono je to vôbec téma na zamyslenie, že na týchto istých nástrojoch skladali Mozart a Beethoven svoje najkrajšie symfónie, zatiaľ čo štyria chlapíci z Ameriky s tými istými nástrojmi rozpútavajú hotové hudobné peklo hodné Hollywoodskych veľkofilmov, ba v mnohom ich aj predbiehajú.

Už v prvých sekundách od zapnutia soundtracku vás ohromí neskutočná sila, akú táto hudba má – no pri bližšom počúvaní zistíte, že skladatelia sa veľmi pevne držali niekoľkých hlavných motívov – hladať ich v tom bezbrehom chaose je síce dobrodružstvo samo o sebe, ale skúsený poslucháč určite ocení, celkovú jednotnosť soundtracku a fakt, že napriek tomu, že motívy sa opakujú, počúvate ich v stále inom znení. V tom práve spočíva čaro hudby God of War II – budete počuť, čo ste ešte nepočuli a možno ste ani netušili, že s úplne bežným orchestrom vôbec počuť môžete. A to je vec, ktorú sa nedá nepochváliť.

 

17 – Prototype (2009)

Sascha Dikiciyan, Cris Velasco

A pri hudobnom chaose ešte chvíľku ostaneme. Dvojicu Dikiciyan – Velasco sme tu už mali (Velasco bol dokonca aj v predchádzajúcom čísle), ale ich prvý zárez v rebríčku (Dark Messiah – #31) bol oproti ich práci na hre Prototype len slabý odvar. Prototype je open-world hra, ktorá – bohužiaľ – vyšla vo veľmi nesprávny moment – zarovno s inou open-world hrou, Infamous. A napriek tomu, že kritici ocenili druhú spomínanú hru vyššími hodnoteniami, Prototype má rozhodne navrh v rámci deja a hudby. A o to nám dnes ide predovšetkým.

Soundtrack Prototypu štartuje na veľmi tmavých tónoch, kde vás úvodné sólové cello naladí na tragickú náturu deja, ktorý sa bude v hre odohrávať. Hneď nato však nastupuje orchester, ktorému zdarne sekundujú silné perkusie a veľmi výrazná elektronika. Napriek tomu, že autori v celom soundtracku používajú (v tej dobe veľmi obľúbené) sláčikové ostinato, tento prvok hudbe našťastie nedominuje. Namiesto toho jej dominuje na prvý pohľad chaotický mix veľmi rôznorodých prvkov – rôzne pípanie, bzučanie a nikdy neutíchajúce údery timpán. Na počutie druhé (a každé ďalšie) si však začnete všímať veľmi jasnú a dobre prepracovanú štruktúru. Áno, táto hudba je šialená a chaotická, no podobne ako God of War, ani tento soundtrack nestráca spojenie so svojou melodickou podstatou, ba je v nej veľmi pevne ukotvený. Plus – podobne ako v God of War – aj v hudbe k Prototypu využívajú autori potenciál orchestra naplno a nie len v klasických, zaužívaných hraniciach.

A – do tretice porovnanie s God of War – Prototype určite nie je hudbou na počúvanie, minimálne nie vtedy, keď potrebujete na chvíľku vypnúť a pustiť si niečo ľahké. Prototype je soundtrack, ktorý s vašimi ušami bude zvádzať neľútostný súboj zakaždým, keď stlačíte PLAY, ale pokiaľ sa na chvíľku poddáte tomu hrozivému chaosu, možno objavíte jeho krásu.

 

16 – Final Fantasy VIII (1999)

Nobuo Uematsu

Pokiaľ som si predchádzajúcimi dvoma soundtrackmi pokryvil reputáciu, snáď sa mi to teraz podarí napraviť – po návale choasu totiž dnešnú časť rebríčka uzatvára naozaj veľmi klasický soundtrack. Keď v roku 1987 firma Square krachovala, rozhodli sa jej zamestnanci vydať ešte poslednú hru – s príhodným názvom Final Fantasy. Stal sa však zázrak a ich „labutia pieseň“ ich vyniesla na vrchol slávy, kde – s menšími zakolísaniami – sedia až dodnes. Nemalú zásluhu na sláve tohto mena nesie aj Nobuo Uematsu, japonský hudobný skladateľ, ktorý do Final Fantasy postáv svojou hudbou vdýchol život a za roky pôsobenia ako skladateľ tejto série hráčov rozosmieval (v podstate každá skladba s Chocobo sliepkami) či nútil k slzám (k tomu sa ešte dostaneme) pomocou svojej hudobnej geniality.

Final Fantasy VIII je jednou z najvýraznejších hier v sérii nielen pre silnú modernizáciu/amerikanizáciu deja a postáv, ale aj pre hudobné motívy. Kto si pri úvodných tónoch z Liberi Fatali nespomenie na nádherné animované intro, ten by sa nemal nazývať fanúšikom fantastiky (alebo, aby som to nepreháňal, tak aspoň nie fanúšikom fantasy hier). Liberi Fatali je zaujímavá ešte aj tým, že priniesla orchestrálnu hudbu do hier v čase, keď naším obývačkám kraľovala prvá Playstation a orchestrálne herné soundtracky ešte takmer neexistovali. Zvyšok OSTčka je samozrejme už klasický „pípavý“, ale to neznamená, že ho nadšení amatéri a profesionáli nevzali do rúk a neposunuli svoje obľúbené melódie do koncertných sál. A napriek zníženej kvalite je nutné povedať, že mnohé z melódii aj v pôvodnej úprave znejú nádherne, čo je vlastne veľká pocta umu Nobua Uematsu.

U Final Fantasy je zvykom, že japonci soundtrack vydávajú na 4CD a preto sa tam vôjde naozaj všetko – vrátane underscorového balastu, ktorý nie je na počúvanie vhodný, a tak je pred nejakým solídnym posluchom nutné zoznam skladieb trochu odpleveliť.

Final Fantasy VIII navyše začala veľmi príjemnú tradíciu – vkladať na záver do hry nejakú spievanú pieseň. Eyes on Me je síce klasický „slaďák“, ale dejovo do hry perfektne sadol a … ja neviem, je to predsa len milé, počuť z hry krásnu pieseň. Len tak. Final Fantasy ako séria má silnú hudobnú tradíciu a napriek tomu, že ôsmy diel nepriniesol novú opernú áriu (ako pamätná FF VI), je to veľmi pekný hudobný kus.

 

 

A nesmieme zabudnúť na:

Heavy Rain (2010)

Normand Corbeil

Heavy Rain je hra veľmi podobná svojmu predchodcovi – Fahrenheit. Áno, ten Fahrenheit spomínaný v prvej časti nášho seriálu. Tentokrát sa však autori poučili zo svojej chyby (čo keby sme celý dej postavili úplne na hlavu pomocou silne nelogického a debilného fantasy zvratu??), a hoci sa tým diskvalifikovali z nášho rebríčka, vytvorili o to lepšiu hru. Heavy Rain sleduje cestu štyroch hrdinov – všetci sa snažia dolapiť vraha, ktorý unáša deti, nechá ich utopiť sa v dažďovej vode (viď názov) a následne do ich rúk vloží malú origami figúrku.

Už z tohto popisu je jasné, že pokiaľ bol Fahrenheit silne depresívny, Heavy Rain kráča po jeho stopách a to sa samozrejme týka aj hudby. Namiesto svojho predchodcu však skladateľ Normand Corbeil používa klavír na docielenie tiesnivej atmosféry a pridáva orchester v pravom momente. Výsledok je opäť veľmi pôsobivý, do hry perfektne pasujúci a ideálny na pokojné chvíľky, keď vonku prší, vy sa doma nudíte a potrebujete si pustiť niečo príjemné. Keďže Heavy Rain obsahuje aj akčnejšie herné pasáže, soundtrack toto odzrkadľuje v približne 5-6 skladbách. Tie sú síce dobre napísané, ale nepôsobia ani zďaleka tak atmosfericky ako ich pokojnejšie protějšky. Heavy Rain soundtrack je – podobne ako hra – niečo, čo sa dá pochopiť len na vlastnej koži. Ešte šťastie, že existuje ten youtube 🙂

 

Tak to by bolo pre dnešok všetko. Už v sobotu na štedrý deň sa spolu posunieme až tesne k bránam TOP 10 a vypočujeme si pritom mnoho krásnej hudby z čias dávno minulých, nedávno minulých aj súčasných. Nezabudnite sledovať mfantasy.cz aj nabudúce.

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply