Dnes nám už každá tretia hra ponúka pohľad do budúcnosti – či už je to Mass Effect alebo Star Wars, obvykle sa jedná o budúcnosť vzdialenú, v ktorej nás už zuby bolieť nebudú. Na trh ale prichádza hra Deus Ex: Human Revolution, ktorá vás vrhne do budúcnosti až strašidelne blízkej a reálnej. Ako to celé dopadne? Dočítate sa v recenzii.

 

Píše sa rok 2027 a ľudia stoja na prelome fantastického objavu; namiesto tisícročí pomalej evolúcie majú konečne možnosť – pomocou technológie – naplno odomknúť ľudský potenciál a dosiaľ nepoznaným tempom zanechať za sebou v prachu termín homo sapiens. Vďaka rozuzleniu sekvencie DNA a mnohým monumentálnym objavom v oblastí mozgu a nervov je možné amputovanú končatinu nahradiť umelou s minimálnym vedľajším efektom. Vďaka dokonalej znalosti ľudského tela je možné, aby človek – pomocou očného transpantátu – videl cez steny a vôbec používal svoje oči ako fotoaparát.

Nie každý však vidí tento technologický pokrok ako „odomknutie ľudského potenciálu“ – nájdu sa takí, ktorí považujú zásahy do ľudského tela za hanobenie ľudskej dôstojnosti a vôbec neprípustné miešanie sa do žáležitostí Matky Prírody.

A kam sa v tomto svete postaví Adam Jensen – bývalý člen špeciálnych jednotiek, pracujúci ako šéf ochranky firmy Sarif Industries, ktorá tento technologický skok umožnila? A – čo je dôležitejšie – ako sa v tomto svete zorientuje po tom, čo ho útok na firmu Sarif privedie na pokraj smrti a prežije len vďaka tejto novej technológii? To už bude samozrejme na vás!

Obvykle sa snažím dej opisovať v krátkosti, pretože nechcem prezrádzať priveľa, ale v rámci Deus Ex som jednoducho nemohol inak – svet je tak prepracovaný a nejednoznačný, že sa hru oplatí hrať už len kvôli hutnej atmosfére.

To však samozrejme nie je jediný dôvod. Môžete sa tiež krásne vžiť do hlavného deja, kde sa snažíte zachrániť unesených vedcov firmy Sarif a rozmotávate tak kĺbko nití, kde každá jedna postava ťahá za tú svoju a nikto nechce popustiť. Pred vami teda stojí priam detektívny príbeh plný klamstiev, intríg, ľudskej zbabelosti, ale sem tam aj čistých emócii a holej snahy o prežitie. Váš morálny kompas tentokrat dostane naozaj poriadne zabrať…

Poďme sa však posunúť od príbehu k hre samotnej. Deus Ex: Human Revolution je mix strieľačky a RPG, podobne ako obaja jeho predchodcovia. Do hry je tiež vložený dialógový systém – síce nie tak kvetnatý ako v prípade Zaklínača či Mass Effectu, ale zato funkčný. Celý tento systém stojí na súvislom slede misií roztrúsených po dvoch veľkých mestách – Montréal a Hengsha (čo je niekde v Číne). Po týchto lokáciach sa môžete voľne pohybovať, mestá naozaj žijú a stretnete v nich postavy, ktorým môžete – formou vedľajšieho questu – pomôcť prežiť v meniacom sa svete. Keď vás mestské exkurzie prestanú baviť, jednoducho naskočíte do vrtulníku a vaša pilotka vás odvezie k ďalšej príbehovej misii. Napriek tomu, že dej je presne daný a sled misii je vopred stanovený, otvorené mestá pomáhajú narušiť dojem lineárnosti. Okrem toho vo svete nájdete kopu tmavých uličiek, skriniek či zamknutých dverí, ktoré vám môžu vylepšiť bilanciu finančnú, alebo nábojovú.

A týmto sa dostávam k hlavnej náplni hry – plnenie misii je možné dvoma základnými spôsobmi. Buď sa zahráte na post-moderného Ramba a každého, kto sa vám postaví do cesty odmenite trochou železa medzi oči alebo – pomocou vašich ninja skillov – preletíte misiou ako duch, nikdy nevidený, nikdy nepočutý. Oba herné štýly sú však vynikajúco navrhnuté a ak sa rozhodnete ísť tichou cestou, vždy sa vám – pri troche snahy – podarí nájsť tajnú chodbu, vetraciu šachtu, alebo zamknuté dvere (ktoré odomknete jednoduchou hackovaciou minihrou – alebo si k ním v niektorom počítači nájdete heslo), ktorými obídete väčšinu stráží. Naopak, pokiaľ preferujete ukážku vyšej kyborgskej sily, nikdy vám v inventári nebude chýbať zbraň ani strelivo. Podobná dvojitosť funguje aj pri zneškodňovaní nepriateľov nablízko – buď ich môžete omráčiť, alebo využíť nádherné katanoidné implantáty vo vašich predlaktiach a narobiť zo znepriatelených stráží porcie rôznych veľkostí. Okrem toho hra oplýva šikovným systémom krytia, kde sa kamera (v štýle hier ako Brothers in Arms: Hell’s Highway) presunie z vašich očí za postavu a tak vidíte svoje okolie a môžete plánovať ďalší postup.

Táto dokonalá prepracovanosť v dizajne levelov a hry vôbec mi obvykle chýba v podobných hrách, ktoré síce dávajú hráčom ilúziu toho, že si môžu vybrať herný štýl, ale nakoniec ich sama nakopne na jedinú možnú cestu. Deus Ex: Human Revolution vám naozaj dáva voľnú ruku a môžete si robiť vlastne úplne čo chcete. K tomu vám, okrem zbraní, budú pomáhať rôzne implantáty, ktoré z vás robia supervojaka – či už je to spomínaný implantát na oči, vďaka ktorému si môžete označiť nepriateľov na mape alebo ich vidieť cez steny, alebo mnoho ďalších (radar – ktorý vám dá k dispozícii vedieť, kde sa ktorý strážnik díva, kožný implantát – vďaka ktorému vydržíte viac streľby, výhoda rýchlejšieho a tichšieho pohybu, podpora svalov na rukách kvôli noseniu ťažkých predmetov, vylepšené pľúca, vďaka ktorým môžete beztrestne dýchať otravné plyny alebo špeciálny povrch, ktorý vás urobí na krátku dobu neviditeľným). Tieto vylepšenia si kupujete za praxis bodíky a tie môžete buď nájsť pohodené po leveloch, zamknuté v skrinkách alebo si ich (v obmedzenom množstve) môžete kúpiť. Takisto ich získate po získaní novej úrovni – tie dosiahnete plnením rôznych úloh, hackovaním počítačov či za každého zdolaného protivníka.

Vývojári jednoducho mysleli naozaj na všetko a je až podivuhodné, ako jednoducho sa hrá takto komplexná hra. Avšak aj v rámci Ľudskej Revolúcie sa nájdu chybičky krásy – napríklad, bitky s bossmi pôsobia ako krok späť v porovnaní s tak moderným herným dizajnom. A neškodilo by dať hráčom v dispozícii viac praxis bodov na vylepšenie postavy (prípadne dať možnosť niektoré vylepšenie zrušiť). Občas sa totiž stane, že nakúpite možnosť skočiť z ľubovoľnej výšky a už vám nezostane bodík na zvýšenie sily v rukách a vo vami zvolenej ceste stojí chladnička ktorou nie a nie pohnúť. Tento problém sa dá obísť tak, že vždy použíjete praxis body až v momente, keď vyslovene potrebujete danú technickú vymoženosť kúpiť. Ale aj tak to sem-tam pôsobí rušivo.

A ešte si rýpnem do dizajnu levelov, hlavne ku koncu som mal pocit, že ma scenáristi preháňajú z jedneho konca mesta na druhý, aby som tam s niekým prehodil 2 vety a hnal sa naspäť. Ale možno je to len otázka uhla pohľadu, predsa len som s Deux Exom strávil (na najľahšej obtiažnosti) okolo 30 hodín.

Po technickej stránke je na tom Deus Ex opäť veľmi dobre, aj keď v rámci grafiky sa asi nevyhnem kritike. V prvom rade uznám, že hoci nemám rád hry, na ktoré by stačil 3-farebný monitor, v prípade Human Revolution som to prežil a ešte som si na tú oranžovú auru sveta zvykol. Len je škoda, že napríklad keď už musí byť Montreal oranžoví, že Hengsha nemohla byť trebárs zelená, alebo niečo podobné. Neškodilo by tieto 2 mestá odlíšiť trošku viac. Avšak nový Deus Ex má ešte jeden problém a to je grafika pohybujúca sa medzi modernou a 5 rokov starou. Pri pohľade na postavu Adama Jensena sa budete cítiť ako v kine, každý detail jeho superoblečku je perfektne vypracovaný. Ale nájdete aj postavy, ktoré akoby sem vtrhli z minulého storočia. Tváre a ich pohyb by si tiež zaslúžili trochu modernejší prístup, strojový prejav Adama Jensena sa dá pochopiť, keďže je to už takmer terminátor, ale tváre ostatných ľúdí by mohli sem-tam pohnúť nejakým tým svalom. A napokon celkové animácie pohybu postáv sa mi – z dôvodu, ktorý nedokážem presne určiť – zdali priveľmi strojené. Do živého mesta v štýle GTA má jednoducho Deus Ex ďaleko a je to škoda.

Aby som však bol férový, Human Revolution obsahuje momenty, ktoré vám vyrazia dych. Prvá prechádzka futuristickým Montrealom je zážitok sám o sebe a návšteva nočného klubu v Hengsha jakbysmet. Obe mestá sú veľmi rozľahlé a vďaka vedľajším questom sa dostanete do všemožných zákutí, kanálov, fabrík, striech, hotelov a bytov. Opäť teda platí, že dizajn levelov, svetlá a grafika všeobecne veľmi pomáhajú atmosfére, ale šlo by to urobiť aj o trochu lepšie.

Po zvukovej stránke niet čo vytknúť – Adam Jensen je nadabovaný skvelo, ale zdarne mu sekundujú vlastne úplne všetky postavy. Hlasy v sebe nesú emócie silne späté so svetom a o to väčšia je škoda, že mimika tvári s dabingom nedrží krok. Zvuková stránka sa tiež podarila a hudba vynikajúco dokresľuje už tak bezchybný svet zajtrajška.

Deus Ex: Human Revolution je jedna z tých hier, na ktorú sa bude spomínať ešte veľmi dlho. Nezdráham sa tvrdiť, že túto hru by si mal vyskúšať každý herný dizajnér, pretože Human Revolution je jedna veľká lekcia toho, ako má vyzerať moderne navrhnutá a do posledného detailu prepracovaná hra. Hodnotenie 10/10 tak ušlo vývojárom naozaj len o chlp grafickej nedokonalosti. Hru však každopádne odporúčam všetkým, aj ľuďom, ktorých sci-fi trebárs neberie – ručím vám za to, že ak vydržíte prvé 3-4 hodiny, tak vás Deus Ex pohltí.

 

Dej – 10/10

Herný Dizajn – 10/10

Hrateľnosť – 10/10

Grafika a Audio – 9/10

Celkové hodnotenie – 9,6/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply