Všetko sa končí. Tento slogan na nás v posledných týždňoch kričal zo všetkých reklamných plagátov v kinách či iných verejných budovách. Veľké dobrodružstvo mladého čarodejníka Harryho Pottera sa dočkalo svojho posledného filmu. Vlastne dvoch filmov. S o niečo menšou pompou sa k nám dostavilo aj herné spracovanie oboch častí. Pravda, herné stvárnenie príbehov z hradu Hogwarts by čisto teoreticky nemuselo byť rozdelené na 2 diely (a môj skromný názor tvrdí, že by to hrám prospelo), ale čo ja o tom viem. Nechávam marketing na chlapcov z EA a pozývam vás prečítať si, ako dopadli posledné 2 hry najočakávanejšieho vyvrcholenia ságy všetkých čias. A začneme samozrejme prvou časťou.

Dej

Dej prvej hernej časti Deathly Hallows je veľmi predvídateľný. Pamätáte si, ako prvé 3 hry tejto série dovoľovali hráčom okrem filmového deja plniť rôzne vedľajšie úlohy, zbierať pestrofarebné fazule a vôbec podobným štýlom zabíjať čas v hrade Hogwarts? Tak na to radšej rýchlo zabudnite; Deathly Hallows Part 1 je vo svojej podstate veľmi stroho prerozprávaný film. Problémom deja je, že namiesto pekných videí (alebo … napríklad … ja neviem… SCÉN Z FILMU – načo je dobrá licencia na film, keď je dej hry odfláknutý hnusnými videami?) sa väčšinu podstatných informácii dozviete z obyčajných dialógov priamo v hre. Hovorím väčšinu, pretože ak ste film náhodou nevideli, mohlo by sa stať, že nepochopíte, o čom sa vlastne točí.

Inak hra sleduje film veľmi verne, dostanete sa do známych miest ako Ministy of Magic, úkryt Fénixovho rádu, navštívite svadbu v Brlohu Weasleyovcov či dom Luny Lovegoodovej. Nedozviete sa však absolútne nič z pozadia filmového deja. Predsa len je škoda, že autori nedokázali z materiálu, akým sú Harry Potter knihy, vytiahnuť aspoň pár zaujímavých sekvencií a vložiť ich do hry. Čo sa dá robiť – je to skrátka priemer.

Herný Dizajn a Hrateľnosť

Bohužiaľ však dej nie je jediný problém tejto hry. Ba skôr naopak. V porovnaní s hernými schopnosťami Deathly Hallows Part 1 je na tom príbehová stránka ešte celkom dobre. Kde vôbec začať? Začnem tvrdením, že hra pôsobí dojmom, že ju vývojári dotiahli tak do 40% a potom ju z dôvodu časového tlaku jednoducho museli vydať. A tak to aj vyzerá. 90% hry sa koná v prázdnych mapách, kde na vás vo vlnách útočia deatheaters, menší Voldemortovi poskoci alebo – v množstve menšom než malom – dementori. Hneď prvý problém, ktorí si všimne každý pozorný hráč je, že hra pozná približne 6 rôznych modelov nepriateľov, ktoré viac či menej úspešne náhodne strieda, takže máte pocit, že zabíjate stále tých istých protivníkov. Druhý problém je, že niekoho napadlo skopírovať systém krytia z hier ako Gears of War, ale tento prvok je tiež implementovaný veľmi nešikovne. Schovať sa pred kúzlami nepriateľov je síce možné, ale ťažkopádne ovládanie vám k tomu príliš nepomôže a navyše to tak nejak nie je nutné. Vaše kúzla sú totiž silnejšie a (pri troche tréningu) presnejšie. Po pár súbojoch budete rozdávať headshoty naľavo napravo a nič vám nebude veľkou hrozbou. Okrem bossov. V celej hre sú asi 3-4 väčšie súboje, ktorých obtiažnosť spočíva skôr v tom, že netušíte, čo máte vlastne robiť. Metáte zaklínadlá hore dolu a na x-tý pokus sa to napokon podarí. Ale netušíte prečo.

Keď už spomínam kúzla… K dispozícii ich máte hneď niekoľko, ale zaujímavé je, že sa delia vlastne len na 2 kategórie – omračujúce a útočné. Kúzla z danej kategórie sú navzájom zameniteľné a rozoznáte ich len podľa Harryho výkriku. Hra mi niekoľkokrát stoicky oznámila, že som získal nový level a že moje kúzla sú silnejšie, ale efekt toho som si žiaľ za celú hru nevšimol. Čerešničkou na torte je kúzlo Windgardium Leviosa, ktoré za celú hru použijete až raz, aj to na vopred určený balvan. A to napriek tomu, že v hre údajne funguje nejaký fyzikálny systém. Bohužiaľ, okrem toho jedného kameňa sa toto kúzlo na nič iné použiť nedá. Zaujímavé…

Posledným herným prvkom sú pasáže, ktoré Harry strávi pod svojim plášťom neviditeľnosti. Tie sú zo všetkých absolútne najnudnejšie, pretože plášťu sa po niekoľkých krokoch „vybije baterka“ a následne musíte chvíľu stáť na mieste. Čo je nuda, ale postupom času zistíte, že plášť funguje v kompletne celej hre, takže ja osobne som druhú polovicu hry prešiel neviditeľný, aby som sa vyhol nechutne nudným súbojom so stále rovnakými nepriateľmi.

Autorom sa nedá uprieť snaha odtrhnúť sa od lineárneho prerozprávania príbehu a vložiť do hry „iné“ pasáže, táto snaha však dopadla na veľmi neúrodnú pôdu a vzišla z nej burina. Slovami nepoetickými – medzi niektorými úrovňami vás hra vyzve, aby ste splnili 3 rôzne úlohy, ktoré sa s dejom nijak nespájajú. Bohužiaľ, pod rúškom chránenia a oslobodzovania muklov sa skrýva len presun z miesta A na miesto B, počas ktorého vás niekoľkokrát prepadne komando smrťožrútov. Takže časti hry, ktoré mali pôsobiť ako osvieženie len zvýrazňujú prázdnotu hrateľnosti. Čo k tomu dodať… je to ohavnosť.

Technické spracovanie

Audio-vizuálna stránka je tak trochu mix dobrého a veľmi zlého. Začnem dobrým, toho je menej – statické obrázky nevyzerajú zle, hlavne z diaľky. Pri bližšom skúmaní zistíte, že textúry by mohli byť ostrejšie a že lokácie sú naozaj veľmi prázdne. Keď je hra v pohybe, nastáva s grafikou trochu problém. Animácie sú ťažkopádne a vaši nepriatelia majú zvláštnu tendenciu sa po prehratom súboji ešte raz postaviť a až potom sa odteleportovať. Neviem, či to tak má byť, ale pôsobí to najprv komicky a potom už len veľmi zúfalo. Maximálne komicky pôsobí tiež snaha postáv o lipsync, teda synchronizáciu pier postáv s dabingom. Po niekoľkých dialógoch som si všimol, že postavy rytmicky „mlátia držkou“ naprázdno, teda aj keď nič nehovoria. Toto sa nerobilo ani v dobách prvej konzole Playstation a je to veľká technická chyba. Pridal by som pár riadkov o efektoch jednotlivých kúzel, keby nejaké existovali. Jedinú schopnú grafickú reprezentáciu má snáď Patronus, ale slovo „schopnú“ používam len v kontexte tejto hry.

Po zvukovej stránke je to o čosi lepšie. Hudba si zaslúži pochvalu, dabing je relatívne dobrý, akurát na hysterické škreky Rona Weasleyho som už alergický, ale s tým sa asi nič urobiť nedá. Deathly Hallows Part 1 má aspoň toľko úcty k hráčovi, že hardwarové nároky nie sú prehnané a hra bežala stabilne a bez pádov. A má VEĽMI pekné úvodné menu.

 POZOR – Screenshoty obsahujú spoilery:

Tak obávam sa, že začiatok konca dopadol pre EA veľmi neslávne. Hra je po všetkých stránkach priemerná a po niektorých aj podpriemerná. Neponúka nič, čo by sme niekde inde nevideli, to je ale u filmových hier celkom prirodzené. Väčšina hier podľa filmových predlôh však je aspoň dobre odvedená práca, ktorá neurazí. A Deathly Hallows Part 1 do tejto kategórie nepatrí. Je to hra, ktorej je lepšie sa vyhnúť. Hry tejto série boli obvykle kvalitnejšie než klasické herné adaptácie filmov. A Part 1 to pre EA takto nepekne pokazil…

DEJ – 5/10

DIZAJN A HRATEĽNOSŤ – 4/10

TECHNICKÉ SPRACOVANIE – 5/10

CELKOVÉ HODNOTENIE – 4/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply