Áno, je úžasné a chválihodné, keď parta hrdinov (či dokonca hrdina samotný) vstúpi do podzemia, zničí hordy monštier, zachráni princeznú, porazí temného vládcu podsvetia a vráti sa na zem s batohom plným zlata. Ale rozmýšľali ste už niekedy, ako sa pri tom asi cíti onen vládca posvetia, ktorému niekto urobí nevítanú inváziu jeho kráľovstva a navyše sa mu rozhodne ho vyplieniť? Tak už nerozmýšľajte, nainštalujte Dungeons a začnite plánovať sladkú pomstu všetkým princom, hrdinom a dobrodruhom!

Vo svete hier, a vôbec vo svete obecne máme jasno – ak už chceme svoju šedivú realitu vymeniť za niečo fantastické a nereálne, väčšina z nás sa radšej stotožní s hrdinom svetla, s dobrodruhmi zachraňujúcimi spanilé devy a vôbec vykonávajúcimi úkony dobré a hodné odmeny, ktorá sa obvykle pohybuje v rozmedzí princezninej ruky až po polovicu kráľovstva. Pravda, hry ako Witcher 2 a trochu aj Dragon Age 2 sa snažia toto silne pozitivistické klišé narušiť systémom morality, ale to stále nie je ono. Až Dungeons, malá hra bez obrovských kampaní či miliónových reklám, prináša hráčom možnosť vteliť sa do osobnosti Pána Podsvetia a pomocou trochy mágie a šikovnej stratégie zatočiť s hrdinami všetkých veľkostí, pohlaví a iných rozdelení. Skrátka a dobre, v Dungeons ste práve vy ten ZLÝ. Ten, ktorý rozostaví truhlice plné zlata, vybuduje podzemné chodbičky a postupne láka jedného hrdinu za druhým do pascí, nástrah a podobných – o ich hrdinské životy ich pripravujúcich – situácii.

Ale poďme teda pekne postupne. Hra nemá nijak extrémne dôležitý príbeh – ale ak by vás to zaujímalo, vaša diabolská priateľka sa rozhodla vám nielen dať košom, ale (v zmysle anglického „adding insult to injury“) otvorí brány podsvetia a dovolí hrdinom prevalcovať vašu obranu. Vy a váš malý gremlinský spoločník ste ušli práve včas a neostáva vám nič iné, než pomaly získať stratenú moc, prestíž a časom možno aj prichystať pomstu tej nevdačnej sukube.

A tak sa pomaly spúšťa hra. Vašou prvou úlohou je zoznámiť sa s trochu nepriateľsky navrhnutým systémom ovládania a zistiť, že napriek ilúzii veľkej voľnosti nemôžete ovládať nikoho zo svojich podriadených ale len svojho diabolského avatara. To však vôbec nie je také zlé, lebo behom prvých pár levelov zistíte, že hra je naozaj navrhnutá tak, aby ste všetko mali poruke. Len je to trochu neobvyklé.

Postupne na svoju stranu získate zopár škriatkov, vďaka ktorým získate možnosť kopať podzemné chodby, stavať hniezda pre netopiere a kostlivcov (a samozrejme aj inú háveď). Novými hniezdami si rozšírujete hranice moci a zväčšujete priestor, na ktorom môžete stavať rôzne nástrahy hrdinom. Hra sa naplno rozbieha v momente, keď máte čo-to postavené a otvoríte brány svojho kráľovstva. A práve v tom momente som pochopil, že Dungeons vlastne nie je RPG – hoci sa tak tvári – ale „obyčajný“ tycoon. Podobne ako v Rollercoaster Tycoonoch sa totiž musíte postarať o stabilný prúd hrdinov do podzemia, musíte ich navnadiť ozdobou (na to poslúžia sarkofágy, knižnice plné starých zvytkov či rôzne svietidlá) a napokon odmeniť ich hrdinstvo horami zlata.

Akonáhle si hrdina namastí vrecká, je pripravený odísť, práve v momente jeho najväčšieho šťastia do hry vstupujú monštrá. Len šťastný hrdina je totiž hodnotný hrdina a pokiaľ sa vám takto veselého a entuziazmom nabitého dobrodruha podarí prizabiť a uväzniť, môžete z neho cucať jeho „duševnú energiu“ a privlastniť si jeho mešec, čo sú dve hlavné platidlá za ozdoby, pasce či nové druhy monštier. Pokiaľ by hŕstka kostlivcov nestačila zdolať nával hrdinov, može sa do boja zapojiť váš avatar. Ten je nielen veľmi silný, ale má k dispozícii aj knihu plnú kúzel (či už jednorázových alebo poctivo naučených). Okrem toho si môžete svojho dungeon lorda vylepšovať pomocou skúsenostných bodov. Čiže áno, RPG prvky tam určite sú, okrem toho počas kampaňe dostávate rôzne bonusové úlohy. Ale keď hra beží v plnom prúde a vy naháňate kameru medzi pohľadom na vašu pokladnicu, ktorú hrdinovia veselo rabujú a miestom, kde ich čaká nemilé kostnaté prekvapenie, uvedomíte si, že je to ako keď rozmýšľate, ako najlepšie postaviť rollercoaster pre malé deti – je to jednoducho tycoon ako každý iný a tým pádom aj rovnako návykový a zábavný.

Ak by som mal z rukáva vytiahnuť ešte jedno prirovnanie, Dungeons je veľmi podobná hre Plants vs. Zombies. Až na to, že tu musíte „zombíkov“ najprv dôsledne vykŕmiť zlatom. A nielen zlatom, niektorí hrdinovia majú veľmi špecifické potreby (už sme zase pri tych Tycoonoch) – niektorí sú masochisti a potrebujú sa nechať dobre zmlátiť, aby mali v krvi dostatočné množstvo adrenalínu (a endorfínov), iní túžia po nových zbraniach či vedomostiach – pre tých musíte postaviť špeciálne miestnosti plné kníh alebo menšiu zbrojnicu.

V Dungeons teda predovšetkým ide o to správne rozostaviť lákadlá a pasce, navnadiť hrdinov a viesť ich presne po tých cestách kde vám to vyhovuje. V prípade núdze potom dohnať na miesto činu vášho temného hrdinu a odvážlivcov, ktorí si hľadajú vlastnú cestu nemilosrdne poslať do žalára. Postupom času sa však hra trochu príliš rozbieha – jej problém je v tom, že neposkytuje dostatok informácii, resp. vás odmieta upozorniť na podstatné udalosti. Pokiaľ máte otvorené 4 hrdinské brány (každú na inom konci mapy), je trochu problém hrdinov ustrážiť – akonáhle sa totiž dobrodruh dosť vybojuje, namastí si vrecká a zájde do knižnice, je spokojný a odchádza. Na to vás ale nikto neupozorní a tak sa stane, že vám milý junák zdrhne z kobky s vaším zlatom a duševnou energiou. A áno, máte možnosť pomocou šíkovnej tabuľky sledovať akcie a mieru uspokojenie jednotlivých hrdinov, určite by to šlo nejakým štýlom zobraziť na mape. V každom prípade pokiaľ vám nevadí, že sa po otvorení štvrtej brány ani na okamih nezastavíte, potom je Dungeons bez väčších chýb.


Ale dosť bolo o chybičkách a chybách – pri návykovosti tejto hry je takmer zbytočné baviť sa o grafike či zvukovom spracovaní. Veľkú pochvalu si zaslúži dabing – prekvapivo – váš gremlinský poradca má napríklad dosť zaujímavý hlas a hlášky jednotlivých hrdinov („nažer sa môjho +1 meča“,  „čoskoro budem mať level-up“ a „Expeliarmus“) vám minimálne vyčarujú úsmev na tvári. A to už nehovorím o rýpaní, ktoré si hra dovoľuje voči iným herným projektom, hneď zo začiatku si napríklad môžete vychutnať niekoľko narážok na Diablo.

Grafika nezaostáva, všetko sa krásne ligoce, svetieľka blikajú a keďže sa na celú tú trmu-vrmu dívate zhora, ani si nevšimnete, že textúry možno niesú pokryté najmodernejšími efektami. Ale pravdu povediac – bolo by to úplne zbytočné.


Dungeons je jedna z tých hier, ktoré sa neoplatí hrať, ak máte pred sebou skúškové obdobie či dôležitý pracovný projekt (Civilization, Sid Meier Pirates a Anno 1404, myslím na vás). Naopak, ak máte tieto nepríjemnosti za sebou a neviete, čo robiť v lete v takto hnusnom počasí, neváhajte a Dungeons si vyskúšajte aspoň v demoverzii. Celkovo na túto hru nemôžem povedať jediné škaredé slovo – zamrzí chýbajúci multiplayer, ale nahrádza ho nekonečný sandbox mód – Dungeons je skvelý kúsok, ktorý vás na niekoľko týždňov dobre pobaví. Aj keď sa z hry postupne vytratí ten pocit „niečoho nového“, stále je to veľmi zaujímavá vec , ktorá stojí za vyskúšanie a pri ktorej čas letí.

Dizajn – 8

Hrateľnosť – 8

Technické Spracovanie – 7

Celkové hodnotenie – 8

Poznámka autora: som si plne vedomý toho, že Dungeons sú pokračovateľom starej klasiky Dungeon Keeper. Ale porovnanie s touto hrou odmietam zahrnúť do hodnotenia, pretože som DK nikdy nehral a pri veku tejto hry už asi ani nebudem. Dungeon Keeper je minulosť, Dungeons prítomnosť a nostalgiu nemám rád.

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

One Response

Leave a Reply