Draag nečakal kým vojna skončí. Vedel, že ľudia s pomocou elfov tento boj vyhrajú. Jeho obavy smerovali úplne inde. Vyletel vysoko nad horiacu Ytaru, aby sa poslednýkrat pozrel na túto pýchu ľudského rodu.

Mesto bolo v plameňoch, ktoré ho pohlcovali. Groldova armáda bola na ústupe, všetky znamenia sa napĺňali až na jedno.


Cestu do Eldrestu poznal naspamäť. Letel tak rýchlo, ako len vládal. Rovnako, ako keď prvýkrát šiel požiadať elfov o pomoc. Cítil však, že teraz príde neskoro.

Mesto uvidel s príchodom nového dňa. Ale už to nebol Eldrest, aký si pamätal. Boli to iba ruiny, pozostatok elfskej slávy. Nemusel dlho rozmýšľať, aby pochopil, kto je za to zodpovedný. Jedine Thox mal tú moc, aby dokázal také veľké mesto zničiť za jediný deň.

Vybral si na to ten najlepší čas. Práve vtedy, keď elfovia šli do boja proti orkom a mesto ostalo bez ochrany.

Zletel na námestie uprostred mesta. Všade okolo neho boli ruiny budov a zvyšky Bielej veže, ktorá sa zrútila naprieč mestom. Zahľadel sa pred seba, akoby tam hľadal, čo sa tu stalo. Zavrel oči a sústredil sa.

V mysli sa mu preháňali obrazy skazy. Uvidel Thoxa stáť pred mestom. V ruke držal pergamen, na ktorom bol Eldrest. Kostnatými prstami pravej ruky formoval pod sebou z prachu mesto pred sebou. V ľavej ruke držal pergamen a odriekaval text pod obrázkom. Celý obraz trval iba niekoľko sekúnd. Po ňom prišiel ďalší.

Thox odhodil na zem prázdny pergamen a druhou rukou zboril Eldrest vystavaný z prachu. Následne na to sa to isté začalo diať z elfským mestom. Ako prvá sa zrútila Biela veža. Vyzeralo to, ako by ju niekto podlomil a nechal padnúť. To isté sa začalo diať aj s ostatnými budovami v meste. V tom momente Draag otvoril oči. Pred sebou uvidel Pána Nemŕvych.

„Thox, nečakal som, že ťa tu ešte nájdem.“

„Ani ja teba. Je mi potešením ťa znovu stretnúť.“

„Bolo toto všetko potrebné?“

„Sám predsa vieš, že pád Eldrestu partil k Proroctvu o konci veku.“
„O pár dní nastane Nový vek, vek ľudí a elfov. Iste sa ti donieslo, že Grold zlyhal. Nedokázal ovládnuť tento svet, napriek tomu, že si mu prepožičal svoju moc.“

Thox vytiahol z vačku retiazku s amuletom. Jeho čierna farba pomaly bledla, až ostal priesvitný a nakoniec mu v ruke pukol. Pán Nemŕtvych ho odhodil na zem.

„Dalo sa to čakať. Bol tvrdohlavý ako jeho otec. Škoda orbu, bol mi dobrým pomocníkom. Zdá sa, že konečne nájdem svoj pokoj.“

„Dosiahol si, čo si chcel. Pomstil si sa elfom a naplnil si proroctvo. Pre nás dvoch už niet miesta na tomto svete. Pamätaj bez orbu si obyčajný smrteľník a toto miesto sa ti stane hrobom.“

Draag vzlietol a vydal sa na cestu do Ytary. Svojimi mohutnými krídlami rozvíril prach okolo Thoxa, ktorý sa rozkašľal. Posledný zo štyroch mohutných stĺpov na námestí sa zlomil a zavalil nič netušiaceho Thoxa. Z miesta jeho posledného odpočinku vzklíčili divé kvety, ktoré navždy ukryli mesto pred zrakom smrteľníkov.


* * *


Päť dní po víťazstve nad Groldom, zasadla neďaleko Ytary Nová rada. Zišli sa tu najvyšší predstavitelia z pomedzi ľudí a elfov. Nechýbal ani Cedrik.

Gorn s Gorionom sa hneď po zničení orbu vydali po Liu a Ariana. Prítomnosť chlapca bola nevyhnutná, pretože iba pomocou neho je možné nastoliť v kraji mier a určiť nového vládcu.

„Nie! Nedopustíme, aby ľudia určovali podmienky. Ak nechcete prijať našu pomoc, pokojne tu ostaňte. Pre nás je dosť miesta v Eldreste.“ Eleron chcel pokračovať, ale prerušil ho jeden z vazalov, ktorý vošiel do stanu, aby informoval o tom, že Draag sa vrátil. Všetci vyšli zo stanu a postávali okolo draka.

„Nesiem vám správy smrteľníci. Niektoré sú dobré, iné zlé. Preto počúvajte pozorne, iba na tom, ako ich prijmete, záleží váš osud v Novom veku. Thox, Pán nemŕtvych už neexistuje. Už nikdy nebude kráčať po tejto zemi, a preto sa ho už nikdy viac nemusíte báť. Avšak zaplatili ste za to vysokú cenu. Každý jeden z vás, pretože Eldrest padol. Thox ho stihol zničiť skôr, ako som prišiel. Naplnil tým poslednú podmienku proroctva.“

„Čo to tu vykladáš Draag, nikto nedokáže zničiť elfské mesto!“

„Neprerušuj ma Eleron. Nemám už veľa času. Thox bol kedysi jeden z vás, kým ho nezabil vlastný brat. Váš prvý kráľ. Bolo mu umožnené vrátiť sa na tento svet, aby vykonal svoju pomstu a zničil vás. Buďte radi, že zničil iba mesto. Eldrest bol už dávno odsúdený na zánik. Blíži sa Nový vek a ten vstane z popola toho starého.“

Všetci okolo pozorne počúvali, čo im drak zvestoval. Mnohí neveriacky krútili hlavy a občas niečo medzi sebou diskutovali.

„Ja, rovnako ako Thox, patrím do tohto veku a nie je mi súdené ostať tu dlhšie. Preto potrebujem elfskú krv, aby som sa mohol vyslobodiť zo zajatia, do ktorého ste ma uvrhli.“

„To nepripadá v úvahu. Neobetujem žiadneho zo svojich ľudí kvôli tebe. Mal by som ťa zabiť.“

„A čo potom? Bude ti vari lepšie. Vráti ti to Eldrest alebo tvoj ľud?“ Do rozhovoru sa pridal aj Cedrik, ktorý všetko sledoval z diaľky. „Časy sa menia, a preto je potrebné nájsť kompromis, inak nebude orkské kráľovstvo jediné, ktoré zanikne. Teraz musíme držať spolu. Podľa mojich správ už zajtra sem dorazí miešanec, chlapec, ktorému v žilách koluje krv právoplatných vládcov ľudí a elfov. On je ten, kto povedie naše národy. Nie ty Eleron, ani žiadny z ľudských vodcov.“

Eleron vytiahol striebornú dýku a pohrával sa s ňou v ruke. Chvíľu to vyzeralo, akoby s ňou chcel na niekoho zaútočiť, ale nakoniec iba prehovoril: „Dobre teda. Zrejme nemám na výber. Nie som nadšený tým, že sa naše svety spoja, ale nedopustím, aby môj národ trpel.“

Eleron si prehodil dýku do pravej ruky a cez dlaň ľavej spravil hlboký zárez. Krv sa začala rinúť z rany a po kvapkách dopadať na zem.

„Ak je toto, čo potrebuješ, tak ber!“

Draag podišiel ku elfskému vodcovi a nechal, aby mu na jazyk dopadli kvapky jeho krvi. Potom odstúpil a rozprestrel krídla.

„Konečne. Po toľkých rokoch som voľný. Škoda, že nemám viac času na to, aby som si užil slobodu. Je čas sa s vami rozlúčiť smrteľníci. Stojíte na prahu novej éry, ktorá bude závisieť iba od vás. Budete slobodný do takej miery, do akej si slobodu budete vážiť. Eleron, Cedrik pristúpte bližšie.“

Obaja menovaný podišli ku drakovi a zastali tesne pred ním. Chvíľu si ho prezerali. Zblízka bolo vidieť, že sa zmenil. Jeho strieborné šupiny začali šednúť z očí sa mu vytrácal život.

„Skôr ako odídem, zanechám vám dar. Dve strieborné šupiny. Jednu pre ľúdí a druhú pre elfov. Bude to pamiatka na tento okamih. Zanechám v nich svoju silu, preto ich opatrujte. Kým budú pokope, budú vás chrániť pred nástrahami zajtrajška.“
Draag otrhol zo svojho chrbta dve šupiny a podal ich Eleronovi a Cedrikovi. Potom odstúpil od nich a poslednýkrát vzlietol. Obletel zhromaždenie a stratil sa v slnečnej žiari.


* * *


O dva dni neskôr prišli do tábora Gorion, Gorn a Lia s Arianom. Chlapec, prijal svoj osud, ktorý mu bol predurčený. Zasadol na trón, aby mohol vládnuť novému spoločnému kráľovstvu.

Tak ako Starý vek začal rozdelením na tri kráľovstvá, Nový priniesol ich spojenie. Kraj sa pomocou elfskej mágie a zručností ľudského rodu pomaly dostával z následkov vojny. Prvé roky boli v znamení tvorenia a hľadania spoločnej cesty, no napriek tomu sľubovali, že Nový vek nastolí mier.

Príbehy, ktoré sa odohrali neskôr, boli nemenej dôležité, ako tento, ale ich čas ešte nenastal.


THE END

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply