Grold sa prebudil do skorého rána. Vyšiel von a ovial ho studený vietor, ktorý si razil cestu pomedzi stany v jeho tábore. Ranná hlma mu halila výhľad na Ytaru.

Prebudil ho sen, ktorý mu nedal spávať už niekoľko nocí. Thox mu sľúbil moc na nemŕtvymi, ale chcel za to vysokú odmenu. Ak sa mu podarí zvíťaziť, bude chcieť každú dušu, ktorú oživí. Varoval ho však, že ak on sám zlyhá, ostatní budú navždy zatratení a jemu ostane iba jedna duša. Tá jeho.

Tábor sa pomaly prebúdzal k životu. Zo stanov vychádzali orkovia, ktorých nasledovali škreti. Bol to bizardný pohľad, ale pre Grolda to znamenalo pocit moci. Podarilo sa mu zložiť armádu väčšiu ako jeho otec a prehra bolo to posledné na čo teraz myslel.

„Pane, čoskoro budeme pripravení. Vojsko očakáva vaše rozkazy.“ Ku Groldovi pristúpil jeden z orkov. Mal na sebe plátovú zbroj a v ruke sekeru, na ktorej bolo vidieť, že najlepšie roky už má za sebou.

„Zatrúbte na rohy a zapálte ohniská. Nech celý svet vie, že Grold, orkský kráľ, ide do boja.“

Ork sa poklonil svojmu pánovi a stratil sa medzi stanmi. Po niekoľkých minútach sa po celom tábore rozozvučalo mohutné trúbenie, ktoré sa tiahlo do všetkých strán. Vzápätí, ako na povel, sa rozhoreli štyri ohniská. Každé na jednom konci tábora, aby každý videl, kam až siaha Groldova armáda.


Trúbenie rohov doznelo až do samotnej Ytary, ktorá sa prebúdzala do súdneho dňa. Po hradbách pobehovali lučisníci a hľadali si vhodné pozície. Každých desať metrov boli rozmiestnené sudy zo smolou, pripravené odraziť prvú vlnú.

Okolie Ytary cez noc posiali Dračím dychom, ale počasie sa zhoršilo. Oblaky boli predzvesťou dážďa, ktorý by celú situáciu zkomplikoval.

Za hradbami mesta sa zhromaždilo takmer dvetisíc vojakov a členov Spolku. Všetci boli pripravení udržať mesto, kým bude treba. Oproti Groldovej armáde to bola sotva pätina, ale mohutné hradby a Dračí dych zvyšovali nádej na úspech.

„Čo teda navrhujete?“ Spýtal sa Gorn mágov.

„Na hradbách by sme iba prekážali. Bude lepšie, keď ostaneme dole pri hlavnej bráne. Ak sa im ju podarí preraziť, bude tam treba každú ruku.“

„Tiež som toho názoru.“ Pridal sa do rozhovoru Cedrik.

„Dobre teda. Dúfam, že k tomu nedôjde, ale ak predsa, aspoň na staré kolená pošlem do pekla zopár orkov.“

Gorn vzal do ruky svoj meč a vytiahol ho z pošvy. Pozorne si prezrel jeho čepeľ. Tým mečom zabil Ralla a dnes mal v úmysle ním znovu preliať orkskú krv. Jemne prešiel prstami po dvoch zárezoch pri rukoväti, pamiatke na súboj s Rallom.

Jeho spomienky prerušil hluk prichádzajúci zvonka. ´Tak a je to tu.“ pomyslel si a zasunul meč do pošvy. Spolu s oboma mágmi opustili starý dom a pobrali sa ku mestskej bráne.


* * *

Za mohutného trúbenia rohov sa dala Groldova armáda do pohybu. Desaťtisíc vojakov smelo pochodovalo na Ytaru s jediným cieľom. Zničiť pýchu ľudského rodu a nastoliť nový vek.

Grold šiel na čele armády, ako hrdý vodca. Jeho plátová zbroj sa leskla ako odraz slnečných lúčov na hladine jazera. Na chrbte mal otcov meč, ktorý sa mal stať nástrojom pomsty. Bol určený iba pre jedného človeka. Gorna.

Armáda postupovala pomaly. Hluk sprevádzali otrasy zeme, ktoré spôsobovalo desaťtisíc párov nôh.


Z hradieb Ytary bolo vidieť celé Groldove vojsko. Bol to úžasný pohľad vidieť takú mocnú armádu. Každý veliteľ by pri tom pohľade onemej úžasom, avšak tento kolos predstavoval hrozbu.

Lučisníci na hradbách zasadili do lukov prvé šípy, ktorými mali zapáliť Dračí dych v momente, keď Grold dosiahne Ytarské polia. Ostatní muži zahrievali smolu, aby bola pripravená odraziť útok na hradby.

Gorion s Cedrikom spevnili mestskú bránu obrannými kúzlami, ale obaja pochybovali, že to bude stačiť. Drevo a kovové obloženie už zažilo aj lepšie časy a brána bola celkovo v hroznom stave, hoci vojaci su spevnili železnými plátmi. Gorn vyšiel na prednú hradbu, aby sledoval príchod nepriateľov.

Grold zastal a za ním aj jeho armáda. Vytiahol svoj meč a ukázal ním na Ytaru. Potom zosadol z koňa, ktorého švihom oprát popohnal preč. Kľakol si na zem, meč zapychol do zeme a potichu sa prihovoril k svojmu otcovi: „Dnes otče, nastal čas, keby tvoja duša dosiahne pokoja, tak ako som to sľúbil. Konečne sa naplní moja pomsta a ten, ktorý nás rozdelil bude naveky zatratený.

Vstal a dal pokyn k útoku. Prvé rady škretov sa rozbehli ku Ytare, nehľadiac na nič, čo im stálo v ceste. Rútili sa vpred s cieľom preraziť bránu do mesta.

Lučisníci čakali na povel, aby mohli strielať. Desiatky ohnivých šípov dopadlo na polia, ale nič sa nestalo. Dračí dych sa nezapálil. Prvé dažďové kvapky zhasli horiace šípy skôr, ako stihli splniť svoj účel. Na hradbách zazneli pokryky, ktoré doliehali aj do mesta.

„Čo sa tam deje Gorion?“

„Netusím.“ Odpovedal Cedrikovi mág, ktorý sledoval Gorna na hradbách. Ten gestikuloval rukami a dával signáli dole vojakom.

„Ak som to dobre pochopil, tak Dračí dych nehorí. Podľa všetkého je zem príliš vlhká.“

„Čo budeme…“ Cedrik nedopovedal, pretože ho vyrušil tieň, ktorý sa prehnal Ytarou.

Draag preletel nad mestom a sledoval škretov rútiacich sa na mesto a lučíšníkov snažiacich sa zastaviť ich horiacimi šípmi. Pomyslel si, že to je chabý pokus, ale jeho pozornosť upútali malé plamene rozširujúce sa po zemi z dopadnutých šípov.

Všimili si ho aj škreti, ktorí spomalili, ale stále pokračovali v ceste. Zletel na zem a pristál rovno pred mestskou bránou. Zhlboka sa nadýchol a vychŕlil pred seba oheň, ktorý spálil všetko pred ním. Oheň postupoval a tiahol sa po zemi ako ranná hmla. Dračí dych sa vznietil a škretov pohltila ohnivá žiara.

Grold to celé sledoval z diaľky a rástla v ňom zlosť. Thox ho varoval pred drakom, ale netušil, že by mal až takú moc. V tom si ale spomenul na dar, ktorý dostal. Vytiahol orb a rukou po ňom prešiel.

Jemné žlté svetlo začalo naberať na intenzite a meniť sa na krvavo červené, až kým celý orb nezčernal. Ork ho vzal do oboch rúk a zdvihol ho pred seba. Po chvíľi z neho začali vyletovať malé čierne iskry, ktoré smerovali do horiaceho ohňa.

Draag vyletel nad hradby mesta a až vtedy si všimol, že škreti, ktorí mali zhorieť v ohni, kráčali pomaly vpred. Thoxova moc ich znovu prebrala k životu.

Všímol si to aj Grold, ktorému po tvári prebehol víťazný úsmev a vydal rozkazy pre ďalšiu skupinu.

Tentokrát sa do boja pridali aj orkovia, ktorí chránili seba a ostaných nesúcich baranidlá, štítmi. Napredovali pomaly ako jeden muž a za nimi šiel zbytok armády spolu so svojim vodcom.

Grold si bol vedomý toho, že má iba jeden pokus, ale s jeho darom nepochyboval o tom, že vyhrá. Hustý dážď, ktorý sa spustil z neba, začal hasiť ohnivú stenu pred ním.

Nemŕtvy škreti už boli pod hradbami. Niektorí z nich sa snažili vyškriabať hore, ale steny boli klzké.

Baranidlá sa opreli do mestskej brány, ktorá sa zatriasla. Prvý nápor s ňou nepohol, ale to bol iba začiatok. Orkovia pokračovali a stále do nej búšili. Zvyšok armády už rovnako dosiahol hradieb a začalo sa obliehanie.

Na hradby dopadli desiatky rebríkov, po ktorých sa hore šplhali orkovia a škreti. Muži na hradbách začali vylievať horúcu smolu, ale bolo ich málo na to, aby odrazili útok. Smrad z horiacich tiel sa miešal z pachom smoly.

Prví orkovia sa dostali na hradby, kde sa do nich pustili vojaci. Začal sa boj na život a na smrť.

Mestská brána napriek železným plátom a magickej ochrane nevydržala orkský odpor. Z buchotom dopadla na vnútornú stranu. Vzápätí sa desiatky orkov rozbehli dnu do mesta.

Cedrik s Gorionom stáli v úzadí a sledovali, ako sa orkovia zakliesnili do vojakov brániacich vchod do mesta. Bol to nerovný boj, v ktorom vojaci nemali šancu. Sotva odrazili prvú vlnu, hneď za nimi sa rútili ďalší nepriatelia.

Gorion neváhal a zdvihol svoju magickú palicu do vzduchu. Predniesol magické zaklínadlo a z palice vyleteli tri blesky, ktoré zasiahli hradby nad mestskou bránou. Tie sa zrútili a aspon čiastočne zabránili orkov, aby sa dostali do mesta.


* * *


Zdalo sa, že proti takej presile nie je šanca na úspech. Groldova armáda mala veľkú prevahu, navyše každý padlý ork alebo škret povstal pomocou Thoxovho orbu, aby ďalej bojoval.

Orkovia definitívne zničili odpor na hradbách a prenikli do mesta. Začali sa formovať hneď za hradbami, aby mohli pokračovať v tom, čo začali.

Grold vydal rozkazy, aby prehľadali každý dom, zabili každého, koho nájdu a podpálili všetko, čo horí. Vojaci poslúchli jeho rozkaz a všetci nemŕtvy a tí, ktorí ešte žili sa pustili do plienenia.

Orkovia sa rozbehli do ulíc a fakľami zapaľovali domy, ktoré im stáli v ceste. Prehľadávali každý kút, kde by sa mohol niekto schovať.

Na odpor sa im postavilo zopár vojakov z mestskej gardy, ale nemali najmenšiu šancu. Groldova armáda sa hnala mestom ako rozzúrená rieka.

Mágovia sa stiahli do úzadia a sledovali orkské besnenie z bezpečnej vzdialenosti. Obaja odšili do mestskej veže. Tá stála na námestí a bol z nej výhľad takmer na celé mesto. Mali možnosť sledovať, ako postupuje Grold a jeho vojsko.

„Toto je zlé. Ak niečo neurobíme, tak je koniec. Zdá sa, že proroctvo sa predsa len naplní a rozhodne nie v náš prospech.“

„Nevešaj hlavu Gorion. Ešte stále sme nažive. Myslím, že konečne nastal čas, aby sme spojili svoje sily.“

„Ako to myslíš?“

„Jednoducho. Ak sa nám podarí sústrediť našu moc do jedinej myšlienky, budeme schopní zoslať kúzlo oveľa silnejšie, ako keby bojujeme sami.“

„Máš nápad, ako to urobiť?“

„O niečom by som vedel.“ Cedrik vytiahol svoj magický prach a na zem nakreslil kruh, do ktorého sa obaja postavili. Okolo kruhu nakreslil kriedou magické runy a zvyšný prach vyhodil do vzduchu pred seba.

Obaja mágovia si kľakli a položili ruky na zem. Pred sebou mali magický prach, ktorý poletoval vo vzduchu. Cedrik začal odriekavať magickú formulu a Gorion sa ku nemu pridal. Jednotlivé runy začali pomaly svetielkovať, až žiarili jasným svetlom. Postupne jedna po druhej mizli, a keď mágovia skončili rituál, z magického prachu sa začal formovať malý drak.

Cedrik vstal vzal ho do ruky, potichu vyriekol poslednú časť zaklínadla a hodil draka z veže. Ten najskôr vzbĺkol a začal rásť. Po pár sekundách dosiahol veľkosť niekoľkých metrov, a ako ohnivá guľa sa rútil na postupujúcich nepriateľov.

Orkovia si všimli, čo sa deje, ale bolo už neskoro sa schovať. Drak dopadol na zem, a ako horiaci olej sa rozprskol po domoch a bezbranných  orkoch.

Mágov na chvíľu oslepila žiara, ktorú drak spôsobil, ale boli spokojní. Podarilo sa im zastaviť útok, hoci museli obetovať časť mesta, ktorú zaplavil oheň. Ytara bola už dávno stratená, ale nádej na víťazstvo ešte nie.


„Cedrik!“

„Čo sa deje?“

Gorion chytil mága za rukáv a druhou rukou ukázal ku oblohe. Medzi mrakmi, z ktorých stále padal hustý dážď sa objavili slabé záblesky svetla.

Obaja si najskôr mysleli, že sú to slnečné lúče, ale tie zmenili svoj smer a padali rovno na zem. Keď boli takmer nad mestom, bolo jasne vidieť, že to sú elfskí bojovníci, ktorí im prišli na pomoc. Draagovi sa predsa len podarilo presvedčiť elfov, aby sa pridali na stranu ľudí.

Elfskí vojaci krúžili nad horiacim mestom a zosielali na zem magické šípy, ktorými raz a navždy ničili Groldovu armádu nemŕtvych. Zvyšok jeho vojska sa dal na ústup, ale nebolo kam utiecť. Mesto sa zmietalo v plameňoch a jediný smer, kam sa dalo ísť bolo vpred.

Do boja sa pridali aj členovia Spolku vrahov, ktorí vyčkávali skrytí v budovách okolo námestia. Keď sa tam dostali orkovia, z okien ich zasypala spŕška šípov. Prvé rady padali bezvládne na zem a za nimi ďalší. Po chvíli z domov vybehli desiatky mužov, ktorí sa pustili do zbytku nepriateľkej armády. Grold prehrával, napriek tomu, že mal moc rozhodovať o živote a smrti.



Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply