Slovanská mytológia

5.časť

Prízraky


Žrec dohovoril. Pomaly sa postavil a ukázal cestu k dedine. Nezabudol podotknúť, že tá povedie cez temný les, v ktorom sa stratil už nejeden nešťastník.

„Stráňte sa vodných žien,“ bola posledná jeho rada.


Tak ako starí Slovania uctievali rôzne božstvá a dúfali, že im pomôžu, tak isto verili v existenciu prízrakov, pred ktorými sa treba chrániť.  Takmer všetky slovanské národy verili v existenciu démonov, ktorých rozdeľovali podľa ich podstaty. Prvú skupinu tvorili takzvaní prírodní démoni – vodní, lesní, prípadne démon zeme.

Medzi démonov zeme patrili skalní duchovia, duchovia jaskýň a podobne. Verilo sa, že prebývajú v jaskyniach, kde strašia ľudí. Väčšinou boli považovaní za zlých a ľudia sa ich báli.

Medzi vodných démonov (duchovia jazier, riek, studní) patria napríklad vodníci, vodné nymfy, jazerné víly… Vodníci žili na dne jazier alebo veľkých riek. Starali sa o ryby a život v rieke. Ak sa rozhnevali vedeli pretrhnúť hrádze, prípadne stiahnuť rybárov pod vodu.

Lesní démoni  (víly) boli prezentovaní ako prekrásne ženy s priesvitným telom a dlhými zlatými vlasmi. Spievali a tancovali na lúkach, čistinách a vedeli na seba brať podobu zvierat. Dokázali liečiť a boli považované za dobrých duchov lesa. Ich opakom boli  čierne vodné víly, ktoré topili nešťastníkov v potokoch alebo riekach.

Druhá skupina démonov vychádzala z kultu smrti. V predošlom článku bola zmienka o pohrebe a o rituáli s ním spojeným, ktorý mal zabrániť mŕtvym vrátiť sa z hrobu.

Neboli to však len mŕtvi. Starí Slovania verili aj vo vlkolakov. Boli to ľudia, ktorí sa menili na vlkov a požierali prevažne deti. Verilo sa, že vlkolakom sa stane ten, kto ochutná vlčiu krv, prípadne ten, koho vlk pohryzie.

Za démona kultu smrti bol považovaný upír. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že samotné slovo je slovanského pôvodu. Verilo sa, že upírom sa stane ten, kto zomrie nečistým spôsobom, a to napr. samovrah, popravený zločinec, ale aj čarodejník prevádzajúci čiernu mágiu alebo obeť takéhoto čarodejníka.

Verilo sa, že upír mal vzhľad človeka bez nosa s červenými očami, niekedy mohol mať telo pokryté srsťou a hadí jazyk. Mohli sa pohybovať len v noci, kedy strašili ľudí a domáce zvieratá, ktorým pili krv. S príchodom rána sa opäť vracali do svojich hrobov.

Pri mnohých archeologických vykopávkach sa objavilo množstvo hrobov, kde boli mŕtvi poznačení rôznymi rituálmi ako:

  • Mŕtvy bol prebodnutý kolom
  • Telo mŕtveho bolo dodatočne vyhrabané a spálené
  • Mŕtvola sa zabalila do rybárskej siete
  • Mŕtvy bol obrátený na brucho, alebo ležal vo ohnutej polohe
  • Mŕtvy bol zavalený kameňmi
  • Mŕtvemu boli zapchaté ústa, napr. kameňom, železom, hlinou
  • Telo mŕtveho bolo násilne porušené (odseknutá hlava a pod.)
  • Odseknutá hlava mŕtveho bola uložená do zvláštneho hrobu
  • Do hrobu sa strieľali šípy
  • Na hroboch alebo priamo v nich boli zapaľované ohne
  • Mŕtvemu bol sypaný do úst mak


A tu naša cesta končí. Vykročili sme z temného lesa a pred nami už vidno dedinu. Biely dym lenivo stúpa z kamenných komínov a z diaľky počuť hlasy.  Nebola to dlhá cesta, ale tak ako všetky cesty, aj táto odhalila kúsok zo svojej minulosti. To, koľko toho ešte skrýva, vie len ona sama.

Na záver ešte jedno poďakovanie. Ďakujem Nika. 🙂

[poll id=“4″]

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply