Čo dostanete, ked spojíte nádhernú animáciu, zasneného hrdinu, ktorý sa túži stať legendárnym bojovníkom a rozprávkový príbeh o boji dobrých a zlých? Relatívne príjemný animák… Ale počkať… netreba zabudnúť, že náš hrdina má brata, ktorý sa rozhodne pridať na stranu zlých… A takisto majú malú sestričku, ktorú si zlý brat odnesie… A čo tak do toho zamotať potrebu naučiť sa lietať a bojovať? Nejaké to putovanie na druhý koniec sveta? Mytológia? Náučný dokument? Zopár „vtipných“ postavičiek na spríjemnenie zážitku? Samozrejme v tábore dobrých nesmie chýbať jeden zradca. A čo keby hlavný záporák bol reinkarnáciou Adolfa Hitlera a bojoval za nadvládu svojej čistej rasy a zotročenie všetkých ostatných? Môže byť… čo ešte… čo ešte…  čo keby sa to všetko odohrávalo vo svete zvierat… Mamuty, zlobrovia, draci, mravce, chrobáky, potkany, škrečkovia, holuby… to všetko tu už bolo… Áno, už to mám – SOVY!

Presne tieto myšlienkové pochody sa zrejme hrnuli hlavou Zacka Snydera – režiséra filmov 300 a Watchmen – a tak isto aj hlavami jeho scenáristov. Bohužiaľ, nikoho z Hollywoodu ešte nenapadlo natočiť veľkolepý animovaný trhák o Pejskovi a Kočičce – možno práve to by režisérov a scenáristov naučilo, že menej je niekedy viac a že naládovaním obrovského počtu postáv a dejových línií do 90 minút filmu spôsobia v hlavách divákov maximálne poriadny bordel, zatiaľ čo pocit dobre stráveného času v kine sa vytratí zadnými dverami.

Poďme na to postupne – dej. Príbeh začína predstavením hlavných hrdinov – sovie mláďatá Soren, Kludd a Eglantine sa pomaly pripravujú na prvý výlet z hniezda – po viac-menej nepodarenom pokuse ich však unesie dvojica starých, hrozivo vyzerajúcich sov. Soren a Kludd sú dopravení do miesta zvaného St. Aegolius, kde sa majú stať vojakmi zlého sovieho kráľa (ospravedlňujem sa, meno som si nezapamätal… hovorme mu trebárs Adolf). Kludd vábeniu moci podľahne, ale Sorenovi sa podarí újsť a spolu s troma ďalšími sovími priateľmi musí preletieť veľké more, kde má nájsť bájny strom Ga’hoole. Tu napokon nájde legendárnych strážcov a naštartuje veľké prípravy na epickú zrážku dvoch sovích armád o nadvládu nad svetom…

Dej trpí na dve hlavné choroby – prehustenie a neoriginalitu. Rivalita dvoch bratov v rámci súboja dobra a zla by úplne stačil – Snyder nám však k tomu ponúka príbeh o dospievaní, o snoch a legendách. Celý film pritom stojí na mytológii, ktorá je veľmi vetchá a za prorokovania modrého dykobraza sa rúti do prachu (nie, s tým dykobrazom to nie je metafora…) K tomu ešte musíme sledovať, ako si Soren hľadá priateľov na cestu – od malej sovičky Gylfie (ktorá vo filme prehovorí tak 5 viet) cez mierne streleného Diggera (silne nevyužitý komický potenciál) a starého speváka menom Šerozrak. Do toho všetkého ešte nezabudnime na pestúnku naších mladých hrdinov (ktorá je, mimochodom, had…) Akoby to nestačilo, po prílete na strom Ga‘hoole Soren stretne kopu ďalších, nadmieru zbytočných sovích postáv. To isté – aj keď v trochu menšej miere – sa deje aj v tábore „tých zlých“ – mladý Kludd spozná nielen zlého Adolfa, ale aj jeho družku a zopár ďalších vojakov a podobne ako Soren, aj Kludd musí prejsť tréningom (a to samozrejme musíme vidieť…) Približne v polovici filmu sa zrejme rozhodnete ignorovať dialógy a sústrediť sa na krásnu grafickú prezentáciu… V dialógoch sa aj tak nič zaujímavé nedozviete – neviem či je to spôsobené českým dabingom, alebo sú aj pôvodné dialógy napísané tak príšerne, že nedávajú zmysel a za celý čas sa nenájde jediná vtipná alebo aspoň trochu zapamätaniahodná replika…

Poďme však k druhej chorobe deja – neoriginalita. Hlavného záporáka som nenazval Adolfom len tak. Táto „Sova so železnou maskou“ (žeby sa za ňou skrýval DiCaprio?) je totiž dokonalá (až na tie krídla) reinkarnácia Hitlera – od myšlienok ako „nadvláda čistej rasy“ až po „silní vyhrajú a pre slabých je pocta, že nám môžu slúžiť“. Načo vytvárať aspoň trošku zaujímavé postavy, keď si môžete zaloviť v histórií, no nie? Ale týmto neoriginalita nekončí. Celé putovanie (ktoré by podľa trailerov malo zabrať podstatnú časť filmu) je zhrnuté do dvoch scén (asi 10 minút) a je vrcholne nezaujímavé – a neúspešne sa snaží emulovať Pána Prsteňov. Záverečné pasovanie štyroch nových strážcov veľmi okato pripomína prvý film o Narnii a prísaha strážcov je doslova opísaná z filmu Kráľovstvo Nebeské. Rivalita Sorena a Kludda je veľmi podobná rivalite Magneta a Dr. X z trilógie X-Men a ich záverečný súboj je naozaj dokonalá kópia záverečnej bitky z filmu Lion King. Zack Snyder a jeho parta si navyše nechali otvorené zadné dvierka v štýle filmu Lion King 2 – Adolfová choť totiž na konci ušla spolu so zvyškom zlej armády…

Ako som povedal, nech sa budete snažiť akokoľvek, po štyridsiatich minútach to proste drvivá väčšina divákov vzdá, vypne mozog a začne naplno sledovať grafickú nádheru na plátne. A že sa je na čo dívať! LoSS bez nejakej veľkej nadsázky posúva laťku animovanej krásy o solídny kus vyššie. A hoci je pravda, že nekonečné prelety nad krajinou vás na 115-ty pokus (to je tesne pred polovicou filmu)  už naozaj neočaria, na technickej nádhere im to rozhodne neuberá. Občas som mal pocit, že pri blížších záberoch na sovie tváre vidím na plátne akúsi grafickú chybu – ale aj keby to tak náhodou naozaj bolo, dych vyrážajúce zábery na let počas búrky mi zmazali akékoľvek pochybnosti, že tento film je zatiaľ najdokonalejší animák, aký som v poslednej dobe videl.

Snyderove „epické spomaľovačky“ sa v LoSS snúbia s technickou nádherou a prinášajú nám naozaj neuveriteľnú pastvu pre oči. Pokiaľ na film pôjdete v 3D, je zážitok ešte o jednu dimenziu silnejší. Na druhú stranu je celá tá technická nádhera tak trochu samoúčelná – hoci má každá sova dokonalo vymodelované aj posledné pierko na zadku, je to tak trochu zbytočné, keď nebudete schopní rozoznať jednu sovu od druhej. Nielenže sú si relatívne podobné, ale vďaka predimenzovanému deju si ich proste nepamätáte. Tento problém je ešte umocnený počas bojových scén – kde okrem podobnosti na seba navyše navlečú brnenie (nepýtajte sa ma, odkedy je sova schopná lietať v brnení) a potom už naozaj nemáte šancu zistiť, kto koho bije.

Samoúčelnosť techniky je dotiahnutá do maxima v momente, keď Soren zachraňuje sovy spod účinkov magnetického poľa. Autori mu tak nejak pričarovali všetko potrebné na dosah krídel. Že to nedáva zmysel, to predsa vôbec nevadí. Áno, vyzerá to prenádherne – ale akonáhle sa pokusíte aspoň trochu zapojiť mozog, zrejme vás rozbolí hlava…

Hudobná stránka filmu je príbeh o premárnenej príležitosti. David Hilschfelder totiž používa dostatočne tematický prístup k soundtracku a hlavná téma sa v podstatných momentoch zopakuje v adekvátnom prevedení. Jej problémom je však to, že je neskutočne slabá. Neviem, či je to nesprávnou orchestráciou, alebo je v tom niečo iné, ale pravdou je, že hlavná melódia skrátka nemá čím zaujať. Je absolútne plochá a nezáživná a práve vo filme o lietaní a epickom hrdinstve by som si ju vedel predstaviť úplne inak. Navyše, človek zodpovedný za hudobnú réžiu by si zaslúžil facku – nielen že hudba (kvôli rozcupovanému deju) musí skákať z jednej nálady do druhej – ale v niektorých momentoch je maximálne nevhodná – za všetky spomeniem scénu zo stromu Ga’Hoole, kde do filmu z ničoho nič začne hrať titulková pieseň „To the Sky“ – tá je síce príjemná, ale do scény, kde naďalej prebiehajú dialógy, sa príliš nehodí…

Soundtrack má však jednu silnú stránku – a tou sú momenty, keď orchester padne do úzadia a do uší sa nám nahrnie clivý spev v štýle filmov Gladiátor alebo Trója. V týchto momentoch nielenže si hudbu KONEČNE všimnete, ale vás bezpochyby zaujme. Je len veľká škoda, že Hilschfeldera niekto nútil kopírovať Johna Williamsa a Jamesa Hornera. A že ani jedna scéna nemá jednotnú náladu a preto musel skladateľ písať hudbu pre 4 rôzne filmy zostrihané do jedného.

To je napokon pocit, ktorý som mal bezprostredne po odchode z kina. Zack Snyder zostrihal štyri rôzne filmy (z toho jeden dokumentárny o Adolfovi Hitlerovi) a zostavil z nich Legendu o Sovích Strážcoch. Škoda je, že z tých štyroch filmov vystrihal tie nesprávne časti. Skrátka a dobre – LoSS sa dá doporučiť ľuďom, ktorí pri pohľade na 3D animáciu slintajú a prežívajú extázu. Tí z vás, ktorí beru grafiku len ako prostriedok na prerozprávanie dobrého príbehu, by sa mali sovám túto jeseň vyhýbať. Dobré postavy a duchaplný dej tu, navzdory očakávaniam, nenájdete.

Dej – 4/10

Grafika – 10/10

Audio – 5/10

Celkové hodnotenie – 6/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

One Response

Leave a Reply