Groldova armáda táborila na poliach neďaleko Ytary. Vedel, že ak bude chcieť dobyť mesto, bude sa musieť poriadne pripraviť. Takmer desaťtisíc orkov a škretov verne poslúchalo každý jeho rozkaz. Armáda za akú by sa nemusel hanbiť ani jeho otec.

Sedel vo svojom stane a prezeral si plány pred sebou. Uvažoval nad tým, na ktorom mieste udrie. Moment prekvapenia neprichádzal v úvahu. Jeho tábor bolo dobre vidieť aj z Ytary. Najlepšie bude udrieť plnou silou na hlavnú bránu. Budú to veľké straty, ale splní to svoj účel.

„Zdá sa, že si nie si istý svojou taktikou, Grold.“

„Môj plán je bezchybný. Iba uvažujem nad tým, ako ho ešte viac vylepšiť.“

„Tak, že pošleš svojich vojakov na smrť? Dobrý plán.“

„Chceš sa mi vysmievať?“
Thox si vzal stoličku a sadol si oproti Groldovi. Kostnatou rukou vzal plán útoku a pozorne si ho obzrel. Prstom naznačil na okraj papiera symbol, ktorý zažiaril a ostal na pláne.

„Nezabúdaj, že som pánom nemŕtvych. Každá duša, ktorá si nezaslúži večný pokoj, sa dostane do mojej moci. A ver, že v tejto vojne ich budú tisíce.“

„Čo tým chceš povedať?“ Grold si nalial víno, aby sa upokojil. Snažil sa tváriť ako vodca, ale v Thoxovej prítomnosti vždy zneistel.

„Je mi jedno či toto úbohé mesto padne alebo nie. Mám svoj vlastný plán. Svoju osobnú pomstu. A práve táto vojna mi hrá do karát. Preto ti, rovnako, ako tvojmu otcovi, dám moc nad nemŕtvymi. Každá duša, ktorá padne v boji, ti bude verne slúžiť. Takže budeš mať takmer nesmrteľnú armádu.“
„Takmer?“

„Jediný, kto dokáže poraziť duše nemŕtvych je Draag. Strieborný drak, ktorého ľudia prednedávnom prebudili, a ktorého si mal možnosť vidieť, keď napadol tvoj tábor. Rovnako ako aj elfovia.“

„Je to len jeden drak. Postarám sa oňho osobne.“

„Ticho!“ Thox buchol päsťou do stola, z ktorého spadol na zem pohár s vínom. „Nedovolím, aby aj tentokrát vyhrala tvoja pýcha, tak ako kedysi pýcha tvojho otca.“

„Tak, čo teda navrhuješ?“
„Dozvedel som sa, že Draag bol u elfov, aby ich požiadal o pomoc. Existuje proroctvo, podľa ktorého padnú všetky kráľovstvá; ľudské, elfské a orkské. Tým sa ukončí tento vek a nastane nový. A toto je chvíľa na moju pomstu. Keď elfovia opustia Eldrest, aby sa postavili proti tebe, zaútočím na ich biedne kráľovstvo a raz a navždy ich zmetiem z porchu zemského. Je len na tebe, kto povedie tento kraj do nového veku.“


* * *


Ráno ako prvý vstal Cedrik, ktorý rozdúchal oheň v krbe, aby sa trochu zahrial. Dal variť vodu, keď sa prebudil aj Gorn s Gorionom.

„Trochu som rozmýšľal.“ Začal debatu Gorion. „Ak chceme všetko stihnúť, budeme sa musieť rozdeliť. Najlepšie by bolo, keby som šiel zistiť, ako to vyzerá so zásobami a vy dvaja skúsite zistiť, ako je na tom obrana. Gorn, ty určite budeš mať nejakých známych v garde, ktorí by nám mohli poskytnúť nejaké informácie.“

„Dlho som nebol v Ytare, ale kedysi som tu mal pár priateľov. Ak sa mi podarí ich nájsť, tak nám určite niečo prezradia.“

„Dobre. Aspoň sa o to pokús. Cedrik, ty pojdeš s ním. V meste vládne vojnový stav. Bude lepšie, keď sa budete mať na pozore.“

„Myslím, že Gorn si poradí aj sám. Ostanem radšej tu a dohliadnem na to, aby sa sem nikto nedostal. Navyše mám v pláne pripraviť zopár elixírov, ktoré sa nám určite zídu.“

„Dobre teda. Stretneme sa tu o…“ Goriona vyrušil klopanie, ktoré prišlo zpoza dverí. Gorn vytiahol meč a postavil sa vedľa dverí, ku ktorým podišiel Gorion, aby ich otvoril. Cedrik stál bokom, pripravený zasiahnuť.

Gorion otvoril dvere a pred ním stáli tri postavy. Erich a za ním dvaja muži. Mág odstúpil, aby mohli vojsť dnu.

„Čomu vďačíme za tvoju spoločnosť?“

Muži prešli do stredu miestnosti. Gorn zložil meč a schoval ho do púzdra. Vyzeralo to na pokojnú návštevu, ale iba do chvíle, kým jeden z mužov, ktorí doprevádzali Ericha nevytiahol meč a namieril ním na Gorna.

„Karath! Vytas svoj meč, nech ťa nemusím zabiť neozbrojeného!“

Gorn stihol pohotovo reagovať a vytiahol meč. Zaujal obranný postoj, no nemal v úmysle bojovať.

„Čo sa to tu deje, Erich. Predpokladal som, že si na našej strane.“ Cedrik upriamil svoj zrak na vodcu Spolku.

„Darn, zlož ten meč. Neprišli sme sem bojovať. Šetri si sily, čoskoro sa ti zídu.“

„Nemôžem pane. Tento muž zabil môjho brata. Za svoj čin bude potrestaný.“

Gorion, ktorý to všetko pozoroval z kúta, buchol svojou magickou palicou do zeme a vyslovil magickú formulu. Všetci v miestnosti ostali nehybne stáť.

„Už možno zajtra sem vtrhne Grold so svojou armádou. Je treba myslieť na to, čo bude, a nie čo bolo. Nechajte hriechy minulosti zapadnúť prachom. Ihneď!“

Obaja, ako na povel, zložili meče.

„A teraz  k veci. Čo sa deje Erich?“

„Vyslali sme niekoľko špehov, ktorí zistili, že Groldova armáda je oveľa väčšia, ako sme predpokladali. Odhadujeme to na desaťtisíc vojakov. Možno viac.“

„To nie je dobré. Ako dlho dokáže vzdorovať obrana?“

„To závisí od toho, akú taktiku zvolí Grold. Spoliehame na to, že zaútočí rovno na hlavnú bránu. Je to najzraniteľnejší bod v celom opevnení. Preto sme ju nechali spevniť.“

„Dobré riešenie.“ Pridal sa do rozhovoru aj Gorn, ktorý sedel bokom, s rukou na meči.

„Prišli sme sem však z iného dôvodu. Keď sa nám podarilo ovládnuť hrad, našli sme niekoľko svitkov, ktoré boli popísané neznámym jazykom. Dali sme ich kráľovským mágom, ale nevedeli ich preložiť. Kráľ ich schovával medzi svojimi osobnými vecami.“

Erich vzal batoch a vybral z neho štyri zviazané svitky. Položil ich na stôl. Cedrik si vzal jeden z nich a roztvoril ho.

„Pozoruhodné. Je to písané prvým jazykom.“

„Dokážete to preložiť?“

„Ťažko povedať. Je to zložitý jazyk. Nech už tam je napísané čokoľvek, musí to byť dôležité. Inak by si s tým nedali toľko námahy. Pozrite na horný roh. To je pečať Kresnellského rodu, ktorý vládol pred dvoma storočiami.“

„Čo to znamená?“ spýtal sa Erich, ktorý vzal do ruky druhý svitok a otvoril ho.

„Mám pocit, že nám tu niekto nechal odkaz, ale nechal ho v nesprávnych rukách.“


Erich a jeho muži opustili dom a nechali mágov, aby rozlúštili text vo svitkoch. Gorn sa vydal do zbrojnice, aby tam získal nejaké informácie, ako sa dohodli.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply