Noc bola pokojná. Hliadka vrahov, ktorá šla napred, našla stopy škretov, ktorí pochodovali na Ytaru. Vyzeralo to na niekoľko oddielov, ale presne sa to nedalo určiť, pretože stopy sa prekrývali a boli čiastočne zasnežené.

“Pane, pred nami je škretí oddiel.” Zadychčaný vrah, ktorý sa vrátil z hliadky podával správy.

“Ako ďaleko?”

“Približne dvadsať minút chôdzou. Dolu pod svahom majú provizorný tabor.”

“Dobrá práca. Oddýchni si a choď sa pripraviť.“
„Čo sa deje?“ Pridal sa do rozhovoru aj Gorion, vedľa ktorého kráčal Cedrik.

„Moja hliadka objavila škretí tábor. Neďaleko pred nami. Budeme sa musieť pripraviť na prvú bitku.“

„Nemôžeme ich obísť?“

„Vari sa len nebojíš pár škretov, Karath.“

„Nebojím sa škretov, ale toto zdržanie nás bude stáť veľa času. A ten nemáme.“
Vodca vrahov zastavil a dal príkaz ostatným, aby urobili to isté. Všetci členovia Spolku sa zoskupili okolo neho.

„Neďaleko pred nami je škretí tábor. Pripravte si zbrane a pomodlite sa za svoje životy. Je čas ukázať, prečo sa všetci musia báť Spolku Vrahov.“

„Čo na to hovoriš Gorion. Mali by sme im pomôcť, nech to máme rýchlo za sebou.“

„Dobrý nápad, Cedrik. Ale myslím, že tam budeme zbytoční. Sú to cvičení zabijaci a vrahovia. Zabíjať je ich práca a sú v nej naozaj dobrí. Myslím, že s týmto si poradia viac než dobre.“

„Čo teda navrhuješ? Budeme len tak čakať a pozerať sa?“
„Nie Gorn. Chvíľu som sa rozprával s Erichom a prezradil mi o tajnom tunely, ktorý vedie to Ytary. Pomocou neho sa budeme môcť dostať bezpečne do mesta. Kým budú oni bojovať so škretmi, mi ho pôjdeme nájsť.“

Erich rozdal posledné pokyny a podišiel ku trojici nových spojencov. Za opaskom mu vyseli dva meče a na chrbte mal pripevnenú kušu.

„Takže sme dohodnutí. Postaráme sa o škretov a vy zatiaľ pokračujte ku tunelu. Stretneme sa tam.“

„Máme na vás počkať?“

„Musíte. V tunely sú nastražené pasce, cez ktoré by ste neprešli.“

„Nepodceňuj nás, prežili sme už aj horšie veci.“ Oboril sa na Erich Gorn.

Skupinka vrahov sa oddelila a zanechala trojicu za sebou. Pokračovali po ceste dolu svahom, pod ktorým sa nachádzal škretí tábor.


Gorn, Gorion a Cedrik zišli z cesty a vydali sa cez hustý les. Napadaný sneh im komplikoval cestu, rovnako ako tma. Gorion našťastie dostal nápad a pomocou svojej magickej palice vykúzlil provizorné svetlo, ktorým zároveň topil sneh pred nimi.

„Myslíte, že im môžeme veriť?“ Gorn ukončil dlhotrvajúce ticho.

„Neviem. Mám pocit, že sú na našej strane, ale je to Spolok Vrahov. Nikdy nevieš, čo môžeš od nich čakať.“

Trojica pokračovala v ceste. Erich Gorionovi opísal cestu, ale po tme bolo ťažké sa držať smeru. Svetlo im stačilo iba na niekoľko metrov, takže nemali žiadny oporný bod.

Odkedy sa oddelili od Spolku, ubehli dve hodiny. Dosť času na to, aby trénovaní zabijaci zlikvidovali oddiel škretov.

„Odhadujem, že je po boji. Takže by mali byť na ceste za nami.“

„Ako ďaleko to je ešte?“

„Trpezlivosť Gorn. V tejto tme som rád, že si vidím pod nohy. Ale podľa toho, ako ubúdajú stromy, už nebudeme ďaleko. Za týmto lesom by mal začínať skalný masív, v ktorom sa nachádza vchod do tunela.“
Po Gorionových slovách sa začalo meniť okolie. Stromov bolo menej a pred nimi sa objavil skalný masív, ktorý hľadali.“

„A čo teraz?“

„Musíme pokračovať popri skale a hľadať vchod.“

„To sa ľahko povie. Predpokladám, že to nebude také jednoduché. A navyše ani nevieme, na ktorú stranu sa máme vydať.“
„Nebuť taký skeptik Gorn. Som predsa mág, niečo vymyslím.“

„Tak sa teda predveď.“

Gorion priložil svoju magickú palicu ku skale, na ktorej vyznačil akýsi znak. Potom druhým koncom zapálil oheň, z ktorého vystupoval hustý dym. Potichu predniesol zaklínadlo a rukou rozohnal dym.

„Tak a ide sa. Nasledujte ma.“

Dym z ohňa vystúpil do Gorionovej výšky a tiahol sa popri skale. Gorn s Cedrikom sa pridali a kráčali za mágom.

Po niekoľkých minútach dym zmizol. Vyzeralo to tak, akoby ho skala pohltila. Gorion sa postavil pred miesto, kde sa tak stalo a rukami sa oprel o skalu.

„Tak sme tu. Dym vtiahol prievan z tunela. Teraz už musíme iba prísť na to, ako sa dostať dnu.“

„Ak dovolíš, toto nechaj na mňa.“ Svoju ruku k dielu sa rozhodol pridať aj Cedrik.

Postavil sa na miesto, kde predtým stál Gorion. Z batoha vytiahol vrecko so svojim magickým prachom. Do dlane si ho trochu nasypal a potom ho hodil na stenu.

Zrnká prachu sa dali do pohybu a smerovali do strán. Utvorili natiahnutý polkruh, akoby tam mali byť dvere. Cedrik predniesol zaklínadlo.

Prach začal horieť a všetci ustúpili o niekoľko krokov dozadu. Kus skaly, ktorý lemoval magický prach sa oddelil a spadol rovno pred nich.

„Pripúšťam, že to nie je dokonalé, ale funguje to.“

„Ticho! Počujete to?“

„Čo presne máš na mysli Gorion?“
„Počujem kroky. Niekto sa ku nám približuje a dosť rýchlo. Vyzerá to tak, že naši noví priatelia nás dobiehajú a majú akosi na ponáhľo.“

Gorion nestihol ani dohovoriť a pred nimi sa objavil Erich s dvomi spoločníkmi.

„Rýchlo do tunela. Škreti. Sú hneď za nami.“

Všetci vošli do tunela, kde ich zahalila tma. Gorion podišiel ku vchodu a sledoval okolie. Použil svoju magickú palicu, z ktorej vyletel k oblohe blesk. Krajinu okolo nich zaplavilo svetlo a uvideli pred sebou škretov, ktorí sa rútili na nich.

Mág neváhal a ustúpil dozadu ku ostatným. Palicou dvakrát udrel do stropu tunela a hlasno vyslovil zaklínadlo. Strop sa začal boriť, až nakoniec úplne zatarasil cestu von.

„Tak a sme v bezpečí. Aspoň zatiať. Čo sa tam vonku stalo?“

„Prepadli sme tábor. Očakávali sme, že to bude rýchla záležitosť, ale prekvapili nás. Museli o nás vedieť už dlhšie, pretože tábor bol opustený. Chceli sme z tadiaľ odísť a pokračovať na ceste ku vám, keď v tom momente z lesa vybehli škreti. Obkľúčili nás. Bol to krvavý masaker. Prežili sme iba mi traja.“


Mágovia s Gornom a trojicou vrahov postupovali tunelom do Ytary. Pri vchode našli niekoľko fakiel, ktorými sa svietili na cestu. Pasce, o ktorých hovoril Erich nenašli, čo Gorna utvrdilo v tom, že im nemožno veriť.

Chcel mať istotu a preto šiel ako posledný. V ruke držal fakľu a striedavo svietil na obe strany tunela. Na stenách boli rôzne značky, ktorým nerozumel a netušil aký je ich význam. Erich si ich však pozorne všímal a pri niektorých sa zastavoval, aby si ich dobre zapamätal.

„Načo sú tie značky?“ Spýtal sa ho Cedrik, keď zastavil pri jednej z nich.

„Sú to odkazy. Na konci tunela bude určite hliadka. Štyria, možno piati dobre vycvičení chlapi. Ak budeme chcieť cez nich prejsť, budeme im musieť povedať heslo. A to sa dozvieme práve z týchto značiek.“

Gorn kráčal trochu pozadu a neskôr sa ku nemu pridal aj Gorion.

„Čo si myslíš o tých značkách, Gorion?“

„Je to celkom zaujímavý spôsob. Tak sa zdá, že Spolok je lepšie organizovaný ako som si myslel.“

„Skôr som mal na mysli, či im predsa len môžeme veriť. Čo ak to je nejaká pasca. Stačí, aby dali tým heslom pokyn svojim chlapom, a bude po nás.“
„Nepozeraj sa na to tak čierne. Keby chceli, tak by nás už dávno zabili. Navyše Draag na nich zapôsobil viac než dosť. „

„Čo ak čakajú iba na posily?“
„Nechaj to tak. Ak by aj, čoskoro zistia, že sme mali pravdu a každý bojaschopný muž sa im zíde.“

Gorn z toho celého nemal dobrý pocit. Ako vojak v kráľovskej garde zažil mnoho stretov so Spolkom a jeho členmi a mnohokrát sa to skončilo krvavo. Niektoré rany pamätali, čoho všetkého sú schopní. Preto bol na pozore.

Po takmer dvoch hodinách skupina uvidela pred sebou slabé svetlo. Všetci pridali do kroku. Prvý šiel Erich, za nim jeho dvaja spoločníci, mágovia a na koniec Gorn.

Tak ako hovoril vodca vrahov, na konci tunela sa nachádzali mohutné dvere. Erich na ne trikrát zabúchal päsťou, a keď sa ozval hlas z druhej strany, vyslovil heslo, ktoré vyčítal zo znakov.

Dvere sa s vŕzganím otvorili, a za nimi stáli štyria muži s namierenými kušami. Skupinka pomaly po jednom vošla do malej miestnosti. Erich sa dal do reči s jedným zo strážcov a vysvetlil im situáciu.

O pár minút sa všetci spolu vybrali do mesta. Z tunela viedli dlhé schody hore na povrch. Východ z tunela bol v starom opustenom sklade na obilie. Tu sa od nich strážcovia oddelili a vrátili sa späť do tunela.

„Tak a čo teraz?“

„Musíme podať správu Spolku. Ak chcete môžete ísť s nami, ale Karathova prítomnosť by nebola vhodná. Nemuselo by to skončiť dobre.“

Gorn chcel niečo povedať, ale Cedrik ho chytil za ruku a gestom mu naznačil, aby bol ticho.

„To je pravda. Choďte a povedzte svojim veliteľom, čo ste sa od nás dozvedeli, aj to čo povedal Draag. Musíte byť pripravení, už nám neostáva veľa času.“

Skupinka vrahov odišla hlavným vchodom zo skladu, kým mágovia s Gornom bočným. Vonku sa im naskytol žalostný pohľad. Mesto bolo prázdne. Nikde žiaden človek, iba mestské stráže, ktoré stretali na každom rohu. Ako sa od jednej z hliadok dozvedeli, v meste panuje vojnový stav. Groldova armáda je necelý deň cesty od Ytary, a rozhodujúca bitka by mala nastať už o dva dni.

„Takže aký je plán?“

„V prvom rade budeme potrebovať úkryt a zásoby. Toto bude dlhá a krutá vojna. Pozrite na tie hradby, sú pevné a hrubé, ale neverím, že vydržia nápor Groldovej armády viac ako tri dni. Poďte za mnou. Spravíme si tábor v Baruchovom dome. Má tam všetko potrebné, čo by sa nám mohlo zísť.“

Obchodná štvrť bola úplne prázdna. Mnoho domov bolo zničených rabovaním. Zrejme v meste vypukla občianská vzbura. Tí, čo mohli, unikli do hôr alebo na juh. Ostatní vyrabovali mesto a ostali vo svojich príbytkoch.

Baruchov dom našťastie ostal celý. Masívne dvere boli poznačené niekoľkými pokusmi o ich vyrazeni, ale vydržali to. Cedrik pomocou magickej formule otvoril zámok a vošli dnu. Gorion zapálil oheň v kozube a dal variť vodu.

Cedrik prehľadal všetky miestnosti a spolu s Gornom pozbierali všetko užitočné. Kože, prikrývky, vrecká s bylinami a olej. Mág našiel dvere do pivnice a doniesol z nej suché drevo na oheň a sušené mäso na večeru.

„Dnes si poriadne odpočinieme. Zajtra musíme zistiť, ako to vyzerá s obranou. Koľko tu je vojakov, ako je na tom Spolok vrahov a čo všetko  môžeme ešte spraviť. Dúfam, že Draag mal šťastie u elfov a podarilo sa mu prehovoriť ich, aby nám pomohli.“

„Neboj sa Cedrik. Čoskoro sa to dozvieš.“ Gorn si vzal prikrývku a ľahol si na zem pri kozub, kde zaspal.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply