Slovanská mytológia

2.časť

Miesta obradov / Obrady 1.časť


Úzka lesná cestička, po ktorej sme sa pred chvíľou vydali, nás z nenazdajky vyviedla z dubového lesa na malú čistinku. Zrejme ide o posvätné miesto, keďže tu stojí malá kamenná budova. Najskôr to bude svätyňa niektorého z bohov.


Uctievanie bohov formou modlenia sa (alebo obradov) nevykonávali starí Slovania vo veľkých honosných chrámoch. V prevažnej časti na to slúžili posvätné háje, vyvýšené miesta, menšie pahorky či iné prírodné oblasti. Tie mali pre Slovanov veľký význam. Nielen tým, že označovali  posvätné miesto, ale hlavne preto, že Slovania si veľmi vážili prírodu.

Samozrejme to neboli len háje, kde sa obrady vykonávali. V malej miere sa využívali aj svätyne. Boli to malé jednoduché stavby. Dominoval im zvyčajne hlavný symbol vyrytý na dobre viditeľnom mieste, označujúci svätyňu ako aj to, ktorému božstvu je určená. Znak bol takmer vždy v kruhu. Kruh bol hlavným posvätným znakom, ktorý symbolizoval ochranu pred temnými silami.

Kruh, ktorý ochraňoval pred zlými silami, bol využitý aj v kalendári.  Starí Slovania vedeli veľmi presne vypočítať spln mesiaca ako aj letný a zimný slnovrat. Tie sú dnes v prevažnej miere spájané s druidami. No nie je tomu tak. Slovania mali vlastný kalendár, podľa ktorého vykonávali jednotlivé sviatky a obrady.

*

ĽADEN- JANUÁR: Hromnice

ÚNOR- FEBRUÁR: Fašiangy

BREZEŇ- MAREC: Jarná rovnodennosť- Svätenie jari

DUBEŇ- Apríl : obradná orba, výhon oviec a ďalšie jarné úkony

MÁJ- MÁJ : Rusadlie, Turíce- zádušné sviatky (na Ducha), stavanie májov- voľba dedinských kráľov a kráľovien

LIPEŇ- JÚN: Letný slnovrat- Vajano

ČERVENEC- JÚL: dožinky

SRPEŇ- AUGUST: žatva, dožinky

ŽIAR- SEPTEMBER: jesenná rovnodennosť, trenie ľanu a konopy

RUJEŇ- OKTÓBER: priadky (a poriadkové zábavy), doháňanie oviec do dedín spojené s odzemkovými a inými tancami- “mitrové” zábavy…

LISTOPAD- NOVEMBER: čarodejné dni

PROSINEC- DECEMBER: Zimný slnovrat- pôvodný Nový rok


Zimný slnovrat: Slnko počas zimného slnovratu vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca, pričom jeho presný čas sa môže mierne meniť. V deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie, tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli najdlhší deň (čím južnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu).

Preto sa deň zimného slnovratu nazýval Kracúň (najkratší deň roka). V tento deň  vrcholila sila Moreny, matky démonov a bohyne smrti. Zaujímavosťou je, že sa v tento deň držal pôst. Na druhý deň slávností zimného slnovratu sa začalo „veľké“ upratovanie – priame prepojenie so súčasnosťou je viac ako zrejmé, keďže Kracúň pripadá na obdobie Vianoc. V tento deň, ktorý bol označený ako Ovseň, sa skoro ráno začali obrady očisty. Neprevádzalo sa to vodou, ale darmi, ktoré boli následne obetované. Boli to napríklad, jačmeň, ovos alebo aj soľ, ktorou sa ľudia „umyli“. Zvyšok dňa sa upratovalo a vyzdobovalo v dome prípadne v jeho okolí. K večeru obišiel muž dom, cestou rozsýpal oves, čím ukončil obrad, ktorý mu mal na budúci rok zaručiť bohatú úrodu, zdravý dobytok a ochrániť jeho dom pred zlými silami.

Na tretí deň sa nosili dary Svarogovi, bohovi Slnka.

Letný slnovrat: Slnko sa počas letného slnovratu na svojej dráhe dostane najďalej na sever od rovníka a slnečné lúče dopadajú na obratníku Raka kolmo na zem. A tak Slnko – Svarog, zotrvá na oblohe najdlhšie z celého roka.

Keďže Slovania považovali Svaroga za jedného z najvyšších bohov, je prirodzené, že aj letný slnovrat patril medzi ich hlavné sviatky. Paralela z minulosti pretrváva až dodnes. Starí Slovania v tomto období, rovnako ako dnes, stavali vatru. Podľa niektorých informácií  bolo vatier niekoľko. Údaje o presnom počte vatier sa rôznia. Niekde sa uvádza, že boli štyri (jedna pre každú svetovú stranu), inde, že pre každého boha bola postavená jedna vatra. Dôležité však je, že táto tradícia pretrvala až dodnes. Aj keď sa pod vplyvom kresťanstva posunula na iný deň. Zapálenie vatry, vatier, malo aj ďalší význam. Pred horiacu vatru prichádzali páry, ktoré sa chceli „zasnúbiť“. Obaja potom spoločne preskočili horiacu vatru a následne im žrec spojil ruky, čo bol znak manželstva.

Neskôr, keď sa vykonali všetky obrady, začala sa hostina spojená s hrami, spevom a tancom.

Hromnice: Veľmi zaujímavý sviatok. Hlavne z pohľadu kresťanov, ktorí vysvetľujú tento sviatok nasledovne:  Na 40. deň po narodení Ježiša, teda 2. februára, slávia kresťania sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice. Je to deň spätý so spomienkou na obetovanie Ježiša v jeruzalemskom chráme, keď ho Mária zasvätila Bohu Otcovi.

Hromnice  sa  považujú  za  kresťanský sviatok, ale v tomto období sa svätilo ešte dávno pred príchodom  kresťanstva. Sviatok Hromníc bol do kresťanstva zavedený až roku 494 a to pápežom Gelasiusom. V starovekom Ríme tento predchádzalo obdobie Luperkálií.

Luperkálie začínali asi v druhej  polovici januára a vrcholili začiatkom februára. Február bol vtedy chápaný ako mesiac pokánia a očisty, keďže vtedy to bol  posledný mesiac v roku. Počas Luperkálií sa vykonávali obety a rituály na počesť boha Pluta a bohyne Junony.

Zmyslom  týchto rituálov bola očista ľudí od ich hriechov a následne zabezpečenie plodnosti v nasledujúcom roku. Už vtedajšie rituálne praktiky využívali napríklad  zapaľovanie sviec, ktoré neskôr prešli aj do slovanských a v konečnom dôsledku aj do  kresťanských rituálov.

U Slovanov bolo obdobie februára zasvätené Perúnovi, bohovi hromu a blesku. A tak deň, počas ktorého Perún otvára bránu Irie, sa nazval Hromnicami.


Z tohto krátkeho prehľadu niektorých slovanských sviatkov je vidieť, že väčšina sa ich dodnes zachovala. Pri niektorých sa zmenil len názov. Mnohé sviatky sa pokresťančili, čo je jasným znakom toho, že ich sila a dôležitosť bola skutočne veľká.


–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* Miroslav Švický  – autor knihy Návrat Slovenov – Slovenské prírodné vedomie a viera, v ktorej  v takejto podobe uvádza sled najdôležitejších sviatkov.

Komentáře

komentářů

About The Author

Leave a Reply