Slovanská mytológia

Duchovní

1.časť

Povesti, báje, legendy, božstvá, démoni,  upíri a mnoho ďalších, s ktorými je fantasy literatúra pretkaná, nie sú  len výmyslom spisovateľov. Mytológiu a legendy majú všetky národy a rovnako tak všetky uctievali mnoho rôznych bohov. Z čoho vzniklo aj označenie pohan – ten, kto uctieva viacerých bohov. Všetci sme nimi boli. Aj keď sa tento výraz dnes používa možno až urážlivo, je to tak. Asi najznámejšiu mytológiu mali a majú Gréci a Rimania. Azda každý pozná Dia, Héru, krásnu Afroditu či múdru Aténu, Odysea alebo neporaziteľného Herkula. Gréci však nie sú jediní. Prenesme sa k nám, do srdca Európy, kde sa to bohmi a príšerami len tak hemží a ako čoskoro uvidíte, nie sú to len vodníci. Vitajte v slovanskej mytológií.

Skôr, ako sa dostaneme ku krvilačným obludám, vykročme na začiatok úzkej lesnej cesty, ktorá nám rozpovie svoj príbeh od začiatku.


Na úvod by sme si mali povedať niečo o samotných Slovanoch. Predpokladá sa, že Slovania pochádzajú z jedného indoeurópskeho národa. Praslovančina sa z indoeurópskej jazykovej skupiny vyčlenila už okolo roku 1500 pred Kr. Dôkazom toho je jazyková podobnosť všetkých súčasných slovanských národov. Jednotný národ sa neskoršie rozdelil na tri hlavné skupiny.


Južní Slovania : Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bulhari

Východní Slovania : Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

Západní Slovania :  Česi, Slováci, Poliaci, Lužickí Srbi



Slovania  boli pohania, to znamená, že uctievali množstvo bohov, ale nemali vybudovaný žiadny panteón. Aspoň nie taký ako už spomínaní Gréci. Slovania to mali rozdelené na dve časti. Na časť ľudí a časť bohov.

V „ľudskej“ časti tu boli duchovní, ktorí vykonávali obrady a často v dedine zastávali pozíciu mudrcov. Medzi duchovných by sa dali zaradiť vedmy, kňazi, mudrci, žreci.

Slovo vedma je odvodené od slova vedieť a je to aj jeho presný význam. Vedmy boli niečo ako babky bylinkárky a tvorili prevažnú časť duchovných. Ženy boli u Slovanov uctievané nielen ako nositeľky života, ale dostávalo sa im  veľkého uznania aj v duchovnej oblasti. Zaoberali sa  prevažne prírodným liečiteľstvom, o čom svedčia aj, na tú dobu, odborne zrastené poškodenia lebiek z čias Veľkomoravskej ríše, ktoré sa našli pri archeologickom prieskume.

Druhým významným duchovným bol žrec – kňaz, na lepšiu predstavu niekto ako druid, ktorý  vykonával obrady a prinášal bohom obete. Treba však upozorniť na to, že to neboli ľudské obete. Neskoršie sa zo slova kňaz  vytvoril výraz knieža. Významovo to bolo to isté, tak ako kňazi – žreci boli vodcami (staršinami) dediny, tak knieža bol taktiež vodcom. Rozdiel bol  v tom, že knieža bol len vodcom, nevykonával obrady. Tie aj naďalej vykonával žrec.

Ďalšími duchovnými, ktorých som doteraz nespomenul, ale sú hádam najznámejší, sú čarodejníci a čarodejnice. Tieto postavy, ktoré sú dnes chápané prevažne v negatívnom svetle, neboli také zlé ako, a to treba zdôrazniť, ich vykreslila cirkev. V podstate ide o zaškatuľkovanie všetkých duchovných starých Slovanov do jedného výrazu. Vedmy – čarodejnice, kňazi, žrecovia, mudrci – čarodejníci.

Sila starých obradov je badateľná aj dnes. Že nie? Len sa zamyslite. V mestách tieto obrady pravdaže zanikli, ale v dedinách, aj napriek silnej cirkvi prežili. Na mnohých miestach sa dodnes upaľuje Morena, alebo sa udržiava  sviatok Lucie, aj keď dnes už hádam nikto nepovie pohanský sviatok Lucie. Vidiek, ako taký, bol vždy známy silným vzťahom k tradíciám, ktoré v ňom prežívali. Z generácie na generáciu sa  prenášali zvyky a obyčaje. A mnohé z tých, ktoré prežili túto strastiplnú cestu, prinášajú radosť aj dnes. V druhom článku sa pozrieme práve na tieto sviatky.


Komentáře

komentářů

About The Author

5 komentářů

  1. Yaonee

    Mňa by skôr zaujímal zdroj, ktorý poslúžil ako východiskový bod pre tento článok… Pretože by si istú úpravu zažiadal, aj krátky úvod o vzniku a delení „slovanského“ národa.

    Vo veľkej miere sa všetko spája hlavne s jazykovou zložkou (prajazyk) – ide o rôznorodé a hlavne nepodložené polemiky, vysvetľujúce existenciu indoeurópskej jazykovej (pra)rodiny/nie skupiny/!!! Tá nemá jednak písomné pamiatky, jednak ani žiadny priamy hmatateľný dôkaz, takže sa vo svojej podstate zakladá iba na schematickej rekonštrukcii teórií hneď niekoľkých významných jazykovedcov – Schieler, Schmidt, Lamprecht, Čejka… dokonca nemá ani presný dátum vzniku „slovanského“ národu – teda „vyčlenenia“…
    Pričom… Slovania sa z danej jazykovej skupiny, po pravde a doložene, nevyčlenili 🙁 Stále sú jej súčasťou. Len takzvaná palatalizácia velár k, g (boli nahradené sykavkami v istej časti nárečí) spôsobila delenie indoeurópskych nárečí na jazyky SATEMOVÉ (staroiránske slovo „satem“/ nárečia indické, iránske, arménske, albánske a slovanské) a KETUMOVÉ (starolatinské slovo ketum/nárečia grécke, italické, keltské, germánske, ilírske, tocharské a antolské)…

    Ospravedlňujem sa za to, že sa vám do článku takto nepekne miešam, ale nezareagovala by som, ak by informácie v danom článku neboli chybné, čo v tomto prípade, keďže je článok určený pre verejnosť, nie je dvakrát praktické 🙁

    A ak môžem… odporučila by som autorovi článku tieto knižné zdroje:

    BERANOVÁ, M. Slované

    HAVLÍK, L. Morava a stredoeurópski Slovania

    NIEDERLE, L. Rukoväť slovanských starožitností 🙂

    • Marcus

      Zdroj je internet. Rozne stranky, rozne zdroje.
      k tym veciam, o ktorych pises.
      Na zaciatku pisem, ze sa predpoklada – co dava moznost spekulativnym teoriam 🙂
      slovo skupina a rodina – ak si odmyslime vztahovu cast je to takmer iste.
      vyclenenie – nie je chapane ako vystupenie z rodiny, ale skor ako vznik praslovanskeho jazyka ( mozno slovo vyclenenie nie je najpresnejsie )
      Ale kazdopadne vdaka a ak by si ma kontaktovala mailom (mysteri@szm.sk) bol by som ti vdacny 🙂

      • Yaonee

        Ozvem sa 🙂
        Slovné spojenie „predpokladá sa“ bolo použité správne, len takzvaní „Indoeurópania“ neexistujú. Slovanský národ sa sformoval z baltsko-slovanskej jednoty, ktorá je taktiež do istého časového bodu diskutabilná, ale o ktorej máme konkrétne písomné záznamy a na ktorej sa dá taká alebo onaká hypotéza pomaly stavať, keďže národ v danom období formoval hlavne jazyk (jazyk je totiž fakt spoločenský, ktorým sa nehovorí vo vzduchoprázdne, ale hovoria ním ľudia v určitej spoločnosti).
        Slová rodina a skupina sú v istej obsahovej zložke podobné, ale indoeurópske jazyky dostali práve vyššie „rodinkárske“ označenie podľa Darwinovom učenia, o ktoré sa opiera Schieler (hej,jazykovedci a ich presná terminológia 😀 Taktiež ma občas vytáča, ale človek si v tomto prípade nepomôže :(). Ten vypracoval takzvanú biologickú teóriu, podľa ktorej sa predpokladaný indoeurópsky prajazyk postupne rozvetvoval v podobe rodostromu na mladšie jazyky, z ktorých sa neskôr vyvinuli historické rodiny príbuzných jazykov (okrem tej našej existuje ešte takzvaná jazyková rodina semitská, uralsko-altajská, ugro-fínska, atď.)… aj práve pre tieto, naoko absurdne vyznievajúce puntičkárske veci, sú oveľa viac spoľahlivejšie knižné zdroje. Sú síce z roku pána, písané v češtine, ale ich obsah je aktuálny do dnes a obyčajne sa od nich odvíja mnoho iných odborných článkov i textov, ktoré sú neskôr publikované. Internetové zdroje, aj keď na človeka zapôsobia, sú v otázke Slovanov a slovanskej mytológii veľmi nespoľahlivé a hlavne veľmi často skreslené 🙁

      • Marcus

        S podobnou teoriu som sa na nete nestretol :), co je skoda, a hlavne toto nie je odborny clanok. A ani sa tak nikdy nemal tvarit :)Inak vo vseobecnosti sa viac pouziva indoeuropska verzia. Pokial viem, tak sa tato teora dodnes vyucuje na zakladnych skolach 🙂

Leave a Reply