Draag letel nad hustým lesom takmer hodinu. Pozorne sledoval okolie a bol pripravený na útok. Pomaly mu dochádzali sily, ale vedel, že jeho cieľ už nie je ďaleko.

Odkedy sa dostal na elfské územie, tušil, že ho sledujú. Párkrát sa mu podarilo medzi stromami zahliadnuť pohyb alebo tiene postáv. Elfovia o ňom vedeli, a to znamenalo, že sa musí ponáhľať, ak chce doletieť do Eldrestu v bezpečí.

Slnko pomaly zapadalo a svet sa začínal ponárať do tmy. Draag uvítal túto zmenu, pretože v noci bude mať väčšiu šancu dostať sa do elfského mesta.

S poslednými slnečnými lúčmi opustil les a pod ním sa objavili pastviny a polia. Jeho cieľ bol už blízko. A s tým sa stupňovalo aj napätie.

Každou chvíľou očakával útok a bol pripravený sa brániť. Vzlietol vyššie, aby nebol ľahkým terčom a snažil sa zrýchliť.

V diaľke pred ním sa mihotali svetlá Eldrestu. Jeho cesta bola takmer na konci. Avšak radosť bola predčasná.

Dračí inštinkt ho varoval, že sa blíži nebezpečenstvo. Prudko zletel stŕmhlav k zemi a pokračoval v lete, len niekoľko metrov nad zemou. Jeho pocit bol oprávnený.

Nad sebou uvidel niekoľko elfských jazdov, ktorý leteli na veľkých orloch a prenasledovali ho. Za iných okolností by pre neho nepredstavovali žiadnu hrozbu, ale niekoľkodňový let si vyžiadal svoju daň.

Jazdci zleteli dole a udržovali si od draka odstup. Zatiaľ iba sledovali svoj cieľ a čakali na vhodný okamih.

Draag vedel, že pri prvej príležitosti naňho zaútočia, a preto hľadal spôsob, ako im uniknúť. Po jeho ľavej strane sa tiahla veľká cesta, ktorá viedla do samotného Eldrestu a napravo bol malý lesík. Chvíľu uvažoval, že by sa v ňom mohol zbaviť svojich prenasledovateľov, ale nakoniec túto možnosť zavrhol. Prišiel by tým o čas a silu, ktorej mu už veľa neostávalo.

Rozhodol sa preto, že to skúsi inak. Znovu začal stúpať a snažil sa vyletieť čo najvyššie. Dvaja z jazdcov ho dostihli a zaútočili naňho, keď bol v rovnakej výške ako oni. Jeden z oštepov sa mu zapichol do pravého krídla.

Telom mu prešla nesmierna bolesť a takmer stratil cit v krídle. Chvíľu si myslel, že ho otrávený šíp paralyzoval natoľko, že nebude môcť letieť ďalej, ale nakoniec dokázal krídlom hýbať a pokračovať v lete.

Za sebou mal však ďalších dvoch jazdcov, ktorí ho dobiehali. Letel stále vyššie, no pomalšie, ako predpokladal. Zranenie z otráveného oštepu ho spomalilo.

Pred sebou už videl Eldrest. Ostávalo iba niekoľko stoviek metrov. Chvíľu ešte letel v rovnakej výške, a potom sa rozhodol pre svoj plán.

Zletel z oblohy a namieril si to rovno na mesto. Stŕmhlavým letom, ktorý pripomínal pád, sa rútil do stredu Eldrestu. Jeho cieľom bolo námestie pred Veľkou Radou. Miesto, kde žil elfský kráľ, a kde sa rozhodovalo o všetkých záležitostiach týkajúcich sa elfskej ríše.

Vyzeralo to, že sa mu nakoniec podarí doletieť, no jeho plán skomplikoval ďalší jazdec, ktorý pravdepodobne vytušil jeho zámer.

Počkal si na vhodný okamih a keď bol Draag na dosah, zasiahol ho oštepom. Draka zasiahol do toho istého krídla, ako prvý jazdec.

Z Draagovho letu sa razom stal nekontrolovaný pád. Druhým krídlom sa snažil udržať smer a spomaliť pád.

Zem sa približovala závratnou rýchlosťou. Ak by teraz dopadol na zem, nemusel by to prežiť.


* * *


Draaga prebudil hluk. Otvoril oči a zbadal, že sa nachádza na akomsi nádvorí. Skúsil sa pohnúť, ale nešlo to. Krídla a nohy mal zviazané reťazami, ktoré boli pripevnené o štyri stĺpy okolo neho.

Párkrát sa snažil vyslobodiť, ale nešlo to. Ten, kto ho zviazal, to spravil precízne a dokonale. Bol ponechaný svojmu osudu a vôli svojho väzniteľa.

„Nesnaž sa Draag. Tie reťaze nepretrhneš.“

Drak sa otočil na pravú stranu, odkiaľ prichádzalo niekoľko elfov.

„Predsa len sa našiel niekto, kto ťa prebudil. Aký je to pocit, mať nového pána?“
„Nemám žiadneho pána. Ale to nie je podstatné.“

„Tak mi teda povedz, čo ťa ku nám privádza. Dobre vieš, že tvoj rod v tomto kraji nie je vítaný.“

„O akom rode to hovoríš, keď vďaka vám som ostal jediný.“

„Bola to vojna, Draag. A my sme ju nezačali.“

„Pravdaže, elfovia sú vždy vo všetkom nevinne. Nemám ale čas hádať sa tu o minulosti.“

Drak švihol chvostom a jeden z drevených stĺpov, o ktoré boli uviazané reťaze, sa zlomil. To isté spravil aj s ostatnými a po chvíli stál pred skupinkou elfov.

Niekoľko elfov v zbroji pribehlo na nádvorie a obklúčilo draka. Každý mal v ruke kopiju, ktorou mieril na jeho brucho, kde bol najzraniteľnejší.

„Zložte tie zbrane. Neprišiel som sem, aby som s vami bojoval. Náš spor teraz nie je dôležitý.“

„Ako ti máme veriť. Si predsa len drak.“

„Keby tak bolo, už by z teba bola iba kopa popola, môj milý Elenor.“

Elf príkázal ostatným, aby zložili zbrane, ale ostali na svojich pozíciach.

„No tak vrav, prečo si sem prišiel. Asi si spal pridlho, takže nevieš, že som sa stal kráľom, a môj čas je vzácny. Mám toho ešte veľa na práci.“

„Ja nechcem nič. Možno tvoja smrť by uspokojila môj hnev voči vám. Ale na malichernosti je vždy dosť času. Prišiel som sem, pretože ľudia potrebujú pomoc.“

Elfovia sa hlasno rozosmiali a začali medzi sebou búrlivú vravu.

„Prekvapil si ma. Netušil som, že posledný drak sa niekedy bude zaujímať o osud ľudí. Prečo si s tým prišiel za nami. Vieš predsa, že ľudia nie sú hodní našej pomoci. Keď tak nad tým uvažujem, sú to rovnakí zradcovia ako ty a tvoj rod, takže to spojenectvo predsa len má zmysel.“

„Šetri si tie urážky. Tvoj otec bol ten, kto dal ľuďom svitok na moje prebudenie.“

„Chyba, ktorej sa dopustil. Ale vždy lepšie obetovať jedného draka, ako vlastných bojovníkov. Nakoniec, boli to ľudia, ktorí po vojne povzdvihli zbrane proti nám.“

„Ako kráľ by si mal vedieť, že jedného dňa sa naplní Proroctvo. A ten deň sa blíži.“

„Časy sa zmenili, Draag. Už nežijeme vo svete proroctiev. Naši Starší po vojne rozhodli, že vo vonkajšom svete už nie je miesto pre elfov, a preto sme sa rozhodli vyhlásiť nový vek a určiť nové zákony.“

„Proroctvo nie je zákon. Nemôžeš ho zmeniť alebo zrušiť. Je dané a platné, kým sa nenaplní. Ale ak si taký zaslepený, tak ťa asi nebude zaujímať, že po svete ľudí chodí miešanec.“

„Miešanec? To nie je možné!“

„Je to pravda, sám som ho videl. Koluje mu v žilách ľudská a elfská krv. A navyše je to kráľovská krv. Potomok posledných právoplatných kráľov ľudí a elfov. Tvoj ľudský brat!“

Elfovia okolo Draaga začali medzi sebou hovoriť. Každý poznal proroctvo, ale nikto už neveril, že by sa mohlo naplniť. Pochádzalo z čias, kedy ešte aj elfovia boli mladí. Jedného dňa sa mal narodiť potomok, ktorý spojí ľudí a elfov. Avšak po nezhodách a rozporoch, ktoré viedli k tomu, že elfovia opustili ľudský svet, proroctvo upadlo do zabudnutia.

„Ako ti mám veriť? Čo ak to je ďalší ľudský trik, ako nás dostať do vojny? Alebo tvoja pomsta?“

„Je mi jedno či tomu veríte alebo nie. Môj osud bol spečatený už dávno. Čas môjho odchodu sa blíži. V proroctve sa píše, že zjednoteniu bude predchádzať pád troch kráľovstiev. Ľudského, elfského a orkského. Ak sa chceš presvedčiť sám, povolaj svoju armádu. O dva dni Grold, Rallov syn, zaútočí na Ytaru. Vojna, ktorá zmení osud ľudského sveta. Je to na tebe Elenor, či naplníš proroctvo a pridáš sa. Tvoje miesto v histórii sveta ťa očakáva.“

Draag vyletel k oblohe a zamieril smerom na Ytaru. Spravil všetko, čo bolo v jeho silách.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply