Cedrikove zlé tušenie rástlo, čím bližšie boli k cieľu. Odkedy odišli z Hlbokej Doliny mal pocit, akoby ich niekto sledoval. Niekoľko krát skúsil sledovať okolie pomocou mágie, ale nikdy nič nenašiel.

To, že sa vybrali priamo do základne Spolku Vrahov ho vôbec netešilo, ale nemal na výber. Situácia bola vážna. Nikto z nich netušil, že Rall mal syna, a už vôbec nie, že by niekedy mohol ovládať tak mocnú armádu, ako jeho otec.

„Čo sa deje Cedrik? Si akýsi nesvoj.“ Mágove myšlienky prerušil Gorion.

„Nemám z toho dobrý pocit. Ak Rallov syn dokázal spojiť tak veľkú armádu, ako jeho otec, určite musí mať na svojej strane mocných spojencov.“

„Tiež ma napadla táto myšlienka. Po Rallovom boku stál jeden mocný čarodej. Nikdy predtým som ho nevidel. A ani nikdy potom. Myslíš, že teraz sa znovu objavil?“

„Možné je všetko.“

Trojica kráčala naprieč zasneženým svahom, za ktorým sa mal nachádzať cieľ ich cesty. Studený vietor im vial snehové vločky to tváre.

„Cítite to? Dym!“

Gorn pridal do kroku. Po pár minútach sa dostal na vrchol svahu. Uvidel malú pevnosť. Na opevnení stálo niekoľko mužov, ktorí sa snažili odraziť útok. Hlavná brána povolila práve v momente, kde na svah dorazil Cedrik s Gorionom.

„Čo sa to tam deje?“

„Prečo by niekto útočil na túto základňu?“

„Nie niekto. Pozrite, to sú škreti.“ Cedrik ukázal smerom k neďalekému lesu.

Gorion neváhal a zdvihol svoju palicu do vzduchu. Z konca vyletel blesk, ktorý zasiahol malú skupinku škretov prechádzajúcich cez zničenú bránu.

Neváhal ani Gorn, ktorý vytasil svoj meč a rozbehol sa dolu svahom. Cestou do pevnosti stihol zabiť dvoch škretov, ktorí sa mu postavili do cesty.

Vnútri sa odohrával boj na život a na smrť. Niekoľko členov spolku sa snažilo brániť, ale škreti mali početnú prevahu. Situácia nevyzerala dobre.

Svoju ruku ku dielu pridal ako posledný aj Cedrik. Chvíľu si obzeral okolie, akoby hľadal vhodné miesto pre svoj útok. Nakoniec sa otočil smerom ku lesu, z ktorého videli prichádzať škretov. Z vačku vytiahol magický prášok, ktorý rozhodil do vzduchu pred seba. Potichu vyslovil zaklínadlo a počkal, kým vietor zaniesol prach do korún prvých stromov.

Po chvíli sa jemne zatriasla zem, čoho si všimli aj škreti postávajúci pred pevnosťou. Prvé nízke stromy sa dali do pohybu. Pne sa im rozdelili na dve nohy a z korún stromov im vytŕčali dve mohutné ruky.

Niekoľko škretov sa rozbehlo oproti oživeným stromom, ale ich sekery nemali žiaden účinok. Naopak stromy ich bez problémov pochytali a odhodili do lesa.

Gorn sa pridal ku skupinke mužov, ktorým sa podarilo odrezať zopár škretov od hlavnej skupiny. Bol to nerovný súboj, ale nikto z nich nemal nad škretmi zľutovanie. Vedeli, čoho sú schopní a jediný spôsob, ako ich zastaviť, je ich zabiť.

Zvyšok sa dal na útek. Niektorým sa podarilo újsť do lesa, kde sa mohli schovať.

Cedrik s Gorionom zišli zo svahu dole do tábora. Cestou si všimli, že škreti mali pri sebe Rallove pečate, čo aj očakávali, no Gorion u jedného z nich našiel pergamen.

„Prišli ste včas. Hovorím to nerád, ale sme vašimi dlžníkmi. Tí škreti už útočia na všetko živé.“ Slova sa ujal postarší muž. Cez čelo mal krvavú jazvu, ktorú musel utrpieť len nedávno.

„Obávam sa, že tento útok mal svoje opodstatnenie.“ Gorion ukázal pergamen Cedrikovi a aj Gornovi.

Gorn si ho vzal a zbadal na ňom svoju podobizeň. Dole pod jeho portrétom bol krátky text, ktorý nevedel prečítať.

„Čo to má znamenať?“

„Zdá sa, že náš nepriateľ disponuje mágiou, ktorá mu pomohla nás vystopovať. Celú cestu som mal pocit, akoby nás niekto sledoval. Tí škreti hľadali teba a pravdepodobne si mysleli, že už sme dorazili do pevnosti. Otázkou však ostáva, ako vedeli, kam ideme.“

„Chcete povedať, že tí škreti išli po vás?“

„Vyzerá to tak, ale na reči teraz nemáme čas. Kto z vás je vodca tejto základne?“

Starý muž sa znovu ujal slova: „Ja tu velím. Moje meno je Erich.“

„Erich Trank? Tak predsa je pravda, že sa ti podarilo újsť z Ytarského väzenia.“

„Kto ste?“ Muž zmenil hlas a v otázke bolo cítiť nepríjemnú zvedavosť. Zopár mužov, čo prežili útok, obklúčilo mágov a Gorna.

„To teraz nie je podstatné, ale ak to chceš vedieť ja som Gorn. Moje meno ti možno nebude nič hovoriť, ale kedysi ma prezývali Karath.“

„Áno, tú prezívku poznám. Ty a tvoji muži ste narobili nášmu spolku veľa problémov. Musíš veľmi túžiť po smrti, keď si trúfaš prísť až ku nám.“

„Minulosť nechajte pre tých, ktorým patrí.“ Pridal sa Cedrik. „Dnes nás spája náš spoločný nepriateľ. Zachránili sme vám život. Pravdou však je, že potrebujeme od vás pomoc.“

Muži sa hlasno zasmiali.

„Neviem, koľko toho viete, ale reči o tom, že sa vrátil Rall, ktoré ste vypustili do sveta sú takmer pravdivé.“

„Čo tým myslíš, takmer pravdivé. Neviem odkiaľ viete o Rallovi, ale pokojne vám to poviem, lebo už nebudete mať možnosť to nikomu prezradiť.“

„Ušetrím ťa tvojho predslovu. Jeden z vašim nám prezradil všetko. A teraz je na čase, aby sme niečo prezradili my vám.“

Cedrik podišiel ku jednému mŕtvemu škretovi a vytiahol mu z vačku Rallovu pečať. Hodil ju po starom mužovi, ktorý ju obratne chytil.

„Spoznávaš ten znak? To je Rallova pečať, ktorú dostávajú jeho verní.“

„Rall je predsa mŕtvy. Váš priateľ Karath ho zabil. Vari sa mýlim.“

„Nemýliš. No je tu niekto, kto je oveľa mocnejší a ženie ho sila, ktorá nepozná hranice.“

„Kto je tak zbabelý, že sa musí vydávať za mŕtveho tyrana.“

„Jeho syn!“

Muži ostali chvíľu ticho. Táto informácia ich zaskočila.

„Nikto z nás donedávna nevedel, že Rall mal syna. No je tu a tak, ako kedysi jeho otec, on dnes terorizuje tento kraj. Navyše ho ženie túžba po pomste, ktorá ho robí nevypočítateľným a schopným čohokoľvek. Podľa našich správ dal dokopy mocnejšiu armádu, ako jeho otec, a práve v tejto chvíli pochoduje proti Ytare.“

„A čo chcete od nás? Prečo ste sem prišli?“

„Potrebujeme, aby ste varovali svojich druhov v Ytare. Musia byť pripravený na útok, kým dorazia posily.“

„Aké posily máš na mysli?“

„Obaja predsa vieme, že ten samozvaný kráľ, ktorého ste pred nedávnom zabili, nemal právo na trón. Po celom kraji sa pripravoval odboj, avšak vy ste nás predbehli. Máme dostatok mužov, ktorí sa postavia proti Rallovmu synovi, no vy musíte tiež bojovať, ak máme byť úspešní.“

„Ako ti máme veriť? Čo ak to je nejaký trik?“

Cedrikovi dochádzali slová a vedel, že ak sa niečo rýchlo nestane, tak budú mať problém. Presvedčiť členov Spolku Vrahov nie je nič jednoduché, ale bez ich pomoci bude ich šanca na úspech oveľa menšia. Našťastie sa jeho problém vyriešil sám.

Niekoľko vrahov vyrušil tieň, ktorý sa mihol na pevnosťou. Upriamili svoj zrak k nebu, kde zbadali Draaga. Ten obratne pristál na nádvorí medzi mužmi.

Členovia spolku ustúpili o niekoľko krokov dozadu a vytasili svoje meče.

„Tie meče sú vam zbytočné. Radšej počúvajte, čo vám hovorí tento čarodejník. Ak si chcete zachrániť svoje biedne životy, tak pošlite do Ytary odkaz.“

Niekoľko vrahov, ako na povel, odišlo do malej chatrče. Ostatní ostali na nádvorí a pozorovali draka.

„Vravel som, že sa znovu stretneme v Ytare, avšak mám pre vás nové informácie. Grold, Rallov syn, má po svojom boku mocného spojenca. Jeho meno je Thox, je to pán nemŕtvych.“

„Thox? To meno som nikdy nepočul. Ty hej Gorion.“

„Nie.“

„Je to mocný čarodej, ktorý kedysi pomáhal aj samotnému Rallovi. Vtedy mu prepožičal moc nad nemŕtvymi, avšak Rallova pýcha nakoniec viedla k jeho pádu. Obávam sa však, že tentokrát pocítime jeho skutočnú moc.“

„Čo teda navrhuješ?“

„Pokračujte vo svojej ceste do Ytary a zoberte aj všetkých mužov z tejto pevnosti. Po ceste je množstvo malých škretích oddielov, ktoré by vás mohli brzdiť.“

„Čo budeš robiť ty?“

„Thoxova mágia je z pradávnych čias, keď ste vy ľudia boli ešte mladí. Je len jedna možnosť, ako proti nej bojovať. Ak ho chceme poraziť, budeme potrebovať rovnako mocnú mágiu.“

„Poznám iba jeden taký zdroj.“

„Áno. Jedine elfovia budú dostatočne mocní, aby ho mohli zastaviť. Preto sa vydám do Eldrestu, aby som sa ku nim prihovoril.“

„Ako to chceš stihnúť za štyri dni. Viac času nám už neostáva.“

„To nechajte na mňa. Vašou úlohou je dostať sa do Ytary a vydržať, čo najdlhšie.“

Draag vzlietol a behom niekoľkých sekúnd sa stratil v diaľke.

„Zdá sa, že ste predsa len mali pravdu. V tom prípade nám asi neostáva nič iné, ako byť spojencami.“

Erich podal Gornovi ruku, ktorý jeho gesto prijal.

„Nemáme veľa času a sami ste počuli, že po ceste do Ytary nás čaká niekoľko prekážok. Povedz všetkých bojaschopným mužom, aby si zbalili najnutnejšie veci. Musíme vyraziť čo najskôr.“

V pevnosti zavládol ruch. Tí, čo boli v plnej sile sa pripravovali na pochod, ostatní odpratávali pozoztatky boja so škretmi.

Podvečer všetci spolu opustili pevnosť. Dve desiatky členov Spolku Vrahov, dvaja mágovia a Gorn, muž, ktorého čin zrodil tyrana mocnejšieho, ako samotný Rall.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply