Dva dni po úteku z tábora škretov sa Gorion s Liou a Arianom pridali ku obchodnej karavane, ktorá smerovala do Ytary. Mali veľké šťastie, pretože v zime a bez jedla by bola ich cesta oveľa náročnejšia a nebezpečnejšia.

Svitalo, keď konečne uvideli majestátne múry, za ktorými sa rozprestieralo hlavné mesto tohto kraja. Ytara bola centrom všetkého diania. Nachádzal sa tu kráľovský hrad a svoje základne tu mali takmer všetky spolky a sekty. Mesto bolo rozdelené na štyri časti. Kráľovskú, kde sa nachádzal hrad, obchodnícku, ktorú tvoril predovšetkým obrovský trh spojený s riečnym prístavom. Ďalšiu časť tvorili domy a početné krčmy. Posledná, najmenšia časť bola akýmsi podsvetím. Prebývali tu žobráci a svoje útočiste tu našla spodina a nežiadana spoločnosť. Práve v tejto časti mali svoju základnú rôzne spolky. Celej časti vládol Spolok vrahov, ktorý tu organizoval svoje povstanie proti kráľovi.

Pri vstupnej bráne do mesta stálo niekoľko vojakov, ktorí prehľadávali ľudí. Gorion opustil voz, v ktorom sa viezli a podišiel do predu karavany, aby videl, čo sa deje. Pamätal si, že pri bráne vždy postávali štyria vojaci, a teraz ich tu bol takmer tucet. Tušil, že sa muselo niečo stať, a chcel zistiť čo.

Keď karavana došla až ku bráne vojaci ju obklúčili a začali prehľadávať. Chodili voz po voze a otvorili každú bedňu, prehľadali každého človeka. Nič neuniklo ich pozornosti. Gorion využil ten čas a podišiel ku vojakovi, ktorý vyzeral, že tomu celému velí.

„Buď pozdraven. Prečo tá zvýšená ostaha? Stalo sa vari niečo?“

Vojak si mága najskôr nevšímal a rozdával pokyny vojakom, ale keď Gorion svoju otázku zopakoval tretíkrát, zareagoval.

„Postav sa do radu starec, toto je bežná prehliadka. Mám svoje rozkazy prehľadať každého človeka, ktorý vstúpi do mesta. Je to pre bezpečnosť a poriadok v meste.“

Gorionovi takáto odpoveď nestačila. Tušil, že veliteľ vie oveľa viac. Rozhodol sa preto použiť mágiu, aby sa to dozvedel. Oprel sa o svoju palicu, ktorá sa dotýkala zeme iba pár centimetrov od vojakovej nohy. Zavrel oči a potichu vyslovil zaklínadlo. Z čarodejníckej palice preskočila na vojaka malá iskra. Ten sebou trhol, ale hneď sa narovnal a pokračoval v rozkazoch.

„Tak ešte raz sa ťa pýtam, čo sa tu stalo?“

Vojak tentokrát vôbec neprostestoval a pustil sa do rozprávania.

„Dostali sme príkaz zdvojnásobiť hliadky. Niekto sa pokúsil zabiť kráľa, ale našťastie sa mu to nepodali. Bližšie informácie nevieme ani my. Plníme iba rozkazy, ktoré sme dostali.“

Mágovi takáto odpoveď nestačila, ale nemalo zmysel vyzvedať u vojakov. Tí pravdepodobne dostali rozkazy, ktoré mali splniť. Zdvihol svoju palicu zo zeme, čím zrušil kúzlo. Vrátil sa ku Lie a Arianovi, ktorých práve prehľadávali vojaci.

Po necelej hodine prešli mestskou bránou. Naskytol sa mi však nečakaný pohľad. Ulice boli prázdne. Obchodnícka časť, v ktorej vždy prekvital ruch a obchod, bola pustá a opustená. Sem tam sa mihol na ulici človek, inak stretávali iba vojenské hliadky, ktoré obchádzali mesto.

Nájsť Baruchov obchod nebol problém. Bol to vysoký dom, ktorý prevyšoval všetky ostatné v jeho okolí. Nad dverami bola veľká tabuľa s nápisom „Baruchov obchod s liečivými bylinami“. Tabuľa bola výrazne poznačená vekom, no napriek tomu dokonale plnila svoj účel.

Gorion si stúpol pred dvere a mohutne na ne zaklopal. Bolo počuť kroky blížiacej sa postavy za dverami.

„Kto je tam?“ ozvalo sa z vnútra domu.

„Volám sa Gorion, posiela ma náš spoločný známy Cedrik.“
Chvíľu sa nič nedialo, akoby dotičný na druhej strane premyšľal. Náhla sa však otvorili dvere a vyšiel muž malej postavy. Svoje najlepšie roky už mal za sebou. Oblečený bol jednoducho v priliehavej tunike.

„Cedrik vravíte. Tak poďte ďalej, nie je bezpečné ostávať vonku v dnešných časoch.“

Všetci ako na povel vyrazili vpred a vošli do domu. Ocitli sa v priestornej predsieni, ktorá bola bohato zdobená obrazmi a kožušinami. Ďalšia miestnosť bola rovnako honosne skrášlená. Zdalo sa, že obchodníkovi sa nedarí zle. Takýto majetok si vyžadoval určíte postavenie v spoločnosti a slušný zárobok.

Všetci sa spoločne usadili za veľký stôl a z druhej izby im priniesla mladá dievčina džbán teplej medoviny na zahriatie.

„Čo vás privádza do nášho mesta v takýto nehostinný čas? Cedrik sa nezmienil, že by za mnou poslal niekoho, aby si doplnil svoje zásoby bylín.“

„Sme tu v oveľa vážnejšiej záležitosti, ako je pár bylín.“ ujal sa slova Gorion. „Pravdou je, že hľadáme útočište. Určite ste si všimli, že sa začali diať čudné veci. Preto sme sa dohodli s Cedrikom, že sa tu stretneme.“

„Áno, dostali sa do mesta správy, že na severe začali škreti plieniť ľudské obydlia. Obávam sa však, že tu nebudete o nič viac v bezpečí. My máme rovnako svoje problémy. Iste neunikli vašej pozornosti zvýšené vojenské hliadny a tie prázdne ulice.“

„To veru nie. Stihli sme sa dozvedieť, že sa niekto pokúsil zabiť kráľa“

„Je to tak. Za všetkým vraj stojí Spolok vrahov. Kráľ vydal ihneď po útoku rozkaz prehľadať Podsvetie, a zabiť každého, kto by mal niečo spoločné s vrahmi.“

„Ako to dopadlo?“

„Bol to krvavý stret. Vojaci bili každého, kto sa im postavil na odpor. Vlastne ste prišli na poslednú chvíľu. Toto mesto už nie je bezpečné. Zajtra sa chystám spolu s rodinou odísť na juh, ku pobrežiu. Mám tam pár známych, u ktorých ostaneme, kým sa tu situácia upokojí.“

Gorion chvíľu rozmýšľal nad novými informáciami, ktoré sa dozvedel. Nechcel Baruchovi rozprávať o tom, ako Spolok vrahov celý útok plánoval, ani aká pohroma sa na nich valí zo severu, aby ho ešte viac nevyplašil. Prvoradé bolo postarať sa o Liu a Ariana.

„V tom prípade, radi by sme ostali v tvojom dome, kým dorazí Cedrik. Postarali by sme sa ti oň, aspoň na tú chvíľu. Ak nie si proti.“

Baruch chvíľu váhal, ale nakoniec prisvedčil.

„Dobre teda. Myslím, že s tým nebude problém.“

Všetci popíjali medovinu a rozprávali sa o tom, čo sa v meste zmenilo. Reč padla aj na samotného kráľa a jeho vládu, avšak ich rozpravu vyrušil zvuk vychádzajúci zpoza okna.

Baruch podišiel ku oknu a otvoril ho. Do vnútra vletel mohutný vták a pristál na stole pred Gorionom. Obchodník už chytal metlu, aby sa nežiadaného hosťa zbavil, ale mág ho zastavil.

„To nebude nutné. Je to náš spoločník.“

Obchodník sa začudoval, ale neprotestoval. Gorion mu stiahol z nohy odkaz a začal ho čítať.

Ihneď sa musíme stretnúť v Hlbokej Doline. Situácia je vážna. Gorna uniesol Zerrax.“

Gorionov výraz tváre sa zmenil, čoho si všimol aj Baruch.

„Deje sa niečo?“
„Áno. Zdá sa, že situácia sa nevyvíja tak, ako by sme očakávali. Cedrik sa sem nedostaví. Má oveľa dôležitejšie správy. Budem ťa preto musieť požiadať o jednu láskavosť. Zober Liu a chlapca so sebou na juh. Ja sa musím vrátiť na sever.“

„Čože? Čo sa deje Gorion?“ prehovorila Lia.

„Cedrik našiel Gorna, ale je to zlé. Uniesol ho jeden mocný čarodejník. Preto budeme musieť spojiť svoje sily. Pozorne ma počúvajte obaja. Musíte odísť s Baruchom do bezpečia. Keď bude po všetkom, vrátime sa po vás. Sľubujem.“

„V tom prípade je čas ísť spať. Skoro ráno vyrážame.“

„Ďakujem ti. Pod tvojim dozorom budú v bezpečí.“

„Rád pomôžem svojim priateľom, ale povedz mi pravdu. Čo sa deje na severe?“

Gorion si sadol za stôl vedľa Barucha a vyrozprával mu všetko o tom, ako škreti plienia sever a o návrate Ralla. Tiež mu naznačil plány Spolku vrahov o prebratí kráľovského trónu. Zvyšok si nechal pre seba. Už aj tak povedal viac, než mal.

„Tak teraz to už chápem. Všetko to do seba zapadá.“

Obaja sa ešte napili medoviny a pobrali sa spať.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply