Priznám sa hneď na úvod a bez mučenia, že som pôvodnú, „starú“ verziu filmu Clash of the Titans videl až po zhliadnutí tohto moderného „remaku“. V čase keď to dávali po večeroch v telke som bol ešte malý prcek a väčšinou som po pár minútach zaspal. A hoci som veľkým fanúšikom gréckej mytológie, nikdy ma to k tomuto filmu neťahalo. Možno práve preto som sa tešil na novodobú verziu tohto filmu – konečne si môžem pozrieť túto starú klasiku obalenú do moderných efektov a vysokej obrazovej kvality… a o to viac som bol z výsledného produktu sklamaný. Súboj Titánov totiž postráda akýkoľvek dôvod na svoju existenciu – v čom veľmi pripomína Transformers 2. Je to film, ktorý proste vsadil na zvučné meno svojho predchodcu, drahé 3D efekty a známe mená. Bohužiaľ však 3D obraz nerobí zo zlého filmu film dobrý (v tomto prípade sú 3D efekty skôr na škodu) a herecké výkony sú nemastné-neslané. Potom nám ostáva už len 118 minút zaplnených dialógmi o ničom a pár pekných CGI záberov. A to je na môj vkus trochu málo.

Film sleduje životný príbeh Persea, ktorého ako malé dieťa nájde na mori grécky rybár. Vychová ho ako svojho syna a zaučí ho rybárskemu remeslu. Perseus rastie do sveta nekľudného, v ktorom sa ľudia snažia vymaniť spod moci bohov. Perseus už ako mladý muž spolu s jeho rodinou je svedkom toho, ako ľudia zničia sochu Dia. Hneď na to však na nich zaútoči Diov brat Hádes a zabije okrem nepoddajných ľudí aj Perseovu rodinu, za čo mu Perseus sľúbi krvavú pomstu.

Mladík sa vydáva do mesta Argos, ktoré nedlho potom opäť navštívi sám Hádes a dá mestu ultimátum – ak kráľ Cassius neobetuje do týždňa svoju dcéru, Hádes vypustí na mesto svojho maznáčika – obrovskú morskú chobotnicu Krakena.

Jedinou šancou na záchranu mesta a krásnej princeznej Andromedy je výprava, ktorá má za úlohu zistiť, ako sa dá Krakena poraziť. Perseus sa k dobrodruhom pridáva hneď nato, ako mu Io – pozemšťanka postihnutá kliatbou nesmrteľnosti – oznámi, že je synom samotného Dia a teda polobohom.


Dej nie je nijak extrémne zlý. Podobne ako pôvodný Súboj Titánov, aj jeho remake nenecháva z pôvodnej báje ani kameň na kameni. Vo vzťahu k pôvodnému filmu to nie je až také biedne, občas sa na plátne mihne nejaká tá poklona 30ročnej klasike. Čo ma však veľmi sklamalo je nulová interakcia medzi krásnou princeznou Andromedou a Perseom… v celom filme spolu prehovoria asi 3 vety. Žiadna love story sa medzi nimi nekoná, Perseus dokonca neváha princeznú aj trón odmiestnuť.. Namiesto toho sa zamiluje do nesmrteľnej Io. Čo je už naozaj veľmi vzdialené pôvodnému príbehu.

Film samozrejme nezabúda ani na príbeh bohov – zaujímavo je stvárnené zápolenie Háda a Dia o post najvyššieho boha a teoreticky by sa dalo povedať, že Hádove intrigy aspoň sčasti zachraňujú plochý dej a robia z neho aspoň trochu zaujímavú záležitosť. Aj tak však tejto side-story chýba logika, keďže Hádove plány na ovládnutie Olympu sú priehľadné ako sklo a nepochopil som, že by si to Zeus nevšimol…

Dej teda rozhodne nebude hrať prvé husle. Tak čo teda? Ťažko povedať. Herecké výkony mi prišli veľmi strohé a samotný herci sa tvárili, akoby ich dianie na scéne v podstate nezaujímalo. Sam Worthington (Perseus) mi trochu pripomenul svoj výkon vo filme Terminator:Salvation – čiže strojový. Lenže pokým tam to bolo zrejme naschvál, tu to pôsobí naozaj mŕtvo. A tam kde Brad Pitt v Tróji pôsobil ako osudom skúšaný hrdina, tam Perseus pôsobí ako strojovitá figúrka. Liam Neeson v roli Dia je takisto veľmi priemerný a k jeho štandardným výkonom má Súboj Titánov veľmi ďaleko. Situáciu zachraňuje Ralph Fiennes (Hádes), ktorý sa do svojej úlohy ako-tak oprel a jeho boh podsvetia naozaj pôsobí mŕtvolne a temne. Krásna Gemma Arterton v roli Io vnáša medzi toľkých mužov trochu ženského elementu, ale opäť to film nijak neoživuje… jej dialógy sú bez ducha a tak nejak pasujú do zbytku filmu. Ako som už spomenul, Alexa Davalos v roli Andromedy sa k slovu v podstate nedostanete, a tak si jej krásu veľmi neužijete… čo už…

Clash of the Titans sa v zopár momentoch snaží divákov rozosmiať, ale bohužiaľ sa mu to nedarí. Hoci sa herci na plátne smejú, aj ten smiech mi prišiel neskutočne strojový a „hraný“. Okrem toho sú dialógy napísané dosť úboho a teda divák s IQ nad 80 sa nemá moc čomu smiať…

Takže dej je za nami, herecké výkony tiež… ostáva nám už len technické spracovanie… A tu prichádza na rad analógia k Transformerom 2. Oba filmy sú veľmi hlučné a pritom veľmi prázdne. Oba filmy sú niekoľko minút hyper-prepracovaných CG scén pospájaných zbytočnými dialógmi a prázdnymi rečami. Aj tie CG však dosť trpia na zlú réžiu. Jednou z prvých väčších scén je súboj s obrovskými púštnymi škorpiónmi (pre istotu sa nejdem pýtať, z ktorej gréckej báje vyhrabali scenáristi obrovských škorpiónov – v pôvodnom filme to zmysel dávalo, ale tu nikoliv…) Družina hrdinov sa rozdelí a uteká. Chvíľu mi však trvalo, kým som pochopil, že tých škorpiónov je viac (zrejme boli potvory až tri, ale ruku by som za to do ohňa nedal) a počas celej scény som tak nejak nedokázal určiť, ktoré postavy bojujú s ktorým škorpiónom. A nejaká priestorová predstava už vôbec neprichádza do úvahy. Pár hrdinov počas tohto súboja dokonca zomrelo, ale aj keby ste ma mučili tak vám nepoviem, ktorí to boli…

To isté sa však dá povedať aj o boji s Medúzou a aj záverečnom klaní s Krakenom (ktoré je presne podľa môjho očakávania dosť o ničom…) Boj s Medúzou prebieha na 3 rôznych vrstvách a každý hrdina je niekde inde… Čo ma tak po 30 sekundách prestalo baviť a pre istotu som mozog vypol a len sa díval, ako Perseus „náhodou“ zistil, že jeho štít je z druhej strany lesklý a môže ho proti Medúze využiť.

Aj samotný Kraken je do značnej miery nevyužitý a je vo filme len na parádu. Pokiaľ si pamätáte Krakena z filmu Piráti Karibiku:Truhlica mŕtveho muža, tak si skúste túto potvoru asi tak 10x zväčšiť. Že sa nezmestí na plátno? To nevadí, hlavne že má veľa chápadiel, pomedzi ktoré môže Perseus lietať na Pegasovi (áno, na to som skoro zabudol, Perseus si „skrotí“ Pegasa – asi tak, že naňho proste nasadne… a mimochodom, je čierny…). A o koľko je titanský Kraken väčší od toho pirátskeho, o toľko menej má charakteru a o toľko menej je zaujímavý.

Hudba film už nezachráni, ale aspoň snaha sa cení. Za skladateľské kormidlo sa tentokrát posadil Ramin Djawadi – nechválne známy svojím soundtrackom k Iron Manovi. „Našťastie“ je tentokrát „jeho“ hudba len remixom starších Zimmerových kúskov – v hlavných úlohách hrajú: Transformers a Transformers 2 (vrátane všadeprítomnej elektroniky), King Arthur (na trochu epickej melodiky), Dark Knight (do hrdinskej nepohody) a nesmie chýbať ani najnovší Zimmerov výstrelok – Sherlock Holmes (áno, crazy husle sú spať!). Stále to však nie je až také hrozné ako to na papieri vyzerá, len sa bohužiaľ hudba len málokedy dostane k slovu. Hoci sú totiž tie dva hlavné motívy celkom príjemné, sú zasadené veeeľmi hlboko do basov a cez filmový hluk ich je sotva počuť. O soundtracku sa na Mfantasy ešte určite dočítate, takže túto časť recenzie zakončím tým, že hoci soundtrack neurazí, ikonou sa rozhodne nestane.

Clash of the Titans je, ako som už spomenul na začiatku, úplne zbytočný film. Áno, na svoje meno a pekne nastrihaný trailer naláka tisíce nadšencov. O mesiac však už po ňom ani pes neštekne. Ak teda nutne potrebujete dávku gréckej mytológie, kúpte si Playstation a God of War 3 – dostanete zaujímavejší dej, lepšie herecké výkony, perfektnú grafiku a úžasný soundtrack. Clash of the Titans je proste len priemer vo všetkých kategóriach.

Hodnotenie 5/10

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

3 komentáře

  1. Katriška

    Nemám ráda když někdo předem odsuzuje remaky. Proto jsem nedala na varování recenzentů a těšila se. Bohužel musím shrnout: Efekty a 3D orgie se víceméně nekonaly, příšer, zajímavě upravených prostředí a jiných vizuálních podívaných bylo překvapivě málo a v překvapivě „nemonstrózní“ kvalitě (což mohlo filmu paradoxně vtisknout alespoň nějakou tvář). Příběh byl oproti původní verzi značně okleštěn od zajímavých postav a zápletek, celková pointa příběhu byla naprosto jiná od originálu, což bych i kvitovala, kdyby nebyla tak uspěchaná a zároveň vlastně i nudná. U postav byla velká snaha dodat propracované rozporuplné charaktery, kterážto snaha nakonec vyzněla jako plácnutí do vody kvůli hloupoučkým dialogům a neodbytnému pocitu, že sem tam autoři vystřihli nějakou scénu.
    Suma sumárum, nuda nuda šeď šeď, která by mě nezaujala ani kdybych původní verzi neznala.

Leave a Reply