Všeobecne by sa dalo povedať, že filmy od štúdia Dreamworks majú solídne soundtracky. Hans Zimmerje šéfom hudobnej divízie Dreamworks a preto sa niet čo diviť, že posledných 19 filmov totiž „oskóroval“ buď sám veľký Hans alebo niekto z jeho žiakov / kolaborantov. V poslednej dobe sa medzi Dreamworks skladateľov zaradil aj John Powell. Ten sa okrem prvého Shreka zúčastnil aj na tvorbe soundtracku ku Kung Fu Pande (popri Harry Gregson-Williamsovi resp. Hansovi Zimmerovi). Tentokrát však berie opraty do rúk úplne sám a chystá sa skrotiť draka pomocou hudby ktorá je plná akčných a dobrodružných momentov a zároveň romantických či rovno melancholických melódií.

John Powell je v skutočnosti zaujímavejší skladateľ, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci sám (čiastočne) pochádza z Zimmerovej školy, podobne ako Harry Gregson-Williams sa aj on vypracoval na veľmi vysokú úroveň a na dnešnej soundtrackovej scéne pôsobí tak trochu ako mix Zimmera a Johna Williamsa – pretože hoci kráča po tematických a melodických stopách svojho učiteľa, nie sú mu cudzie ani hry rýchlych sláčikov, obvykle využíva celú orchestrálnu škálu a celkovo vnáša do svojej hudby veľmi veľa života a energie. Napokon – kto pozná jeho prácu na filmoch ako Doba Ľadová (2 a 3) alebo X-Men: The Last Stand, ten vie, čo sa dá od Powella očakávať. Bohužiaľ, v jeho predchádzajúcich počinoch ho obvykle spútavali filmy samotné. X-Meni chceli viac temnejších tónov a väčšiu melodramatickosť, zatiaľ čo Ice Age filmy tak trochu tápajú a občas ani sami nevedia, čo chcú – o to horšie potom dopadne samotný soundtrack. A hoci sa Powell obvykle statočne drží na vysokej hudobnej úrovni, jeho soundtracky trpia na nekontinuálnosť ideí – jeho veľké melodické telesá proste treba kvôli filmu sem-tam utnúť v prostriedku.

To však nie je prípad soundtracku How to Train Your Dragon. Ako som už spomenul v recenzii filmu, občas to vyzerá, akoby Powell dostal základný scénar, napísal hudbu a až potom začali grafici a animátori pracovať presne podľa toho, čo Powell poskladal. Soundtrack je filmu šitý presne na mieru a pri jeho počúvaní som nikdy nemal pocit, že by hudba bola v tom najlepšom odseknutá. Práve naopak. A okrem toho, že presne pasuje musím vyzdvihnúť aj fakt, že Powellova práca dokonale dotvára atmosféru a pomáha navodiť emócie (keby to náhodou Bezzubka nezvládol).

Jadrom soundtracku sú 4 základné témy – jedna majestátna, ktorá vystihuje radosť z letu na drakoch a voľnosť. Na ňu priamo naväzuje téma Hiccupova (Škyťákova), ktorá sa viaže na jeho hrdinstvo a odvahu. Do tretice prichádza téma zamilovaná, ktorá obvykle doprevádza Škyťákove pokusy o získanie pozornosti mladej Astrid. Všetky tri tieto témy si vypočujete naplno hneď v prvej skladbe (This is Berk) – tí čo poznajú soundtrack ku X-Men:Last Stand vedia, že Powell má rád silné začiatky a pri Dračom Tréningu sa mu podarilo 3 hlavné témy skĺbiť do štyroch minút nabitých energiou a optimizmom. Hneď druhý track nám predstaví poslednú z hlavných tém a to konkrétne tému určenú drakom čoby hrôzostrašným potvorám.

Powell sa s týmito témami zahráva počas celých 65 soundtrackových minút, avšak nikdy to nie je únavné počúvanie – obvykle totiž témy hrajú na inom pozadí alebo len v náznakoch. Prvé 2 témy si užijete v už spomínanom úvodnom tracku, potom však dostanú na chvílku oddych. Objavujú sa znova až v momente, keď si Škyťák draka osedlá, čiže niekedy v polovici soundtracku (v skladbách New Tail, Test Drive, This Time for Sure, Astrid Goes for a Spin a samozrejme tiež vo finále – tu musím pochváliť krásne klavírne prevedenie Hiccupovej témy v tracku Where is Hiccup?). Powellova „love theme“ sa dostane k slovu v Romantic Flight a to naozaj v plnej paráde – od jemných huslí a tichého ženského chóru až po plne orchestrálnu úpravu. Dočkáte sa jej však aj v The Cove či záverečnej grandióznej Coming Back Around, ktorá podobne ako This is Berk v sebe spája všetky témy z filmu do jednej krásnej hudobnej mozaiky.

Dračia téma vyniká v už spomínanej druhej skladbe Dragon Battle a temného dračieho motívu sa dočkáte aj v Dragon’s Den či Battling the Green Death. Okrem základných 4 tém má soundtrack samozrejme aj mnoho vedľajších. Za zmienku stoja hlavne dve: posledná časť Downed DragonForbidden Friendship. Downed Dragon by sa dala vystihnúť ako téma samotného Bezzubku a na moje veľké sklamanie sa nedočkala veľkého rozpracovania – v celom filme sa ozve len 3-krát. Toto veľmi zaujímavé použitie huslí v nízkych tónoch by si určite zaslúžilo aspoň trochu viac rozpracovať.

Posledná téma ktorú chcem spomenúť – Forbidden Friendship – si zaslúži vlastný odstavec. Je to hudba, ktorá doprevádza scény, v ktorých sa Škyťák a Bezzubka spriateľujú a je od celého soundtracku VEĽMI odlišná. Bol som veľmi prekvapený, keď som konečne zistil, čo mi pripomína – SIMS 3! Čo nie je až také šokujúce s priahladnutím na to, že hudbu k Sims 3 skladal Steve Jablonsky (aneb ďalší Zimmerov žiak). Vo filme však práve tento štýl hudby (jemnučná zvonkohra a tichý ženský spev doprevádzaný husľovými staccatami) pôsobí absolútne dokonalo. Neviem čím to je, ale keby som mal vybrať z celého soundtracku jednu obľúbenú skladbu, tak by ňou bola práve Forbidden Friendship. Tá skladba má proste veľmi unikátny nádych.

Tak čo, dosť bolo chválospevov na jeden deň? Možno vám táto recenzia (podobne ako tá filmová) príde trochu jednostranná, ale bohužiaľ film – a soundtrack – How to Train Your Dragon je naozaj tak skvelo postavený, že sa na ňom len ťažko hľadajú chyby. Možno sú niektoré časti soundtracku trošku hluché a niektoré vám pripomenú niečo čo ste už počuli (občas zaznie motív podobný Shrekovi a sem tam mi soundtrack pripomenul soundtrack k filmu Dinosaur od James Newton Howarda – hlavne v akčnejších a bojových častiach). To sú však veľmi malé chyby na takmer dokonalom produkte, akým How to Train Your Dragon bezpochyby je, a keby som pokračoval v tomto hnidopišstve, tak by som mal asi zlé sny. Ukončim to teda tým, že od This is Berk až po Coming Back Around si soundtrack užijete naplno, pretože v sebe spája všetko, čo máme radi – bohatú melodiku, výstižné témy, pestrú orchestráciu a záplavu radosti, ktorá srší z každého Powelloveho taktu. Rozhodne si nenechajte újsť tento soundtrack. Je to nielen Powellov najlepší, ale musím povedať, že je to zrejme najlepší „animovaný“ soundtrack, aký som kedy počul. Vrátane Giacchinovho Up!


HODNOTENIE – 10/10


P.S. z recenzie som vynechal záverečnú titulkovú pieseň Sticks and Stones, ktorá je síce zaujímavá, ale na CDčku len zavadzia a k filmovej hudbe sa proste nehodí. A toho „inteligenta“, ktorý ju tam umiestnil by som kopol do zadnice…

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

One Response

Leave a Reply