Ramin Djawadi je medzi milovníkmi soundtrackovej hudby považovaný za nie práve najlepšieho skladateľa. Predsa len, popri spolupráci na Zimmerových projektoch (Batman Begins alebo Pirates of the Carribean) sa osamostatnil až nedávno – soundtrackom k filmu Iron Man si však nijaké veľké meno neurobil – Hoci soundtrack na Iron Mana bol nominovaný na Grammy Award, niektorí kritici z neho vôbec nadšení neboli. Ja som si časom zvykol, ale aj tak si obvykle púšťam iba 2-3 skladby z celého soundtracku, ktoré sú zostrihom hlavných tém.

V Súboji Titánov dostáva Djawadi druhú šancu prezentovať svoje kreácie. Hneď na začiatku musím povedať, že tento soundtrack JE omnoho počúvateľnejší ako Iron Man. Jedným dychom však treba dodať že to je preto, lebo Clash of the Titans je jeden z najneoriginálnejších soundtrackov aké som mal kedy tú česť počuť.

Soundtrack (dosť nepochopiteľne) štartuje takmer 5-minútovou piesňou, ktorá naviac nie je nijak extrémne chytľavá… Ba čo viac, ešte som sa nikdy nedostal na jej koniec. A ja znesiem veľa. Poďme však k samotnej orchestrálnej hudbe. Druhou skladbou je „There is a god in you“ (v titulkoch sú okrem Djawadiho podpísaní aj Neil Davidge a Tina Dico), ktorá v podstate uvádza hlavnú tému celého filmu. Ďalšia skladba „Perseus“ je potom jej rekapituláciou a rozvedením (zdráham sa povedať, že sa v nej objaví aj druhá téma…).

A potom nasleduje… také niečo neurčité. „You can’t hide from Hades“ je typická hororová skladba, ktorá síce začína zhurta, ale potom utíchne a druhá polovica je už len zmes akýchsi zvukov bez výrazných melodických prvkov. To isté by sa dalo povedať aj o skladbe „Medusa“, avšak tá sa aspoň niekde v strede svojej dĺžky snaží navodiť akúsi melodickú myšlienku pre medúzu – tá je však bohužiaľ až príliš jednoduchá na to, aby poslucháča akokoľvek upútala.

Z ďalších skladieb stojí za zmienku „Scorpiox“, ktorý do toho ticha vnáša solídnu dávku akcie, bohužiaľ sa mi tento štýl hudby (elektronika podporená silnou rytmikou s troškou crazy huslí zo Sherlocka Holmesa) do antiky absolútne nehodí. Nasledujúca „Argos“ potom znova utíši čo Scorpiox rozoznel, v najhoršom prípade vás môže uspať.

„You fall, you die“ znova predkladá hlavnú tému v trochu primitívnejšom podaní, opäť nič svetoborné. Takto by som mohol pokračovať vlastne o celom soundtracku, ale – pravdu povediac – nechce sa mi. Všetky skladby zo strednej časti soundtracku sú veľmi neprevidelne výbušné. Chvíľku je ticho, potom zrazu nejaký veľký úder, žiadna veľká tematika sa nekoná. Skrátka a dobre, v tejto časti nie je moc čo počuť. Výnimkou je snáď len „I have everything I need“ (číslo 17), ktorá trochu rozoberá akýsi love theme – ak sa to tak vôbec dá nazvať, keďže na plátne sa nijaká veľká love story neodohráva…

„Be my weapon“ je s prehľadom najhorší track, pretože do soundtracku absolútne nepasuje, dokonca v ňom len veľmi ťažko nájdete nejaký ten orchester. Celé je to elektronické… K tomu sa ešte dostanem.

Potom sa však soundtrack kooooonečne trochu rozbieha (však by sa aj patrilo, keď sme na posledných 3 trackoch). „The best of both“ znova zopakuje love theme medzi Perseom a Io. Nasledujúci „Release the kraken“ je konečne track ako sa patrí a dá sa počúvať. Je plný zaujímavej akcie a dokonca zaujímavých rytmických a melodických obratov.

„It’s almost human of you“ dokončuje soundtrack (patrilo by sa dodať „bohudík“) reprízov dvoch hlavných motívov.

Myslím, že tu nie je moc o čom hovoriť. Pokiaľ ste čítali moju filmovú recenziu, tak si zrejme pamätáte, že som túto hudbu označil za mix Transformers, King Arthur, Dark Knight a Shelocka Holmesa. V tom poradí. Za týmto vyjadrením si stále stojím, ale ešte by som snáď pridal štipku Gladiátora a to konkrétne kvôli nejakým tým náznakom antickej mystiky. Všetko je to však stále len kópiou starých Zimmerových nápadov a ak je soundtrack ako tak počúvateľný, je to len preto, že v podstate vykráda úspešné soundtracky. Ale aj tá počúvateľnosť je veľmi otázka.

Elektrické gitary totiž k orchestrálne hudbe patria len vtedy, ak s tým autor dokáže urobiť niečo zaujímavé. Bohužiaľ, Djawadi proste nasekal do orchestra gitary a s výsledkom sa ďalej nebabral. V niektorých momentoch vám potom môže prísť, že Clash je preplnený elektrickými prvkami, ktoré v tejto hudbe nemajú čo hľadať. A budete mať pravdu. Osobne nechápem, prečo Zimmerovi žiaci trvajú na ich používaní aj tam, kde to proste nepasuje – totiž, ak soundtrack k filmu z antického Grécka znie ako soundtrack k mixu Terminátora a Transformers, potom niečo nie je v poriadku. Okrem gitár vás potom bude trápiť aj všadeprítomné ticho a ambientné zvuky, ktoré možno dotvárajú atmosféru vo filme, ale zo soundtrackového CD ich prostre treba vysekať a sústrediť sa na HUDBU a nie VÝPLŇ!

Okrem priemernej hudobnej kvality však zaráža ešte jedna vec – povážlivo nízka kvalita zvuku. Mám celkom kvalitné sluchátka, na ktorých je počuť, že soundtrack má veľký problém s mixom – v mnohých miestach hudba akoby dosiahla maximálnu hlasitosť a potom začne znieť pridusene. Predstavte si to tak, že počujete ako hudba graduje, ale hoci nástroje pribúdajú a vy gradáciu očakávate, hudba už hlasnejšia nebude, pretože dosiahla akýsi vrchol. Preto sa zvuk tak nejak nahustí, ale zároveň stíchne aby neprekročil limit hlasitosti… Nechápem, ako je možné v Hansových miliónových štúdiách takto katastrofálne zmixovať soundtrack…

Toto však už bohužiaľ nevyriešim. Porovnávať pôvodný a „remakový“ soundtrack je asi také kacírstvo, ako porovnávať pôvodný a „remakový“ film. V rámci soundtracku by som však nehádzal všetku vinu len na Djawadiho. Pravda, podľa mňa tento chlapík proste ešte nieje dostatočne vyzretý nato, aby skladal vysoko sofistikovanú hudbu. Na druhú stranu, pri sledovaní Clash of the Titans ma nenapadalo, ako inak by sa to dalo spraviť. Ten film si proste takúto hudbu žiada, a keby Djawadi poskladal aj modré z neba v hudobnej forme, filmu by to skôr poškodilo. Takto sa hudba k filmu aspoň ako-tak hodí.

Dúfajme len, že najbližší Djawadiho projekt bude aspoň o triedu kvalitnejší. V skladbe „Release The Kraken“ totiž zaznieva akýsi náznak talentu a (obe) hlavné témy sú relatívne pekné. Na známku vyššiu ako 5 to však nestačí. A aj to som možno trochu prehnal.


HODNOTENIE: 5/10


Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

Leave a Reply