Hlbokou dolinou sa šírili zvesti, že na úpätí Severných hôr zazreli draka loviť zver v lesoch. Obaja mágovia práve dorazili do Hlbokej Doliny, keď táto informácia rozpútala dokonalý chaos. Každý vedel, že drak je symbolom vojny a jeho prítomnosť neveští nič dobré.

Cedrik aj Gorion však boli radi, že tomu tak je, pretože draka zobudli práve oni. Starosť im však robilo, že drak po prebudení odletel, a odvtedy ho nevideli. Netušili kde sa nachádza, ani či im vlastne pomôže. Jediné, čo im ostávalo bolo čakať.

Situácia v kraji nebola o nič lepšia. Škretie armády začali prepadať malé dedinky v údoli pod Severnými horami. Od Brilla, s ktorým sa stretli v meste, sa dozvedeli že Spolok vrahov je pripravený zvrhnúť kráľa z trónu. Jeho armáda má plné ruky práce so škretmi, a toto je najlepší čas na útok.


„Nemali by sme sa pokúsiť ho nájsť?“ spýtal sa Gorion, keď sedeli „Pod snežnou horou“.

„Nie. Trvalo by dni, kým by sme sa dostali do hôr, a toľko času nemáme. Čoskoro sa tu rozpúta peklo. Budeme sa musieť pripraviť na najhoršie.“

„A čo Gorn? Ktovie, čo sa s ním stalo. Navyše je tu ešte Arian. Ak dokážeme, že je právoplatným dedičom, môžeme získať na svoju stranu Ytarskú armádu.“

„Sám si počul Brilla, Spolok sa chystá zvrhnúť kráľa.“

Obaja sedeli za stolom pri kozube, z ktorého vyletovali malé iskry. Cedrik jednu z nich chytil do ruky a jemne ju vložil do svojej fajky. V tej zbĺkol malý plameň a fajka sa rozhorela. Pokojne vyfúkol niekoľko obláčikov dymu a pozoroval dianie okolo seba.

V krčme každý hovoril o drakovi a škretoch. Miestna domobrana už začala opevňovať hradby okolo mesta. Všade vyseli plagáty, ktoré sľubovali bohatú odmenu tomu, kto sa pridá na ochranu mesta pred škretmi.

Gorion si okolie vôbec nevšímal. Starosť mu robil predovšetkým Gorn a chlapec. Obaja boli pravdepodobne niekde uväznení a každý deň navyše, znižoval šancu na ich záchranu.

Jeho myšlienky zrazu vyrušil akýsi zvuk. Slabý monotónny zvuk, ktorý sa mu dral do uší. Chviľú váhal, či sa mu to nezdá. Obzrel sa okolo seba. Bol to zvuk píšťalky, ale nikto v krčme na žiadnu nehral. A aj keby, v tom hluku, by to predsa nemohol počuť.

„Počuješ to?“ spýtal sa Cedrika, ktorý práve doniesol ďalšiu medovinu.

„Hej, počujem. Tento hluk mi začína liezť na nervy.“

„Nie to, zvuk píšťalky. Akoby sa niekto pokúšal hrať, ale veľmi falošne.“

Aj Cedrik sa obzrel dookola, ale tiež nikoho nevidel.

„To sa ti iba zdá. Daj si radšej medovinu. Trochu alkoholu ti pomôže.“

Gorion počúval ďalej. Čím bol zvuk jasnejší tým viac sa mu zdalo, že ho pozná. Už ho niekedy počul, len si spomenúť kedy a kde.

„Mám to! To je zvuk z mojej čarovnej píšťalky. Jasné, ten môžem počuť iba ja.“

„Tvojej čarovnej píšťalky?“ začudoval sa Cedrik.

„Krátko po príchode do dediny som začaroval jednu malú píšťalku. Vedľa mňa žil malý chlapec, ktorý sa často túlal po lese a občas zablúdil. Preto som mu ju dal, aby som ho vedel nájsť, vždy keď sa stratí. Stačí do nej fúknuť a zvuk, ktorý vydá, ma dovedie k nej.“

„Čo to znamená pre nás?“

„Ak sa dobre pamätám, tak dlhé roky ju nik nepoužíval. Ostala visieť v mojej chatrči pri dverách. Ak si ju náhodou zobral Arian, jej zvuk nás dovedie k nemu.“

Cedrik si odpil z medoviny a poloprázdny pohár odsunul na okraj stola.

„Si si tým istý. Čo ak iba nejaký z tých tupých škretov vzal tú píšťalku a teraz s ňou vypiskuje niekde v horách.“

„Aj to je možné, ale treba to overiť. Ak to je predsa len Arian, môžeme ho zachrániť a dozvieme sa, čo sa vlastne stalo. Ak nie, aspoň bude o pár škretov menej v Rallovej armáde. Aj tak nemáme nič iné v pláne. A čakať v tejto diere je strata času.“

„Nuž, to máš pravdu. Tu ostať nie je dobrý nápad. Čoskoro sa to tu zmení na peklo. Tá domobrana, ktorú som videl, dlho neodolá.“

Obaja vstali od stola a pobrali sa ku dverám.

„Ako dlho budeš vlastne počuť ten zvuk?“

„Kým nenájdeme píšťalku, alebo kým ten, kto na ňu zapískal, nezomrie. Čím budeme bližšie, tým hlasnejší a zreteľnejší bude. Podľa toho usudzujem, že nemôže byť ďaleko. Dva, možno tri dni cesty, pravdepodobne na východ.“

Cedrik vyšiel z krčmy ako prvý. Ovial ho studený severný vietor, ktorý mu vmietol do oči snehové vločky. Zhora sa k nemu zniesol piskľavý zvuk, ktorý počuli obaja mágovia. A obaja ho poznali. Bol to Elleth.

Cedrik vystrel ruky, aby na nej vták mohol pristáť.

„Pozri sa Gorion, Elleth niečo nesiel. Vyzerá to ako prsteň.“ Mág ztiahol vtákovi z nohy malý krúžok.

„To je rytierský prsteň. Presne taký dostal Gorn za porazenie Ralla.“

„Myslíš, že patrí jemu?“

„Je to možné. Ak áno, v tom prípade Elleth vie, kde sa Gorn nachádza. Zdá sa, že konečne sa na nás usmialo šťastie.“

„Čo spravíme teraz. Oboch naraz zachrániť nemôžeme.“

„To máš pravdu. Budeme sa musieť rozdeliť. Ja pôjdem po chlapca, ty po Gorna.“

„Neznie to ako dobrý nápad, rozdeliť sa. Spolu budeme mať väčšiu šancu na úspech.“

„Stratili sme už veľa času, budeme to musieť risknúť.“

„Dobre teda. Ja pôjdem s Ellethom po Gorna, ty choď po chlapca. Toto mesto už nie je bezpečné. Stretneme sa preto v Ytare, kráľovskom meste. Mám tam pár známych. Keď tam budeš, na trhu sa opýtaj na Barucha.“


* * *

Obaja mágovia sa rozlúčili. Cedrik vyšiel západnou bránou. Pred ním letel Elleth, ktorý mu ukazoval smer cesty.

Gorion sa pobral smerom na východ za zvukom píšťalky. Hlasnejšia melódia bola dôkazom, že sa vybral správnym smerom.

Dva dni putoval stále na východ. Okrem divokej zvery nestretol nič živé. Krutá zima a studený vietor boli jedinými spoločníkmi. Našťastie Gorion vedel, ako sa proti nim ubrániť. Vždy nosil so sebou rôzne nápoje a elixíry, ktoré ho dokonale ochránili pred zimou.


V podvečer tretieho dňa, odkedy opustil Hlboku dolinu, bol zvuk píšťalky jasný a zreteľný. Pred sebou videl kopec, za ktorým musí byť cieľ jeho cesty.

Pustil sa do jeho zdolávania a so súmrakom dosiahol jeho vrchol. Obloha bola jasná a Mesiac mu poskytoval dostatok svetla, na to, aby zistil, kam sa dostal.

Naskytol sa mu nečakaný pohľad. Na druhej strane kopca sa rozprestieral vojenský tábor. Všade horeli fakle a potulovali sa vojaci. Musel zaostriť zrak, aby lepšie videl. Zistil, že tí vojaci sú škreti.

V celom tábore ich mohlo byť najmenej päťsto. Pochopil, že na toto sám stačiť nebude. Cedrik mal pravdu, že dvaja by boli silnejší, ale situácia si vyžiadala, aby sa rozdelili.

Pohľadom si premeriaval tábor a hľadal miesto, odkiaľ vychádza zvuk píšťalky. Ako prvá upútala jeho pozornosť veľká veža uprostred tábora. Po bokoch viali veľké červené vlajky so symbolmi Rallovej armády. Okolo veže hliadkovalo niekoľko škretov.

V tej chvíli Goriona napadlo, že možno našiel Rallov tábor a aj samotného Ralla. Ak by sa mu podarilo ho zabiť, bolo by o jedno zlo menej. Jeho myšlienky však znovu vyrušil zvuk píšťalky.

Po chvíľi sústredenia sa mu podarilo zamerať presné miesto, odkiaľ zvuk vychádzal. Bola to malá drevená chatrč na druhom konci tábora. Vyzerala skôr ako provizorné väzenie, čo mu dalo nádej, že by tam predsa len mohol byť Arian.

Pred chatrčou stáli dvaja škreti, ktorý pre mága nepredstavovali žiadnu prekážku. Problém bude dostať sa nepozorovane do tábora a vyslobodiť chlapca. Keby tu bol aj Cedrik, jeden z nich by mohol odpútať pozornosť a druhý vyslobodiť väzňov. Navyše Goriona stále nepustila myšlienka zabiť Ralla.

Rozhodol sa zliezť z kopca po pravej strane a poza ostatné chatrče sa dostať ku Arianovi. Jeho plán však vyrušil záhadný tieň.

Mesačné svetlo, ktoré dopadalo na tábor niečo pravidelne zahaľovalo. Mág zdvihol zrak ku oblohe. Chvíľu nevidel nič, iba Mesiac. No potom zbadal príčinu. Nad táborom krúžil Draag!

V prvej chvíli nevedel, čo si o tom má myslieť, ale potom mu došlo, že ak by drak zaútočil na tábor, mohol by v tom chaose oslobodiť chlapca. Dokonalý plán, ibaže nevedel, ako dať drakovi rozkaz.

To nebolo ani potrebné. Draag v tej chvíli zletel z oblohy a zamieril priamo na tábor. Za pár sekúnd sa rozpútalo v tábore peklo. Škreti pobehovali ako zmyslov zbavený a snažili sa ukryť, kde sa dalo. Drevené chatrče však neboli žiadnou prekážkou pre drakov ohnivý dych.

Za pár minút bol celý tábor v plameňoch. Gorion využil ten chaos a rýchlo zišiel s kopca do tábora. Namieril si to rovnou cestou ku chatrči s väzňami. Ako predpokladal na smrť vystrašení škreti si ho vôbec nevšímali. Utekali na všetky strany, aby si zachránili kožu, čo sa však podarilo iba niektorým.

Keď prechádzal okolo veľkej veži, zbadal mohutnú postavu, ktorá práve vychádzala. Musel to byť Rall, no Gorion nemal čas, na to aby ho zabil. Oheň sa rozšíril do všetkých kútov tábora a neminul ani drevenú chatrč s väzňami. Musel sa rozhodnúť.

Zanechal za sebou vežu a ponáhľal sa za Arianom. V tej chvíli už horela takmer celá chatrč. Kúzelným vetrom uhasil plamene a rýchlo vošiel dnu.

Zbadal dve postavy, ktoré ležali v bezvedomí na druhej strane miestnosti. Podišiel ku nim a zistil, že to je Arian a Lia. Predsa len mal šťastie.

Lia našťastie nabrala vedomie a pomohla mágovi s chlapcom. Vyšli z chatrče a ponáhľali sa do neďalekého lesa, kde sa mohli schovať. Nečakali, že by ich škreti prenasledovali, ale bolo tam bezpečnejšie ako v tábore.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply