Zo stropu žalára stekala jemným prúdom voda, ktorá vytvárala malú kaluž uprostred. Cez zamrežované okno prenikalo slabé svetlo Mesiaca, ktorý bol práve v splne.

V kúte dva potkany zvádzali boj o obhryzené kosti. Ich piskot sa niesol žalárom. Vôbec si nevšímali postavu úväznenú v žalári.

Chlap ležal schúlený na studenej zemi a nejavil žiadne známky života. Po tele mal niekoľko rán, ktoré nasvedčovali tomu, že sa bránil. Odetý bol sporo, iba v handrových nohaviciach a roztrhanej košeli. Ruky a nohy mal v okovách, ktoré boli reťazami upevnené o stenu žalára.


* * *


Vstupné dvere žalára sa otvorili. Po stenách sa rozhoreli fakle, ktoré osvetlili celú miestnosť. Potkany zanechali kosti na zemi a utiekli štrbinou v stene do druhej časti žalára.

Dolu schodmi pomaly schádzala postava. Šla pevným a istým krokom, ktorý patril iba niekomu, kto si bol istý, že je na tomto mieste pánom.

Postava zahalená v červenom habite zastala pred celou s uväznením mužom. Tajomný muž si zložil kapucňu a tichým hlasom zobudil väzňa.

„Vstávaj!“

Gorn pomaly otvoril oči. Do nosa mu prenikol odporný smrad stuchnutej vody a prachu. Ako prvé ucítil okovy na rukácha a nohách, ktoré ho chladili. Posadil sa a uprel zrak na svojho väzniteľa.

V tej chvíli sa mu vynorili všetky spomienky. Šiel s Gorionom cez priesmyk do  Hlbokej Doliny, kde sa mali stretnúť s Cedrikom. Zistil, že Rall nie je mŕtvy a že on stojí za útokom na karavanu, ktoré pred časom opustila ich dedinu. Podľa všetkého Rall plánuje znovu postaviť armádu, aby šíril po krajine utrpenie a smrť. Ostatné spomienky boli iba útržkovité. Pamätal si ako bojovali proti škretom, záhadnú hmlu a tajomnú postavu, ktorá ho omráčila kúzlom. Potom už bola iba tma.

„Som rád, že si živý.“ pousmial sa záhadný muž.

„Kto si? Čo odo mňa chceš?“ Gorn sa pokúsil vstať a skočil po mužovi, ale reťaze mu to nedovolili. Posadil sa na zem a oprel sa o stenu, ktorá príjemne chladila rozpálené rany na jeho chrbte.

„Načo toľký hnev. V podstate som ti zachránil život pred tými škretmi. Mal by si mi ďakovať.“

„Za tento žalár?“

„Priznávam, že to nie je veľké pohodlie, ale je to nevyhnutné. Si len poistkou v udalostiach, ktoré čoskoro nastanú.“

Muž pristúpil o krok bližšie ku cele a rukami sa chytil železných tyčí.

„Moje meno je Zerrax. Som mág prvého rádu, ako aj tvoj priateľ Gorion. Kedysi sme spolu šli za elfmi pre pomoc proti Rallovi, ale po vojne sa na moje zásluhy zabudlo. Šiel som preto vlastnou cestou.“
„Vlastnou cestou? Tým, že si prešiel na druhú stranu, do služieb Ralla.“

„Omyl!“ vykríkol Zerrax nahnevaným hlasom. „Neslúžim nikomu. Sledujem len svoje ciele. Občas však treba prijať malú pomoc aj od iných.“

„Čo ti sľúbil ten bastard za tvoje služby.“

„Za moje služby? Pochybujem, že by mal niekedy niečo, čo by sa mi mohlo hodiť. Hoci tá malá armáda škretov mi ušetrila už kopec času. Odviedli pozornosť, kým som ťa pokojne mohol zajať.“

„Načo ti budem teda ja.“

Mág sa pobral ku schodom, ktoré viedli zo žalára. Postupne ako kráčal hore, zhasínala jedna fakľa za druhou.

„Čakal by som, že na to prídeš aj sám, ale zrejme si ešte slabý na to, aby si rozmýšľal. Je to jednoduché. Chcem iba to čo mi patrí. Miesto medzi najvyššími a pomstu. Raz a navždy sa zbaviť toho prekliateho Goriona. Bude len otázkou času, kedy príde na to, kto stojí za tým útokom. A ty budeš návnada.“

Zerrax stúpil na posledný schod a fakle po stenách žalára zhasli. Celá miestnosť ostala v tme a všade sa rozhostilo ticho.

Mág zmizoch za dverami, ktoré hlasito zaškrípali a zabuchli sa. Gorn ostal sedieť schúlený na  zemi a premýšľal o tom, čo sa tu dozvedel. Mal by Goriona varovať, ale netušil ako. Proti Zerraxovi nemal najmenšiu šancu a dostať sa von, bolo tiež nad jeho sily.

Postavil sa a snažil sa pozrieť cez okno von, aby zistil, kde sa nachádza. Okno bolo dosť vysoko, a tak sa musel rukami vydvyhnúť.

Uvidel iba tmavú oblohu, posiatu hviezdami, po ktorej kráčal Mesiac svojou cestou. Dolu pod ním sa javili iba náznaky pevniny, z čoho usúdil, že musí byť uväznený v nejakej vysokej veži. Z tohto väzenia sa sám nedostane.

Vzdal sa tejto myšlienky a snažil sa zaspať, aby čo najskôr nabral silu. Z polospánku ho však prebral  slabý piskot, ktorý vychádzal z okna.

Postavil sa a vo výklenku okna uvidel siluetu nejakého vtáka. V prvom momente sa čudoval, čo by tu nejaký vták robil, ale potom, mu to došlo.

„Eleth.“ vykríkol od radosti.

Vták sa snažil prepchať cez mreže, ale nepodarilo sa mu to.

„To nič. Ostaň tam, kde si. Musíš varovať Goriona a odniesť mu správu, že som živý, a hlavne, že je v nebezepčenstve.“

Gorn horúčkovito rozmýšľal, ako by mohol po Elethovi poslať odkaz. Nemal žiadny papier, na ktorý by ho mohol napísať, ani nič podobné.

Z prsta si stiahol prsteň, ktorý dostal od kráľa, keď porazili Ralla. Nasadil ho Elethovi na ľavú nohu.

„Je ti trochu veľký, priateľ môj, ale stratiť by si ho nemal. Leť za Gorionom a dones mu odkaz, nech sa ponáhľa.“

Eleth neváhal a hneď odletel. Gorn ostal znovu sám, avšak teraz mal aspoň malú nádej, že sa z tohto väzenia dostane.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

3 komentáře

  1. klein9

    Tohle mě zmátlo: „Gorion ostal sedieť schúlený na zemi a premýšľal o tom, čo sa tu dozvedel. Mal by Goriona varovať, ale netušil ako.“ Neměl to být Gorn? Jde sice o běžný překlep. Ale radši se ptám, abych to správně pochopil. Jinak to vše hltám jedním dechem, jsi dobrý vypravěč Maijro

Leave a Reply