Mesačný svit sa odrážal od pokojnej hladiny jazera. Okolím sa tiahlo ticho, akoby sa tomu miestu vyhýbalo všetko živé. Vypálené domy dokresľovali pochmúrnu scenériu nedávnych udalostí.

     V strede toho všetkého ležali dve prikryté postavy. Dvaja mágovia, ktorí vzali osud sveta do svojich rúk.

 

     Cedrik sa prebudil ako prvý. Rozhliadol sa okolo, akoby niečo hľadal. V tme dovidel však iba na pár metrov. Naskytol sa mu pohľad na vypálenú dedinu, ktorá v noci vyzerala ešte desivejšie ako cez deň. Nechcel myslieť na hrôzu, ktorú museli prežiť dedinčania, keď ich napadlo Rallovo vojsko, a tak radšej šiel zobudil Goriona.

     Chvíľu mu trvalo kým ho našiel. Druhý mág sa pohodlne schoval za stenu jedného domu, kde mal aspoň malý úkryt pred studeným vetrom.

     „Vstávaj. Je čas. Čaká nás noc, na ktorú nik tak skoro nezabudne.“ Cedrik rozprával potichu, ale v jeho hlase bolo cítiť vzrušenie z nadchádzajúcich chvíľ.

     „Veď už idem. Človek si nemôže ani trochu pospať.“

     Gorion vstal, a aj jemu pohľad na ruiny okolo seba pripomenul krutú realitu. Najväčší nepriateľ kráľovstva, ktorého dlhé roky považovali za mŕtveho, sa vrátil, a necháva po sebe iba spúšť a utrpenie.

     Obaja mágovia si zbalili veci a pobrali sa k jazeru. Šli po úzkej ceste, ktorá viedla z dediny k jazeru, ktoré na prvý pohľad vyzeralo ako všetky ostatné. V skutočnosti však malo dve tajomstvá. O prvom vedeli dedinčania dlhé roky, ale až s príchodom Goriona dostali odpoveď.

     Jazero totiž nikdy nezamrzlo, hoci zimy bývali mrazivé. Mág  im vysvetlil, že je to preto, lebo na dne jazera vyvierajú horúce pramene, ktoré udržujú teplotu vody. Pravdou však bolo, že jazero nezamŕzalo kvôli druhému tajomstvu, striebornému drakovi, ktorý zakliaty spal na dne jazera.

     „Dlho som čakal na tento okamih, kedy budem môcť prebudiť posledného draka v tomto kraji.“ Cedrik podišiel na pár krokov od hladiny jazera.

     Vytiahol z vaku starý svitok, ktorý bol zviazaný čiernou stuhou. Pomaly ho roztvoril a prezrel si staré runy, ktorým nerozumel ani on. Cedrikovi sa trochu triasli ruky. Sila svitku prúdila do jeho žíl, akoby bol jeho súčasťou. Nebol to len obyčajný svitok. Obsahoval kúzlo na vyslobodenie mocného draka.

     Podľa elfských legiend bol vytvorený z Draagovej kože a popísaný jeho vlastnou krvou. Jedine tak bolo možné zakliať draka večným spánkom. Dodnes nik netuší komu, ani ako, sa to podarilo. Povráva sa však, že ten kto draka vyslobodí, bude jeho pánom.

     „Vieš to prečítať?“ spýtal sa Cedrika Gorion, ktorý sa postavil vedľa neho, aby videl, čo sa bude diať.

     „Nie. Tie runy sú staré a pochybujem, že ich význam by dnes ešte niekto mohol vedieť. Na prebudenie Draaga to však nie je podstatné. Dôležité je dodržať všetky postupy rituálu.“    

     „Rituálu?“

     „Vari si nečakal, že sa len tak prebudí na tvoj rozkaz.“

     Cedrik si kľakol na zem. V jednej ruky držal otvorený svitok a druhou opisoval do snehu runy, tak ako boli napísané na svitku. Tie postupne mizli zo svitku, až kým nebol prázdny a runy sa preniesli do snehu. Jedna po druhej pomaly zažiarili slabým svetlom. Sneh okolo Cedrika sa rozpustil a runy zmizli.

     „Všetko?“ spýtal sa Gorion, ktorý čakal, že to bude oveľa zaujímavejšie.

     „Áno. Rituál nie je zložitý, ale treba ho dôkladne naplánovať. Jediným okamih v roku, kedy je možné prebudiť Draaga, je prvá noc v splne od prvého zimného snehu. A ten okamih je práve dnes.“

     Obaja mágovia stáli na brehu jazera a čakali, čo sa bude diať. Hladina jazera však bola naďalej pokojná a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa Draag zobudil.

     „Určite si na nič nezabudol?“ spýtal sa Gorion potichu Cedrika.

     „Nie. Postup mám od elfov, čo mi dali svitok. A tí by určite neklamali.“

     „Čo ak nechceli, aby sme prebudili Draaga?“

     „Načo by mi potom dali svitok?“

     „Neviem. Možno len nechceli vyzerať nevdačne v kráľovych očiach. Tak ti dali aspoň niečo, keď už neposlali svojich vojakov na pomoc.“

     „Tomu neverím. To by nespravili.“

     Obaja upreným pohľadom sledovali hladinu jazera, ale tá ostávala naďalej pokojná. Gorion sa zrazu  rýchlym krokom rozbehol k batohu, ktorý mal odložený kúsok od brehu. Otvoril ho a dychtivo v ňom niečo hľadal. Po chvíli nechal batoh ležať bokom a ponáhľal sa ku Cedrikovi.

     „Čo sa deje?“

     „Možno mám niečo, čo by nám mohlo pomôcť.“

     Gorion sa usmial a otvoril päsť. V ruke mal malú červené perlu. V mesačnom svite vyzerala ako dokonale vybrúsený rubín.

     „Dračia krv! Kde si ju vzal?“

     „Gorn ju našiel v jaskyni, kde sme prepadli škretov, keď sme šli za tebou do Doliny.“

     Gorion zovrel päsť, zahnal sa ako najviac vedel a hodil perlu čo najbližšie ku stredu jazera. Pokojná hladina začala vrieť a celé jazero akoby ožilo. Breh zahalila jemná hmla, ktorá sťažila obom mágom výhľad na jazero.

     „Mám pociť, že sa nám to predsa len podarilo.“ Cedrikov úsmev naznačoval radosť z prebudenia Draaga.

     „A čo teraz. Povedali ti elfovia aj to, čo sa bude diať keď ho zobudíme alebo to tiež zabudli spomenúť?“

     „Draag nie je zviera, ktoré treba vycvičiť, aby plnilo rozkazy pána. Je starší ako toto kráľovstvo a múdrejší ako všetky knihy v kraji. Sám bude vedieť, čo treba spraviť. Podľa legiend by mal slúžiť tomu, kto ho prebudí, ale na to sa radšej nespoliehajme. Treba byť pripravený na všetko.“

     „A si si istý, že pri tej svojej múdrosti sa postaví na našu stranu.“

     „Dúfam,že áno…“

     Obaja mágovia zacítili pod nohami slabé ostrasy. Niečo zo zeme sa dralo na povrch. Otrasy boli čoraz silnejšie, až bolo obtiažne udrzať rovnováhu. Hladina jazera besnela.

     V strede jazera sa utvoril vír, ktorý sa zväčšoval. Cez hmlu a kvapky vody z víru, ktoré kropili breh jazera bolo vidieť iba nejasný tieň, ktorý vyletel z jazera. Obaja nepochybne vedeli, že ich úloha bola splnená. Podarilo sa im prebudiť posledného draka. Draag sa po rokoch spánku opäť prebudil.

     V tom momente všetko prestalo. Hladina jazera sa ustálila, akoby sa nič nedialo. Jediným dôkazom nedávnych udalostí boli dopadajúce kvapky vody na zem a slabá hmla, ktorá sa začala rozplývať.

      Gorion s Cedrikom upriamili svoj zrak k oblohe. V tme nebolo takmer nič vidieť, kým sa tieň nedostal do mesačného svitu. Obaja spoznali tie obrysy, ktoré patrili Draagovi.

     „Dokázali sme to. Prebudili sme Draaga!“ Cedrik bol nesmierne potešený, z toho, čo dnes dosiahli.

     Vedel, že ak všetko pôjde podľa plánu, budú mať na svojej strane mocného spojenca. Taktiež však vedel, že to nebude zadarmo. Netušil ale, akú odmenu si drak bude priať.

     Draag preletel nad jazerom a zmizol v nočnej tme. Letel smerom do údolia, priamo do kráľovstva. V tom okamihu hladina jazera po prvýkrát  zamrzla.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply