Dizajn a hrateľnosť

LotR:Conquest vychádza z hier ako Star Wars Battlefront či Battlefield 1942. Pre tých, ktorí ani jednu z týchto hier nepoznajú to v skratke zhrniem – jedná sa o multiplayerové hry, kde si na začiatku kola vyberiete postavu a povolanie. Následne sa dostanete na veľkú mapu, kde musíte spolu so svojimi spoluhráčmi plniť isté úlohy – napríklad zabrať určité miesto na mape, brániť pozície či proste len zabiť čo najviac nepriateľov. Tento štýl hry sa hodí do prostredia druhej svetovej a aj do galaxií Star Wars – bohužiaľ, v Stredozemi tento koncept príliš nefunguje a to už len preto, že v Pánovi Prsteňov sa nedostanete k strelným zbraniam a nehráte z perspektívy prvej osoby.

Prvým a hlavným problémom tejto hry je teda samotný koncept. Zatiaľ čo v spomínaných hrách šlo do značnej miery o taktiku a rýchle reakcie, v Conqueste je vašou jedinou úlohou preklikať sa cez hordy orkov a inej hávede, postaviť sa na cieľový bod a odraziť nepriateľské útoky. Čo je, podľa mojej mienky, dosť slabé.

Na začiatku každej misie si zvolíte povolanie – bojovník, lukostrelec, mág alebo dýkar – a už bežíte zachraňovať Stredozem pred Sauronom. Povolania sú celkom vyvážené, čo vlastne znamená, že s každým povolaním zažijete rovnako (málo) zábavy. Bojovník skrátka len kliká do myši ako blázon a pritom drží tlačítko na zosilnenie útokov (ktoré sa nabíja zabíjaním nepriateľov, čiže prakticky non-stop). Hra sa vám snaží nahovoriť, že ponúka množstvo kombinácií úderov – bohužial, systém zaregistruje kliknutie myši až potom, ako sa dokončí predchádzajúci útok – to znamená, že namiesto rýchleho naklikania komba musíte počkať, kým váš avatar dokončí máchnutie mečom – obvykle sa ale stáva, že skôr než stihnete naviazať ďalším úderom schytáte ranu od nepriateľa, prípadne si nevšimnete ukončenie animácie a kliknete neskoro. Hrať na kombinácie je skrátka veľmi frustrujúce a vôbec sa to neoplatí. V hre funguje aj systém krytia, avšak vďaka sprasenému ovládaniu je úplne nepoužiteľný.

Lukostrelec je v tejto hre v podstate len karikatúra sama seba. Máte možnosť strielať samostatné šípy – pričom jeden klik znamená okamžitý výstrel, žiadne naťahovanie luku a dôsledné mierenie sa nekoná – prípadne môžete vystreliť 3-4 šípy naraz. Okrem toho máte k dispozicií výbušnú a jedovatú strelu, ktorá nepriateľa spomalí (ale nepodarilo sa mi zistiť, aký reálny zmysel to má).

Dýkar (Scout) je konečne jedna postava, za ktorú sa ako tak dá hrať (bohužiaľ mňa osobne máchanie s dýkou absolútne nebaví…). Každý scout má možnosť stať sa na určitú dobu neviditeľným. Okrem toho, pokiaľ sa vám podarí preplížiť sa za nepriateľov chrbát, môžete ho zabiť jedinou ranou. Bohužiaľ, v singleplayeri je tento štýl boja úplne nepoužiteľný, keďže nepriateľov sú desiatky (takže ich nestíhate zabíjať) a neustále sa pohybujú (takže ich nemôžete trafiť do chrbta).

Poslednou voľbou medzi povolaniami sú mágovia. Čarodejníci Stredozeme sú celkom použiteľný v boji, treba to však s nimi vedieť. Ich základný útok (reťazový blesk) je dosť slabý a aby bol ako-tak účinný, je potrebné ho chvíľku nabíjať držaním tlačítka myši. Okrem toho môžu pred seba vrhnúť oheň, majú liečiteľské schopnosti a dokážu vykúzliť ochrannú bariéru proti nepriateľským šípom. V multiplayerových zápasoch platí, že čím viac mágov máte poruke, tým lepšie – zatiaľ čo jeden sa venuje likvidácií nepriateľov, druhý lieči ranených a tretí vytvára ochranný štít. V singleplayerovej kampani je však mág, vďaka slabej umelej inteligencií v podstate nehrateľný…

Pokiaľ sa vám podarí za vašu vybranú postavu splniť niekoľko úloh a prežiť (v multiplayeri navyše musíte byť najlepším hráčom) dostanete možnosť zahrať si za hrdinu. Do rúk sa vám tak dostane Aragorn, Faramir, Gandalf, Legolas či Gimli, za „tých zlých“ to budú Saruman,Balrog (veľký ohnivý démon ktorý takmer zabil Gandalfa), „Mouth of Sauron“ (Sauronov poskok so zkazeným chrupom ktorý sa ukázal v poslednom filme pri bitke pred Čiernou Bránou), dokonca si môžete zahrať aj za samotného Saurona. Bohužiaľ u hrdinov platí to isté čo u normálnych vojakov – každé povolanie (okrem Balroga, za ktorého je naozaj radosť hrať) je veľmi neisto spracované a v žiadnom prípade nečakajte nejaké hlbšie zasadenie sa do hry…

Možno sa čudujete, koľko času som strávil len opisom jednotlivých postáv. Zrejme sa ale budete čudovať ešte viac, keď vám poviem, že slabo spracované povolania sú len vrcholom ľadovca problémov. Ako som naznačil na začiatku, celý koncept je v prípade Stredozeme takmer nepoužiteľný. V každej misií za akékoľvek povolanie proste prídete na určité miesto, vymlátite určitý počet nepriateľov, niekoľko minút budete svoju pozíciu brániť a potom sa posuniete ďalej.

Toto všetko by však fanatický fanúšik Pána Prsteňov určite ešte vydržal. Avšak celú hru totálne pochováva ovládanie a kamera; tieto dva prvky robia z priemernej hry veľmi nepríjemnú skúsenosť na ktorú nebudete radi spomínať. Za celú dobu hrania sa mi nepodarilo úplne skrotiť ani ovládanie ani kamerový systém – prvá nepríjemnosť je, že animácia behu niektorých postáv vyzerá, ako keby mali menšiu mentálnu poruchu. Druhá vec je, že váš avatar sa občas pohybuje dosť náhodne. Po čase som zistil, že pokiaľ otočíte kameru pod iný uhol, tak tlačítko na beh vpred zmení orientáciu a postava začne bežať iným smerom… A to už nevravím o prípadoch, keď sa vám náhodou podarí rozbehnúť kombo, ale váš meč veselo seká do prázdna, pretože vďaka ožratej kamere nemáte šancu sa zorientovať… Ja viem, znie to zvláštne, ale bohužiaľ to je tak – je to veľmi prekvapivé, frustrujúce a do značnej miery nepoužiteľné. Ku koncu hrania som zistil, čo tejto hre žalostne chýba – funkcia „Lock-on“, ktorá by vášho bojovníka namierila na jedného konkrétneho nepriateľa – v takom prípade by ste sa nemuseli starať o správne otočenie kamery… Bohužiaľ, bez tejto funkcie je boj a celá hra vôbec veľmi chaotická.

Ovládaním, kamerou či nezaujímavými povolaniami však chyby dizajnu bohužiaľ nekončia. Autori nám sľubovali mnoho „filmových momentov“. Tie sa síce v hre vyskytujú, opäť je to však veľmi rozpačité a po sledovaní takéhoto „filmového momentu“ budete len neveriacky krútiť hlavou. Ako príklad uvediem scénu počas bitky o Minas Tirith, kde Legolas vlastnoručne pošle k zemi olyphanta. V hre sa dostanete presne k tejto bitke a máte možnosť zahrať si za Legolasa. Tým však podobnosť v filmom končí. Celý (vo filme dych vyrážajúci) manéver je v hre spracovaný tak, že prídete k olyphantovi, vyleziete mu po nohách na krk, bodnete ho mečom do hlavy, on padne a vy zoskočíte. Áno, to je všetko – a animácia sa nijak nemení v závislosti od povolania. Celý tento útok od vás vyžaduje aby ste v neuveriteľných dvoch (!) momentoch klikli do myši a chudák olyphant ide k zemi. Môže sa však stať, že sa k tomuto manévru ani neprebojujete, pretože vďaka šialenému ovládaniu vás olyphant 10-krát zašlapí, kým sa vám konečne podarí ho zabiť. A tak po treťom neúspešnom pokuse sa na celú túto nechutnosť vykašlete a obrovské slony budete ostrelovať katapultami (ku katapultom pri Minas Tirith sa ešte dostanem).

Ďalším dizajnovým prvkom, za ktorý som mal občas chuť vraždiť je neexistujúci save-systém. V multiplayeri by som to pochopil, ale v single je to neodpustiteľný prehrešok. Totiž, pokiaľ sa v už spomínanej bitke o Minas Tirith prebojujete až k pasáži s olyphantami a tí vás rozdrtia, môžete celú bitku opakovať znova. Dizajn misií je veľmi nevyvážený – často sa stáva, že prvé 3-4 úlohy vykonáte aj v spánku, potom však nasleduje cieľ, ktorý je veľmi obtiažny. Pokiaľ ho nesplníte, môžete celú misiu opakovať. Ako spasenie pôsobí fakt, že máte možnosť vybrať si jednu z troch obtiažností – vzápätí však zistíte, že či už hráte ako Easy, Normal alebo Heroic, vlastnosti hry to absolútne nemení a prudké zvýšenie obtiažnosti je stále rovnako frustrujúce.

Posledným klincom do rakvy tejto hry je umelá inteligencia. Myslím že nikoho neprekvapí keď poviem, že nestojí za nič. Pravda, v multiplayerovej hre UI nie je až taká dôležitá, na druhej strane je však pravda, že aj počítačový boti z Battlefield 1942 či Counter-Strike dokázali aspoň ako tak spolupracovať a poslúchať vaše rozkazy. V Conqueste bohužiaľ nemáte možnosť žiadne rozkazy vydávať. Proste len stojíte a klikáte. Po chvíli si uvedomíte, že vlastne bránite svoju pozíciu úplne sami, pretože vaši umelointeligentný spolubojovníci už dávno voňajú fialky odspodu. Pokiaľ hráte so živými protivníkmi, je táto chyba menej závažná, avšak trvám na tom, že keby mali chlapci z Pandemic Studios aspoň trochu viac snahy, mohol byť aj singleplayer celkom zábavný.

Dej

O dizajne Conquestu a jeho chybách by sa žiaľ dalo rozprávať ešte veľmi dlho, poďme sa však pozrieť ako vyzerá dej a kam všade nás zavedie…
LotR:Conquest ponúka 2 kampane, obe obsahujú medzi jednotlivými misiami veľmi pekné videa zostrihané z filmov Lord of the Rings, ku ktorým komentár nahovoril kráľ elfov, Elrond (Hugo Weaving). Kampaň za ľudí, elfov a trpaslíkov začína v bitke o Helm’s Deep (mimochodom, hneď prvý level je ukrutne ťažký a neprehľadný). Ďalej budete bojovať v baniach Morie, zúčastníte sa obrany Osgiliathu, dve misie vás zavedú pod Minas Tirith. Nasleduje dobývanie Minas Morgul a napokon bitka pri Black Gates. Pokiaľ sa vám niektoré misie zdajú byť trochu mimo, máte pravdu. Oslobodenie Morie spod vlády orkov a dobytie Minas Morgul vo filme rozhodne neuvidíte, na druhej strane, je to do hry zapracované celkom logicky a autorov treba pochváliť za snahu o oživenie a obohatenie deja.

Pokiaľ sa vám podarí poraziť Saurona nadobro, odomkne sa vám možnosť hrať priamo za temného pána Mordoru. Vašou prvou úlohou bude v koži nazgula získať masku Witch Kinga, vzkriesiť ho a zabiť Froda. Nasledujú misie veľmi podobné tým predchádzajúcim, len v opačnom poradí. Najprv dobijete Osgiliath, spálite biely strom na nádvorí Minas Tirith, obsadíte Moriu a pevnosť Weathertop. Na záver sa zúčastnite ťaženia na Rivendell a Shire. Počas tohto ťaženia budete postupne zabíjať všetkých kladných hrdinov – v Osgiliathe padne Faramir, v Morii Gimli, na vrchu Weathertop dokončí svoju hrdinskú púť Aragorn. V elfskom meste zomrie Elrond a Legolas a napokon v hobitskom Kraji umrie aj Gandalf.

Keď už som spomenul ťaženie proti elfom a hobitom, musím sem napísať jednu osobnú výhradu, ktorú mám proti týmto misiám. Pri dobíjaní nádherneho elfského mesta Rivendell som sa nemohol ubrániť veľmi nepríjemnému pocitu. Tento pocit sa vrátil pri zabití Aragorna, pálení stromu v Minas Tirith či vraždení v Kraji. Nemám výhrady proti násiliu v PC hrách, ale pri plienení Shire som sa cítil naozaj veľmi zle – možno preto, že v prípade hobitov sa nedá rozoznať, ktorí z nich sú deti a ktorí dospelí, možno preto, že zabíjate mužov aj ženy, možno preto, že sú takmer bezbranní. A možno preto, že sa jedná o tupé zabíjanie dobrých postáv. Toto sa možno bude týkať len mňa, v každom prípade to v rámci subjektívnej recenzie beriem ako veľké mínus – hra by v hráčoch mala vzbudiť radosť a pohodu, prípadne v ňom nemusí vzbudzovať nič. Ale pokiaľ pri hraní cítim silny odpor sám voči sebe a voči tomu, čo sa na obrazovke deje, tak niečo nie je v poriadku.

Vrátim sa však k objektívnej kritike. V mnohých misiách, ktoré sú kopírované z filmu uvidíte naozaj neslýchané veci – napríklad už spomínané katapulty pod Minas Tirith – po nájazde Rohanských jazdcov si zrejme Gondorčania pred brány dotlačili ťažkú techniku, aby mohli ostreľovať Sauronovu armádu… Áno, nemýlite sa, znie to šialene…

Skrátka, dej má niektoré zaujímavé nápady, ktoré príliš nenarušujú atmosféru. Bohužiaľ, nepríjemný pocit pri kampani za Mordor mi bráni hodnotiť dej kladne…

Grafika a hudba

Vizuálne a zvukové spracovanie je snáď prvá aspoň sčasti kladná časť recenzie, čo je na môj vkus dosť smutné. Statická grafika, teda modely postáv, bojiská, textúry, je celkom obstojná, na dnešný grafický štandard to však nemá (kto hral Crysis, ten vie o čom hovorím). Bohužial, grafika Conquestu v pohybe vyzerá horšie než na obrázkoch, za čo môžu z veľkej časti odfláknuté animácie. Ďalším problémom sú nároky na počítač – hra pri vysokom rozlíšení a s najvyššími detailami behá len na najmodernejších strojoch a aj tak vám žiadne extrémne grafické orgie nepredvedie. Pokiaľ však máte počítač starší než rok, bez zaváhania sťahujte detaily na stredné až nízke.

Conquest používa oficiálny soundtrack z filmovej trilógie a to je len dobre. Hudba Howarda Shorea hrá takmer nonstop a dodáva chaotickej a zbesilej hre konečne trochu epickosti, to však nestačí. Ale práve a jedine vďaka hudbe môžem povedať, že aspoň raz alebo dvakrát počas hrania zažijete dobrý pocit z hrania. Keď bežíte vpred na nepriateľa a do rytmu vám hrá epické hymny Stredozeme, na pár sekúnd si konečne začnete hru užívať. Ale len na pár sekúnd.
Solídnu zvukovú kulisu narúšajú jednotvárne zvuky bitky a neskutočne otravné hlasy vašich veliteľov… Každú minútu na vás až zúfalo trapný hlas zakričí, aby ste zničili svojich nepriateľov… Je to… proste hrozné.

Záver

Čo dodať? Keď som pred pár mesiacmi písal krátku správu o tejto hre, povedal som, že môže byť veľmi epická, ale môže byť aj veľkým sklamaním. Žiaľ, moje neblahé tušenie sa naplnilo a z LotR:Conquest sa stalo veľmi nepríjemné prekvapenie nového roku. Namiesto epických bitiek chaotický klik-fest, namiesto úžasných filmových momentov neprehľadné a neovládateľné súboje, namiesto dobrého pocitu nechuť a frustrácia. To všetko prináša Conquest. Pri online hraní odpadajú niektoré moje výhrady, napríklad problémy s umelou inteligenciou; stále však nájdete minimálne 10 hier, ktoré sú v multiplayeri OMNOHO zábavnejšie.
Na záver už len toto: ak chcete dej, prečítajte si knihu. Ak chcete hudbu, pustite si soundtrack. Ak chcete veľké bitky, zahrajte si staršiu, ale lepšiu hru Battle for Middle-Earth. Ak chcete aj dej, aj hudbu, aj epické bitky, pustite si celú trilógiu filmov. A ak chcete nudnú a jednotvárnu hru, ktorá je menej zábavná než čakanie na súdny deň, pri ktorej zažijete všetky možné pocity okrem radosti z hrania, siahnite po Lord of the Rings:Conquest. Ale nevravte, že som vás nevaroval!

Dej – 5/10
Dizajn a hrateľnosť – 3/10
Grafika – 5/10
Zvuky a Hudba – 6/10
Celkové hodnotenie – 4/10

 

 

Komentáře

komentářů

About The Author

Johny "Max" Scigulinsky, recenzent pre mfantasy.cz, skladateľ na voľnej nohe, aktívny účastník komunít EpicBattleAxe.com a Gametrailers.com. Samozvaný expert na PC hry a trh interaktívnej zábavy a pseudo-autor fantasy poviedok.

6 komentářů

    • MaxLeonhart

      Vďaka za pochvalu.
      Obrázky do recenzii určite budem dávať, momentálne ale stále ešte nestíham (čakajú ma recenzie na Rise of Argonauts a Aion:Tower of Eternity) – takže screeny možno budú časom. a ešte sa najprv musím naučiť ako ich tam vložiť 🙂

      • Hawk

        no stejne jsem to zkusil a mels pravdu 😀 hraje se to dost spatne a vytacely me ty opakujici se rozkazy… po chvilce jsem toho nastvane nechal.

      • MaxLeonhart

        No vidíš, ako ti je dobre, ty si to mohol nechať tak, ale ja som to musel so zaťatými zubami dohrať aby som zvyšok sveta varoval 😀
        Ale hej, je to proste zlá hra, je to veľká škoda podľa mňa, ale čo už… Aspon že ten soundtrack je dobrý 🙂

Leave a Reply