Biele mraky nad Gorionom boli predzvesťou snehovej búrky. Ostrý studený vietor mu bičoval tvár. Kráčal po zasneženej ceste už pár hodín. Mesto mal dávno za sebou a do miesta stretnutia to bolo ešte ďaleko. Podopierajúc sa o svoju magickú palicu, z ktorej vyžarovalo slabé teplo, pokračoval v ceste. Musel nájsť Cedrika, ktorý odišiel z mesta, aby na seba nepútal pozornosť. Navyše po meste sa pohybovali ľudia, z ktorých nemal dobrý pocit. Určite nie, ak pri sebe nosili Rallov znak. S jedným z nich sa stretol aj Gorion v krčme.

     Elleth odletel z mesta spolu s Gorionom, ale nečakal ho. Ponáhľal sa za Cedrikom k jazeru neďaleko mesta, kde sa mali stretnúť. Snažil sa odolávať silnému vetru, ale nakoniec to vzdal a zlietol tesne ponad stromy lesa. Chvíľu na to začali na zem padať prvé snehové vločky.

 

     Pomaly sa stmievalo. V noci nemalo význam pokračovať ďalej, najmä nie v takom hroznom počasí. Mág zišiel z cesty smerom ku skalnému masívu, ktorý sa mu tiahol po ľavej ruke. Išiel priamo, bez zastávky. Musel sa brodiť polozmrznutých snehom a zápasiť s vetrom.  Popri skale pokračoval ešte niekoľko minút, kým nezmizol v jaskyni.

    

* * *

 

     Záhadný muž si držal od Goriona odstup. Silný vietor a  sneh v ňom vyvolali pochybnosti. Vonku už bola tma a ostať v takom počasí pod holým nebom by bola samovražda.

     Zosadol z koňa a popohnal ho smerom späť do mesta. Ďalej by mu bol iba prekážkou a navyše nechcel riskovať, že sa prezradí.

     Pokračoval po ceste a sledoval mágove stopy, ktoré ostali v snehu. Vedel, že sa musí poponáhľať, pretože sneh čoskoro zahľadí všetky stopy a mág sa mu stratí.

     Po pár minútach stopy odbáčali z cesty smerom ku skalnému masívu. Vydal sa tým smerom, kým neprišiel ku skale. Zahol doprava, ale stopy po chvíli končili. Prešiel ešte pár krokov dopredu, ale nič nenašiel.

     Vrátil sa späť a zbadal malý otvor v skale, ku ktorému bol predtým otočený chrbtom. Vytasil meč a vošiel dnu.

 

     Ocitol sa v tenkej chodbe, ktorá pokračovala hlbšie do jaskyne. Po pár krokoch zbadal slabé svetlo vychádzajúce z ohňa a ovial ho teplý dym.

     Prikrčil sa ku skale a potichu pokračoval ďalej. Zastal iba niekoľko krokov od ohniska. Vedľa neho ležal mág. Vyzeralo, že spí. Muž sa porozhliadol okolo. Jaskyňa bola malá, takže svetko z ohniska osvetlilo všetky steny. Nik iný tu nebol. Iba on a mág.

     Záhadný muž potichu našlapoval smerom ku mágovi. Tesne nad ním zastal a špičkou meča ho jemne pichol do chrbtá.

     Mág sa prebudil a rýchlo siahol po svojej magickej palici, ale muž ju stihol v poslednej chvíli odkopnúť ku stene jaskyne.

     „Kto si, a čo chceš, že ma prenasleduješ odkedy som opustil mesto?“

     „Takže ty si o mne vedel. Nuž mal si sa lepšie pripraviť. Ustúp smerom ku stene!“

     Gorion ustúpil o dva kroky a chrbtom sa oprel o studenú stenu jaskyne.

     „Kto ťa poslal?“

     „To nie je podstatné. Povedz mi, kde nájdem toho druhého starca, s ktorým sa máš stretnúť a sľúbim ti, že zomrieš rýchlo.“

     „Akého starca? O čom to rozprávaš?“

     „Nehraj sa na hlúpeho. Dobre viem, že sa máš stretnúť s mágom Cedrikom.“

     Gorion sa nenápadne pozrel na svoju palicu, ktorá ležala pri druhej stene jaskyne. Rozmýšľal, ako by sa ku nech dostal. S ňou by mal väčšie vyhliadky na prežitie.

     Muž spozoroval, čo má mág v úmysle a rýchlym ťahom meča mu rozrezal rukáv na kabáte.

     „Na to ani nemysli!“

     Gorion pocítil krátku bolesť v pravej ruke. Meč sa dostal až na kožu a z rany začala tiecť krv.

     „Nemám veľa času a nebaví ma tu s tebou sa naťahovať. Máš poslednú šancu.“

     „Aj keby som to vedel, bol by si posledný, komu by som to prezradil.“

     „Ako si želáš,“ muž zdvihol meč nad seba a nacvičeným ťahom sa chystal ukončiť mágov život.

 

     V tej chvíli prenikol do jaskyne ľadový vietor, ktorý zhasol oheň. V jaskyni ostala tma a dym z pahreby rozkašľal oboch mužov.

     Gorion sa po pamäti snažil dostať ku svojej palici, kým záhadný muž sekal mečom okolo seba. Pri každom seknútí o stenu to v jaskyni zaiskrilo.

     Mág zdvihol zo zeme palicu a chystal sa použiť zaklínadlo, aby odstavil útočníka, ale nepodarilo sa mu to. Muž v tej chvíli sekol smerom, kde stál Gorion a ten neustál náraz. Meč našťastie sekol iba do mágovej palice. Magické symboly začali svietiť jemne modrou farbou, ktorá vytvorila trochu svetla.

     Muž sa rýchlo zorientoval. Snažil sa na druhýkrát zabiť mága. Posledné čo však stihol zaregistrovať bolo silné svetlo, ktoré prichádzalo z vonka. Potom už ucítil iba ostrú bolesť v hlave a padol na zem.

 

     Gorion sa snažil vstať. Musel sa podopreť o palicu. Tento boj ho vyčerpal. Nebyť pomoci, bolo by už dávno po ňom.

     „Si v poriadku?“

     „Cedrik. Ani nevieš, aký som rád, že ťa vidím.“

      Cedrik sa naklonil nad muža a zviazal mu ruky a nohy. Gorion medzitým zapálil oheň v pahrebe.

     „Ako si ma tu našiel?“

     „Elleth. Doletel k jazeru sám, tak som usúdil, že sa muselo niečo stať. Vybral som sa teda smerom k mestu, ale tá búrka mi zhatila plán. Dúfal som, že budeš na tom rovnako, a že sa stretneme v tejto jaskyni.“

     „Som rád, že si prišiel včas. Čo s ním spravíme?“
     „Neviem. Sledoval ma už v meste, preto som radšej odišiel. Počkáme, kým sa preberie a potom ho vyspovedáme. Kde je vlastne Gorn?“

     „To je dobrá otázka priateľ môj, ale netuším.“

     „Ako to? Čo sa stalo? Ak je pravda, čo sa hovorí, budeme ho potrebovať.“

     „Ja viem, ale pravdou je, že zmizol. Pri prechode priesmykom, sme boli napadnutí bandou škretov. Podarilo sa nám ich zahnať, ale v hmle, ktorou som ich chcel zmiasť sa Gorn stratil. Zmizol, akoby tam nikdy ani nebol.“

     „Zaujímavé. Budeme ho musieť nájsť, inak to bude pre nás veľká strata.“

     „Máš pravdu, ale teraz budem potrebovať oddych. Nie som už najmladší a ten boj ma dosť vyčerpal. Navyše mám zranenú ruku.“
     Obaja čarodejníci si sadli pri oheň. Kým Cedrik chystal večeru, Gorion si obväzoval zranenú ruku. Rana našťastie nebola hlboká. Kým jedli, priletel do jaskyne aj Elleth.

     „Myslíš, že je pravda, čo sa hovorí. O tom, že Rall sa vrátil?“

     Cedrik sa napil vody a Ellethovi hodil kus mäsa.

     „Dúfam, že nie. Žili sme v predstave, že Gorn porazil Ralla a poslal ho tam, kam patrí. Ale zdá sa, že to nebola pravda. Musel to nejako prežiť. Ak sa tak stalo, ostáva nám iba jediná možnosť. Vojna. Bez kráľovského vojska to bude ťažké a armáda, ktorú má Rymond, ten samozvaný vládca, nestojí ani za kus mokrého tabaku.“

     „Čo teda navrhuješ. Traja toho veľa nezmôžeme.“

     „Máš pravdu, ale nádej tu predsa len je. Dole v údolí sa schádzajú muži, ochotní bojovať za kráľovstvo a za česť kráľa Beletha. Navyše môžeme prebudiť Draaga.“
     „Draaga? Ten je predsa zakliaty na dne jazera v tej malej dedine, kde sme sa s Gornom usadili. Podľa legendy je potrebný magický svitok, ktorý ho zobudí z večného spánku. A pokiaľ viem, tak nikto netuší, kde ho hľadať.“

     „Nie tak celkom. Keď sme prvýkráť bojovali proti Rallovi, kráľ ma vyslal za elfmi, aby som ich požiadal o pomoc. Odmietli účasť v boji smrteľných, ale ako dar som dostal Draagov svitok.“

     „Takže ty ho máš. V tom prípade sa musíme čo najskôr vrátiť do dediny a prebudiť ho. Každý deň navyše môže skomplikovať našu situáciu.“

     „Máš pravdu, ale dnes sa už aj tak nikam nedostaneme. Oddychuj, zajtra vyrazíme, hneď ako vyspovedáme nášho nového hosťa.“

     Cedrik odložil jedlo na zem pri Elletha, ktorý sa pustil do zvyškov. Obaja mágovia si ľahli okolo ohňa a ponorený do pochmúrnych myšlienok čakali na spánok.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply