Ako prvý sa zobudil Gorn, ktorého zima prinútila vstať. Pri pohľade na vyhasnutú pahrebu ho striaslo. Vstal a začal sa obzerať okolo seba, či nenájde niekde nejaké drevo.

     Našiel len pár menších polienok, ale na slabší oheň to stačilo. Rozdúchal pahrebu a dym zobudil aj Goriona.

     „Zdá sa mi, že ani ty už nie si najmladší. Takto vyspávať,“ neodpustil si poznámku Gorn, ktorý práve odkrajoval kusy mäsa z prasaťa.

     Mág vstal a hodil do ohňa trochu žltého prášku. Ohnivé jazyky vzplanuli takmer po strop.

     „Aspoň oheň si mohol poriadny spraviť.“

     Po raňajkách si obaja prezreli jaskyňu. Našli pár vecí z karavany, nejaké oblečenie, trochu zlata a pár drahých kameňov. V malom sude bolo pár mečov a niekoľko šípov. Vedľa ležal luk.

     Gornovu pozornosť však upútal malý predmet, ktorý vypadol z kožucha pohodeného medzi ostatnými vecami s karavany.

     „Pozri, čo som našiel. Zaujímavé. Vyzerá to ako perla. Hoci červenú perlu som nikdy v živote nevidel.“

     Gorion podišiel ku Gornovi a vzal mu ju z ruky. „To nie je perla, ale dračia krv. Tí sprostí škreti ani netušili, čo našli. Určite patrila niekomu z karavany.“

     „Dračia krv?“

     „Áno. Pri použití správneho kúzla dračia krv stuhne. Dokázal by som z nej spraviť veľmi mocné elixíry. Ale na to nemáme čas. Zbaľ si veci, vyrážame.“

     Gorn si obliekol vysušený kožuch a na chrbát si prehodil veľký vak. Meč si pripevnil za opasok a malou dýkou, ktorú nosil na druhej strane opaska, si odrezal posledný kus mäsa na cestu.

     Mág si vzal svoje veci, avšak pri dotyku jeho magickej palice sa znovu rozsvietili modré symboly.

     „Stoj!“ šeptom prikázal Gornovi a ukázal mu palicu.

     „Toto sa mi nepáči.“

     Blížili sa hlasy. Podľa ozveny bolo ťažké určiť ich počet. Obaja sa pritisli ku stene jaskyne na druhom konci, odkiaľ prišli.

     Po chvíli hlasy utíchli. Škreti vytiahli meče a vydali sa smerom k mužom.

     „Je ich päť, možno šesť. To by nemal byť problém,“ informoval Gorion.

     „Ďalšie z tvojich podarených kúziel?“

     „Nie, stačí rátať kroky,“ neodpustil si mág poznámku.

     „Dobre, ale teraz som na rade ja.“

     Gorn počkal kým budú škreti na dosah a vyskočil zo svojho úkrytu. Dvaja prekvapení škreti padli na zem skôr, ako stihli zaútočiť. Jedným švihom ich preťal v páse akoby to boli voskové figuríny. Ostatní sa vrhli na krčmára, ktorý ich útoky s ľahkosťou odrážal. Nechcel však riskovať, a tak spravil rýchly výpad. Mečom odrazil útok a dýkou, ktorú pohotovo vytiahol z puzdra, prebodol škreta, ktorý padol na zem mŕtvy.

     Krčmár znovu zaujal bojový postoj, ale v tom sa objavil za jeho chrbtom Gorion. Z palice vyšľahli dva blesky a zasiahli svoj cieľ. Gorn to nečakal a inštinktívne sa hodil na zem. Posledný škret sa dal na útek. Mág vyčaroval znovu blesk, ale ten iba narazil do steny jaskyne. Škret stihol zahnúť za roh a utiecť.

     „Zbláznil si sa. Veď si ma mohol zabiť?“

     „Prepáč myslel som, že už nevládzeš. Pohni si, musíme ho chytiť skôr než zavolá ostatných. A podľa možnosti živého, nech nám prezradí čo vie.“

     Obaja sa rozbehli za škretom. Po pár metroch vyšli z tunela na druhom konci, kde našli ostatných škretov, ktorí už boli pripravení na nich zaútočiť.

     Mág rýchlo stiahol Gorna naspäť do tunela a kúzlom zatarasil cestu.

     „Tak na toto som vážne asi už starý. Je ich tam aspoň dvadsať. Čo budeme robiť?“ spýtal sa krčmár zdvíhajúc sa zo zeme.

     „Je to jediná cesta, takže bojovať.“

     „Nuž na jedného desať. To neznie príliš pekne.“

     „Nič sa neboj a vypi toto. Raz sa už osvedčil, dúfam, že poslúži aj teraz.“

     Mág podal Gornovi fialový elixír. Podišiel ku magickej stene a jemne po nej zaklopal palicou. Tá sa začala pomaly rozpadať. Gorion opísal rukou vo vzduchu kruh a vyriekol zaklínadlo. Spoza jeho chrbta sa začali valiť von z tunela kúdoly hmly, ktorá zahalila škretov. Gorn sa rozbehol do hmly. Bolo počuť rinčanie oceli a smrteľné výkriky.

     Po chvíli hluk prestal. Mág mávol rukou a rozohnal hmlu. Na zemi ležali telá mŕtvych škretov, avšak po Gornovi nebolo ani stopy.

     „No tak sa ukáž, myslím, že na dnešný deň už mám prekvapení dosť.“

     Ticho. Gorion prešiel pár krokov a obzeral si mŕtvoly na zemi. Narátal ich devätnásť. S piatimi, čo zabili v jaskyni, jeden celý oddiel. Zastavil sa pri kapitánovi, ktorého prehľadal. Našiel presne to, čo očakával. Malý kus kameňa, v ktorom bola vytesaná ruka. Rallov symbol.

     Za mágom bolo počuť kroky. Rýchlo sa otočil, čakajúc tam Gorna, ale pred sebou videl iba srnu, ktorá hneď ušla.

     Gorion vytiahol z vaku malé vrecúško. Vysypal z neho na zem trochu bieleho prášku, ktorý zapálil. Dym sa držal po zemi a obkolesil mága zo všetkých strán. Rozpínal sa do vzdialenosti asi desať metrov a potom zmizol.

     „Zaujímavé, nikde ani živej duši. Nie, musel sa niekam vypariť. Toto kúzlo ma ešte nikdy nesklamalo,“ šeptal si pre seba mág.

     Schoval do vaku vrecúško s práškom, ako aj kameň, ktorý našiel u škreta. Zo zeme vzal štyri meče a spravil z nich šípku smerom, ktorým sa vybral, pre prípad, že by sa Gorn vrátil.

 

     Mesiac si razil cestu nočnou oblohou, keď Gorion prišiel do Hlbokej doliny. Bol celý premrznutý. Pritiahol si svoj kabát ešte viac k sebe, aby mu nebolo zima, ale hlavne, aby nevzbudil prílišnú pozornosť. Zamieril rovno do krčmy „Pod snežnou horou“.

     Otvoril dvere a ovial ho teplý vzduch nasiaknutý pivom a dymom z kozuba. Prešiel rovno ku krčmárovi a objednal si medovinu.

     Za normálnych okolností by si objednal iba večeru a izbu, ale potreboval zapadnúť a zistiť, čo sa popráva po okolí.

     Po treťom kole si prisadol ku skupinke podnapitých chlapov, ktorí sa bavili o love. Jeden z nich vraj videl v lese škretov, ako nesú v putách nejakého muža.

     „Čo presne si videl?“ spýtal sa ho Gorion.

     „Ty si kto? Nejaký žobrák. Vyzeráš horšie ako moja stará. Prac sa!“

     Mág kývol na krčmára, ktorý doniesol na stôl plný džbán medoviny a šesť pohárov.

     „Hneď si mal povedať, že si jeden z nás,“ usmial sa muž a naplnil si svoj pohár doplna.

     „Rozprávaj!“

     „Videl som asi desať škretov ako nesú muža v reťaziach. Do tváre som mu nevidel, boli ďaleko. Bol to poriadny chlap. Určite by ich dokázal všetkých zabiť. Zrejme ho niečim omámili.“

     „Kde to bolo a kedy?“ snažil sa vyzvedať mág.

     Muž si nalial ďalší pohár medoviny a celý ho vypil. Potom gestom ukázal, že džbán je takmer prázdny.

     Krčmár si to všimol, pozrel na mága a doniesol ďalšiu medovinu.

     „Dnes ráno v lese pri potoku. Šli dole po prúúú…,“ nedokončil a spadol zo stoličky na zem, kde ostal ležať.

     Ostatní muži boli na tom podobne. Medovina ich zložila. Pomaly dopíjali druhý džbán, ale to už si mág pýtal od krčmára izbu na noc.

     „Prajete si aj večeru, ctený pane?“

    „Nie.“ odpovedal mu Gorion a hodil na stôl tri strieborné mince.

    

     Izba bola malá, ako všetky izby v krčmách. Jedna posteľ, jeden stôl zo stoličkou, jedno okno s výhľadom pred krčmu.

     Gorion zložil svoje veci vedľa postele a z vačku vytiahol kriedu. Na dvere s ňou nakreslil niekoľko symbolov a na zem hrubú čiaru, hneď vedľa prahu. Vyslovil zaklínadlo. Symboly jemne zasvetielkovali a potom zmizli. Ochranné kúzlo proti vlámaniu bolo úspešné.

     Ľahol si na posteľ a premýšľal o udalostiach kým nezaspal.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

4 komentáře

  1. Maijro

    ako som uz pisal niekde v komentaroch (tusim v druhej casti) je to dost dlhe… a da sa povedat, ze vsetko je to este ozaj len zaciatok, hoci priznavam, ze trochu zamotany…
    co sa tyka toho neskoreho vydania, tak to je moja chyba… akosi nebolo dost casu za posledne dva mesiace takmer na nic a to ma cakaju zachvilu statnice…
    ale dnes som sa konecne zbavil povinnosti, ktore mi zaberali cca 80% volneho casu, takze sa budem snazit dodrzat pravidelnost pravdepodobne kazde dva alebo tri tyzdne
    a koniec.. nie urcite to nebude odbyte v jednej kapitole

    hawk: no hej, jedna z mensich chyb – inak myslene, inak napisane… pod tym rychlym vypadom som myslel nacviceny utok a nie nejaky chaoticky vypad typu, ved mozno sa trafim… zrejme som to zle opisal… moja chyba (aspon viem, v ktorych pasazach mam zapracovat)

  2. Marcus

    neviem, možno je to tým, že som predošlé časti nečítal, ale zdá sa mi to akési zmetené. Na začiatok by to asi chcelo lepši opis prostredia, lebo kým si nenapísal, že sú v jaskyni, tak som o tom ani netušil… A neskôr, doslova o pár krokov, už boli vonku a bojovali so škretmi… tiež mi tam chybal ten prechod.

      • Hawk

        to je jedno. já ty předchozí četl, ale už je to tak dávno, že si to moc nepamatuju. taky jsem nevěděl, kde jsou a co dělají. takže chci poprosit všechny ostatní, aby nevydávali povídky, dokud je nedokončí. to ovšem neplatí pro mě samotného a povídku na pokračování 😀 (do které zbývá přesně měsíc)
        zpět k tvé povídce:
        Nechcel však riskovať, a tak spravil rýchly výpad. …rychlý výpad mi připadá jako sakra velký risk 😀
        vím, co Marcus myslí tím, že ho nic nenutí číst dál. to protože nemáme vůbec ponětí, o co půjde. pořád to působí jako úvod k něčemu, i když je to už čtvrtá část. vlastně v tomto díle se to ještě víc zamotalo, takže čekám, že příště už se něco dozvíme. ale pozor, aby to nevypadalo tak, že se celou dobu nic neděje, a najednou to jedním dílem neskončilo

Leave a Reply