Na tretí deň už Arian mohol vstať z postele. Svaly mal stuhnuté a takmer zabudol chodiť. Po malej rozcvičke sa mu rozprúdila krv v žilách a nohy ho začali znovu poslúchať.

     Gorion doma nebol. Tak si obliekol kožuch a vybral sa von. Otvoril dvere. Slnečné lúče ho takmer oslepili. Chvíľu si zakrýval tvár rukami, kým si oči nezvykli na svetlo. Keď znovu otvoril oči, zistil, že si ho obzerá niekoľko zvedavých detí, ktoré stavali snehuliaka.

     Prišiel k nim a pomohol im ho dokončiť. Miesto nosa mu trčal malý konár. Oči mal z malých čiernych kamienkov. Odkedy skončila búrka, svietilo slnko. Nebolo už teplé, ale každý bol rád, že už nesneží.

     Od detí sa pobral k malej chatrči. Nad dverami bol nápis „Roryho obchodík“. Vošiel dnu.

     Po stenách boli poličky rôznych veľkostí, na ktorých ležali všemožné veci. Naľavo boli hlinené poháre a misky. Pod nimi zase veľké nádoby a malé drevené sudy. Vedľa, na malej poličke boli poukladané lovecké nože. Našiel tu aj luk a pár šípov.  Na pulte boli rôzne malé predmety ako ľanové klbká, či ihly a nite.

     Z pivnice vyšiel muž zavalitej postavy. Okolo pása mal hrubú zásteru z kože a na hlave malú vlnenú čiapku.

     „Nový zákazník,“ potešil sa Rory. „Ty budeš asi ten chlapec z karavany. Ja som Rory a toto je moje malé kráľovstvo.“

     Arian pozdravil a predstavil sa.

     „Čo ťa privádza do môjho obchodu? Potrebuješ teplé rukavice, lovecký nôž, či nové čižmy?“

     Rory roztiahol ruky smerom k poličkám s tovarom.

    „Nie. Len som sa prišiel pozrieť.“

     Roryho nadšenie opadlo. Chcel niečo povedať, ale otvorili sa dvere a vošiel Gorion.

     „Tu si! Čo ťa to napadlo, len tak sa potulovať po vonku?“

     Arian bol ticho. Nemalo zmysel niečo hovoriť, pretože Gorion mal pravdu.

     „Nevadí, stalo sa. Keď sme už tu, potrebuješ teplé oblečenie. To tvoje už nestojí za nič.“

     Okríkol Roryho, aby doniesol najteplejšie oblečenie, aké má. Tomu začal znovu tancovať úsmev na tvári a rýchlo sa pobral do pivnice.

     O chvíľu niesol plnú náruč oblečenia, ktoré položil na pult. Gorion vybral to najlepšie. Zaplatil Rorymu štyri strieborné mince a Arian si zobral oblečenie.

 

     Vyšli z obchodu. Arian si niesol nové veci a kráčal za Gorionom. Slnko sa už zaťahovalo za hory. Blížil sa koniec dňa. Z mágovej fajky stúpali obláčiky dymu, ktoré zanikali v jemnom vánku vetra.

     Gorion sa pred domom zastavil a Arian vrazil doňho vrazil, pretože oblečenie, ktoré niesol, mu zakrývalo výhľad. Čakal, že ho mág pokarhá, ale ten si ho vôbec nevšímal.

     Jeho pozornosť upútalo niečo pred domom. Na okenici stál vták. Podobal sa na orla, ale jeho perie bolo také biele, že splýval so snehom na okne. Zo zobáka mu trčal kus zrolovaného papiera. Správa!

     Mág k nemu podišiel a zobral mu list. Otvoril dvere. Vták vletel dnu. Počkal kým vojde aj Arian a zavrel.

     Vták sa usadil nad kozubom a pasoval sa s kusom mäsa, ktorý mu dal Gorion. Arian sa pobral do vedľajšej miestnosti, kde sa chcel prezliecť do nového oblečenia.

     Mág si sadol do kresla, energeticky potiahol so svojej fajky a otvoril list:

     „Gorion, dúfam, že si dostal tento list. Windlake bol napadnutý. Nik neprežil. Boli to škreti. Neviem, ktorý kmeň, ale boli pod vlajkou Ralla. Musíme sa ihneď stretnúť. Nájdeš ma tam, kde vž…“

     Posledná veta bola na rýchlo napísaná a takmer nečitateľná. Gorion však vedel, kam má isť.

     „Ako vyzerám?“ vošiel z druhej izby Arian v novom oblečení.

     „Teraz nie, chlapče. Počkaj ma tu.“

     Mág sa zdvihol a odišiel z domu. Arian ostal stáť zarazený v strede miestnosti.

 

     Mág šiel rovno do krčmy. Otvoril dvere a vošiel dnu. jeho nečakaná návšteva zaskočila všetkých ľudí, ktorí upierali zrak jeho smerom.

     „Stalo sa niečo, Gorion?“ spýtal sa ho Gorn, ktorý mu šiel oproti.

     „Potrebujem s tebou hovoriť. Ale nie tu.“

     Krčmár ohlásil svoju ženu, aby ho na chvíľu zastúpila a pobral sa s Gorionom na poschodie.

     „Tu nás nebude nik vyrušovať. Hovor.“

     Mág sa posadil na stoličku a Gorn zatiaľ doniesol dva poháre medoviny.

     „Práve som dostal list od Cedrika. Windlake bol vypálený. Napadli ho škreti.“

     „Škreti?“ opýtal sa Gorn. „Tak vysoko v horách. Ktorý kmeň?“

     „To neviem. Ale boli pod vlajkou Ralla.“

     Krčmárovi zabehla medovina a rozlial zvyšok pohára.

     „Rall?“ opýtal sa potichu, akoby mal strach to vysloviť. „Myslíš, že ten prepad karavany majú tiež na svedomí?“

     Gorion si odpil s medoviny a zapálil si fajku.

     „Tiež ma to napadlo. Mám pocit, že hej. Ale neviem, prečo nenapadli dedinu.“

     „Kde je teraz Cedrik?“

     „Čaká nás v Hlbokej Doline, v krčme ´Pod snežnou horou´!“

     „Nás?“

     „Áno. Ty ideš so mnou. Ak sa Rall vrátil, budeme ťa potrebovať.“

     Gorn chcel niečo povedať, ale mág ho predbehol, akoby čítal jeho myšlienky.

     „O dedinu sa nemusíš báť. Orym sa o ňu postará.“

     „Orym?“

     „Vari si nečakal, že tu budem večne. Naučil som ho dosť, aby si poradil s problémami tejto dediny. Choď sa rýchlo pobaliť a povedz Lie, že odchádzame. Zajtra, ihneď na svitaní!“

     Mág vstal a obaja šli dole. Lia na nich pozerala. Tušila, že niečo nie je v poriadku. Gorion sa ponáhľal rýchlo domov.

 

     Vošiel do domu a zbadal Ariana, ako kŕmi vtáka kusmi mäsa.

     „Už mu viac nedávaj. Čaká ho dlhá cesta.“

     „Ako sa volá?“ spýtal sa mága, ktorý niečo písal.

     „Eleth,“ odpovedal mu Gorion a venoval sa písaniu.

     Po chvíli zroloval list a previazal ho tenkým povrazom. Pristúpil k Elethovi a strčil mu list do zobáka.

     „Nájdi svojho pána a odovzdaj mu môj odkaz. Ponáhľaj sa!“

     Gorion otvoril dvere a Eleth vyletel z domu. Obaja ho sledovali, kým nezmizol v diaľke.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

Leave a Reply