Krčmou sa tiahol pach piva a dym z kozubu. Oheň vyhrieval celú miestnosť, ale nestačilo to. Cez diery v polorozbitých drevených oknách prenikal dnu studený vietor.
Plamene sviečok tancovali zo strany na stranu a sem tam niektorá z nich zhasla.
V krčme sedelo pár chlapov, ktorí tu prepíjali svoj nedávny zárobok. Väčšina z nich sa živila lovom lesnej zvery. Kožuchy z nich potom predávali kupcom, ktorí navštevovali dedinu so svojimi karavanmi. Posledná odišla iba pred pár dňami.
Sneh prišiel tento rok skôr ako sa čakalo. Dedina bola našťastie na zimu dobre pripravená. Dostatok dreva a mäsa by mal vydržať až do jari. Dedina leží vysoko v horách, a v zime je úplne odrezaná od okolitého sveta.
Peniaze tu nemajú takmer žiadnu cenu, pretože tie človeka nezasýtia, ani nezohrejú. Ľudia si tovar medzi sebou väčšinou vymieňali.
Peniazmi sa platilo iba v krčme a obchode. Krčmár za ne kupoval tovar na výrobu piva a obchodník veci, ktoré sa nedali v dedine vyrobiť.
Tento večer bol pokojný, no nie vždy to tak bolo. Nejedenkrát prerástli slovné hádky do bitky, ktorá končila rozbitými stoličkami a stolmi.
Dnes im však opitosť dovolila iba zdvihnúť ďalší krčah piva. Pokojná atmosféra však rýchlo zmizla.

Otvorili sa dvere a dovnútra sa dostal ľadový vietor, ktorý zhasol všetky sviečky. Z tmy bolo počuť nadávky a kliatby, ktoré patrili osobe stojacej vo dverách. Tie sa zavreli a neznámy padol na zem.
Krčmár rýchlo rozsvietil pár sviečok. Všetci sa zbehli okolo chlapca ležiaceho na zemi. Krčmár ohlásil ženu, aby doniesla teplé kožušiny a niečo na zahriatie ducha.
Muži ho zdvihli a posadili na stoličku pri kozube. Bol celý premrznutý a nejavil žiadne známky života. Jeden z mužov mu zmeral tep a utekal po doktora.
Tým bol mág Gorion. Jeho úlohou je chrániť dedinu a liečiť chorých. Vedel veľa o liečivých rastlinách, ale aj o mágii.
Kým prišiel, dali napiť chlapcovi horúcej medoviny, ktorá mu vrátila farbu do tváre. Bolo vidieť, že sa mu vracia život do tela.
„Čo sa stalo, že sem musím chodiť a ešte v takom počasí? Vravel som vám, že tie vaše bitky nestrpím.“ Krčmár podišiel rýchlo ku Gorionovi: „Nič také, priateľ môj. Je tu chlapec. Prišiel iba teraz a je studený ako ľad.“
Iba málokto vedel o spoločnej minulosti mága a krčmára. A ten to nepovedal ani svojej žene. Obaja mali na to dôvody, ktoré boli oveľa závažnejšie ako problémy celej dediny.
Mág podišiel ku krbu a obzrel si chlapca. Skutočne. Bol to jeden z karavany. Mladý muž, ktorý bol so starcom, od ktorého kupoval sušené byliny a korene.
„Zakryte ho kožušinami a dajte mu trochu medoviny. Hneď sa vrátim.“

Gorion otvoril dvere, a do krčmy znovu prenikol studený vietor. Rýchlo ich však zavrel a ponáhľal sa do svojho domu.
Do malého kotlíka nalial vodu a dal ju variť nad oheň v krbe. Postupne doňho trhal rôzne kúsky sušených rastlín a korienkov, potrebných na výrobu odvaru proti prechladnutiu.
Muži zatiaľ zobrali kožušiny z lavíc a stoličiek. Niektorí, menej opití, dali aj svoje kožuchy. Krčmár mu znovu nalial trochu medoviny.
Po chvíli sa znovu otvorili dvere a vošiel Gorion. V ruke niesol malý flakón, z ktorého stúpala para. Chlapec sa medzitým prebral.
Mág podišiel k nemu a dal mu napiť odvaru. Ten ho však nevypil a stiekol mu po brade.
„No tak chlapče, pi! Toto ti pomôže.“
Poslúchol a vypil dva dúšky odvaru. na čele sa mu objavili kvapky potu a upadol do hlbokého spánku.
„Čo sa stalo? Je mŕtvy?“ ozvalo sa medzi mužmi.
„Nie. Len zaspal. Musíme ho preniesť ku mne. Tu nemôže ostať, je tu chladno.“
Muži zobrali chlapca zavinutého v kožušinách a rýchlo sa s ním ponáhľali do Gorionovho domu.
„Tie kožušiny budem potrebovať. Neviem kedy sa chlapec uzdraví.“
„To počká. Ak budeš niečo potrebovať, pošli niekoho. Hlavne nech sa z toho dostane.“
Krčmár sa rozlúčil s Gorionom a jeho žena mu ešte dala fľašu medoviny a pečeného zajaca: „Bude hladný, keď sa zobudí.“
Mág poďakoval a rýchlo sa ponáhľal domov.

Ráno sa správa o chlapcovi rozniesla po celej dedine. Každý chcel nejako pomôcť. Život v horách bol krutý a zima nemilosrdná. O bohatstve mohol každý iba snívať. No ak šlo o život, každý pomáhal, ako sa dalo.
Chlapec celý deň preležal v posteli. Horúčka mu postupne klesala. Nepríjemnú snehovú búrku vystriedali zubaté slnečné lúče. Zvonku doliehal hluk detí, ktoré sa guľovali. Poobede sa u mága zastavil aj krčmár Gorn.
„Ako mu je.?“
„Lepšie. Myslím, že sa z toho dostane.“
Gorion dal variť čaj, aby sa zohriali a posilnili ducha.
„Vieš, rozmýšľal som. Karavána odišla pred troma dňami. O takomto čase už mali byť dávno v údolí.“
Mág si zapálil fajku, ktorej dym zaplnil miestnosť a príjemná vôňa tabaku ovládla ich zmysly.
„Tiež mi to víri v hlave, čo sa mohlo stať. A hlavne prečo prišiel sám… je zázrak, že vôbec prežil tú búrku.“
Rozprávali sa a ešte dlho uvažovali o tom, čo sa mohlo stať.
„Možno lavína,“ prehovoril dumajúc Gorn a napil sa čaju, ktorý už bol dávno studený.
Vonku sa zotmelo a mesiac svietil na oblohe jasným svetlom. Bol práve spln.
„Všetko sa dozvieme, keď sa chlapec zobudí,“ prehovoril nakoniec Gorion.
„Asi máš pravdu. Budem už musieť ísť. Prídem ráno.“
Keď krčmár odišiel, mág priložil do krbu, aby oheň v noci nevyhasol. Ľahol si na druhú posteľ.

Zo spánku ho vyrušili tiché slová. Rýchlo sa postavil a zistil, že chlapec hovorí zo sna. Bol celý horúci. Gorion mu dal vypiť trochu odvaru a prikryl ho ďalšími kožušinami.
Chlapec sa upokojil a pokojne spal ďalej. Jeho stav robil Gorionovi problémy. Horúčka už síce ustupovala, ale je to druhý deň, čo nič nejedol. Posadil sa do kresla a celú noc presedel pri fajke.

Ráno ho našiel Gorn ležať v kresle. Zobudil ho a podal mu džbán čerstvého mlieka.
„Vyzeráš unavene,“ začal Gorn a posadil sa na prázdnu posteľ.
„Chlapec mal v noci ťažké sny. Horúčka mu na chvíľu vystúpila, ale už je dobre. Ani neviem, kedy som zaspal.“
„Mal by si si oddýchnuť, inak sa budeme musieť postarať aj o teba. Choď do krčmy a povedz Lie, nech ti pripraví hosťovskú izbu. Ja tu ostanem a dám na chlapca pozor. Keby sa niečo stalo, pošlem po teba.“
Gorionovi sa tento nápad veľmi nepozdával, ale musel uznať, že Gorn má pravdu.
„Dobre teda. V kotlíku je ešte trochu odvaru, pre prípad, že by sa horúčka znovu vrátila. Ak sa niečo stane, ihneď po mňa pošli.“
„Neboj sa. Postarám sa oňho.“
Gorion sa obliekol, vzal si fajku a pobral sa do krčmy. Lia mu doniesla hrubú kožušinu a víno so syrom. Najedol sa a ľahol si na mäkkú posteľ. Spal iba krátko, no jemu to pripadalo ako večnosť. Zobudila ho Lia.
„Čo sa stalo?“
„Chlapec, prebral sa.“
Mág vstal a ponáhľal sa domov. Vonku už stálo niekoľko zvedavých tvárí. Vošiel dnu práve keď krčmár podával chlapcovi kus syra.
„Daj mu aj mäso a trochu vína. Potrebuje nabrať síl. Ktovie kedy jedol naposledy.“
Chlapec pozrel na mága a jedol ďalej. Obaja muži prešli do druhej izby, kde sa potichu rozprávali. Po chvíli krčmár odišiel. Gorion sa posadil do kresla.
„To najhoršie už máš za sebou. Teraz potrebuješ nabrať silu a zotaviť sa.“
Chlapec podal mágovi prázdny tanier.
„Ďakujem. Volám sa Arian…“
„Zajtra bude dosť času na rozprávanie. Ešte si dosť slabý a ja potrebujem poriadny spánok.“
Gorion zhasol všetky sviečky a ľahol si do postele. Chvíľu počkal kým chlapec zaspí a sám sa nechal ovládnuť spánkom.

Chlapca zobudila príjemná vôňa. Otvoril oči a videl mága ako niečo varí vo veľkom kotly. Vôňa bola prenikavá, jemne korenistá a Arian dúfal, že to, čo varí, bude tak dobre aj chutiť.
„Tak už si vstal. Slnko nám už dávno svieti nad hlavami.“
Gorion vybral z malej skrinky dve misky a nalial do nich horúcu polievku.
„Jedz. Je dobrá.“
Arian si vzal polievku a pomaly jedol. Polievka bola oveľa lepšia než čakal. Mág mu musel nabrať ešte jednu porciu.
Keď dojedli, sadol si do kresla a zapálil si fajku. Arian sa ho chcel niečo spýtať, no nemal odvahu. Mág v ňom vzbudzoval rešpekt a múdrosť, s ktorou sa nemohol rovnať nik, koho dovtedy stretol.
Po chvíli prišiel Gorn a mág vyzval chlapca, aby vyrozprával, čo sa stalo.
Arian si prezrel krčmára. Bol to vysoký chlap s tvárou poznačenou rokmi, ale príjemným úsmevom. Napil sa medového čaju a pomaly začal rozprávať.
„Druhý deň sme dorazili k priesmyku. Fúkal studený vietor a padal hustý sneh. Asi v polceste sa zachvela zem a spredu k nám doľahol tlmený zvuk. Kone sa splašili a jeden voz sa prevrátil. Muži ho začali rýchlo nakladať. Mňa poslali pozrieť sa, čo sa stalo na ceste pred nami. Vietor zosilnel a sneh mi padal do očí. Po chvíli som došiel na koniec. Ďalej sa už nedalo ísť. Cesta bola zasypaná snehom. Tak som sa pobral späť.“
Arian sa na chvíľu odmlčal. Tváre oboch mužov zvážneli v očakávaní nasledujúcich slov.
„Vozy boli porozbíjané a veci porozhadzované všade vôkol. Všetci boli mŕtvi. Šípy im trčali z tiel a krv sa zmiešavala so snehom. Nevedel som, čo mám robiť. Mal som strach. Rozbehol som sa a utekal, kým mi únava nepodlomila nohy. Padol som do snehu. Ovládla ma bezmocnosť a vedel som, že toto je môj koniec.“
Obaja chlapca pozorne počúvali. To, čo prežil, sa dalo len ťažko opísať, a že je živý možno pokladať za zázrak.
„Bola mi strašná zima a premáhal ma spánok. Posadil som sa… poobzeral sa, kde som. Zbadal som slabé svetlá, čo mi dodalo silu. Postavil som sa, ale nohy boli ťažké ako zo železa. V duchu som si hovoril, že to dokážem. Neskôr som kričal z plných pľúc, až som zachrípol. Keď som uvidel dedinu, zaplavil ma pocit tepla. Otvoril som prvé dvere, na ktoré som natrafil a ďalej si už nepamätám nič.“
Chlapec ostal ticho a hľadel pred seba, akoby znovu prežíval hrôzu predošlých dní. Gorion si s Gornom vymenili pohľad. Slová tu boli zbytočné. Každý vedel, že to, čo sa stalo, bolo hrozné.

Komentáře

komentářů

About The Author

Miroslav Sendlai - prvé kroky ku hviezdam urobil spolu s Asimovom a Lemom, vesmír spoznal cez Douglasa. Literárne debudoval v zborníku Poviedka Istroconu 2 s poviedkou Valles Marineris. Fanúšik fantastiky vo všetkých podobách, redaktor MFantasy a Scifizinu. V súčasnej dobe sa venuje literárnej tvorbe a prehľadu fantasy a sci-fi noviniek. Nájdete ho na @Maijro alebo FB: Miroslav "Maijro" Sendlai ;)

2 komentáře

  1. Marcus

    tak som zacal od zaciatku, ale velmi nepomohlo. Poviem pravdu velmi ma to nechytilo, a musel som sa premoct aby som to docital. Strasne mi vadi, ze pouzivas milion kratkych viet… ono to by mozno ani nevadilo, ale tie vety su cisto informativne a to je zle. Vety ako : Isli tam. Potom zalozili ohen. Upiekli zajaca. To nenapises ani len do slohovej prace. Mal by si tie vety viac prepracovat, dat im zivot, aby vtiahil citatela do deja aby mali urcitu iskru. Takto to je onicom. Aj stavba niektorych viet je zvlastna. Cele to pre mna nemalo napatie, nic co by ma donutilo to precitat. Dalej take.. logicke chyby ako kontrola tepu. Sorry toto ti neuverim :-). Potom, tusim v dvoch odstavcoch sa objavila zena. a az ku koncu si jej dal meno bez toho aby si povedal kto to je. ok je to krcmarová zena, ale napisal si to bez spojenia.

    Viac ma nenapada. V tej poslednej casti, tusim 4. sa to trosku zlepsilo ale aj tam mi to pride strasne naivne napisane. 🙂 sorry, bez urazky.

Leave a Reply