Výrobca : Square Enix
Typ hry: RPG
Platforma : PS2
 

            Pred pár rokmi sa medzi hráčmi PC hier začali šíriť zvláštne reči. Bolo počuť mnohých, ktorí reptali na klesajúcu úroveň zábavy, na repetitívnosť a neoriginalitu nových hier, či na to, že z výroby PC hier sa pomaly ale isto stáva nový Hollywood, tj. hlavným cieľom výroby hier je dobre na hráčoch zarobiť. Sám som občas ochotný veriť tomu, že hry už nie sú to, čo bývali. Pre príklad si vezmime novodobé spracovanie Princa z Perzie. Prvý diel, Sands of Time, prekvapil, druhý, Warrior Within, posunul príbeh omnoho ďalej. Ale nepredával sa až tak dobre, čo na tom, že bol originálny, že bol naozaj Pince of Persia 2 a nie 1,5. A tak bol tretí diel, The Two Thrones, prakticky úplnou kópiou Sands of Time, len sa odohrával v iných priestoroch. Príbeh bol nelogicky napojený, hrdina prešiel vývojom, ale spiatočným. Skrátka, škoda šance na skvelú sériu. Ale aspoň sa dobre predával.

            Princ však zďaleka nie je jediným príkladom „komercionalizácie“ herného bussinesu. Aký je rozdiel medzi The Elders Scroll Morrowind a Oblivion (teda okrem grafiky, samozrejme) ? Čím sa líši Dungeon Siege alebo Titan Quest od svojho „praotca“, Diabla II? Stačí vymenovať pár hier a okamžite som na pochybách, či sa herný svet náhodou nezastavil, a či už náhodou nezaradil spiatočku.

            Ako čerstvý vietor vo vydýchanej miestnosti pôsobia hry z japonského trhu. Či už je to Metal Gear Solid alebo aj Onimusha či Final Fantasy, každá hra z krajiny vychádzajúceho slnka prináša nové nápady a osviežujúcu hrateľnosť. Japonci totiž na rozdiel od západných výrobcov nestavajú na predchádzajúcich úspechoch, ale naopak, vždy tvoria od základov novú hru, z predchádzajúcich úspechov vždy vezmú len malú časť. A aj preto napríklad v Japonsku nikto o stagnácií herného priemyslu nehovorí…

 

            Dej a hlavné postavy – 10/10

 

            Do hry vstupujete ako bezmenný hrdina, bez hlasu, bez skúseností, bez osobnosti, bez zbrane. A musíte zachrániť celý svet… Ach, prepáčte, to som si pomýlil s RPG západnej produkcie… Dej Final Fantasy X (ďalej len FFX) začína veľmi kľudne, takže to ani nevyzerá na nejakú veľkú akciu. Hráte za Tidusa (milý detail, meno si môžete na začiatku vybrať, pokiaľ sa vám pôvodné nepáči – kuriózne je, že vás počas celej hry nikto neosloví menom, ale to si možno ani nevšimnete), svetoznámeho hráča Blitzballu (kombinácia futbalu, hádzanej a vodného póla). Po podpísaní pár autogramov sa ponáhľate k štadiónu. Aj tu sa najprv musíte predrať davom fanúšikov, ktorí postávajú všade dookola a chcú sa vás dotknúť (holt sláva je nepríjemná vec). Nasleduje prvé renderované video (nádherné). Do vášho mesta Zanarkand prichádza počas zápasu Sin. Obrovská guľa ničiaca všetko okolo seba. Tidus sa mu zhodou náhod ocitne priamo zoči-voči a ten ho vtiahne do svojich útrob a prenesie o tisíc rokov v čase. V tomto momente sa hra naplno rozbieha, spoznávate nové postavy a príbeh sa začína zamotávať.

Získavate prvé poznatky o svete Spira, čo je vlastne stále ten istý, len o tisíc rokov neskôr. Od čias, ako Sin zničil Zanarkand (tj. hneď potom, čo vcucol Tidusa) si prichádza každých pár rokov vybrať krutú daň smrti. Jediní, kto sa mu môže postaviť sú Vyvolávači (Summoners) a ich Strážcovia (Guardians). Tidus spoznáva Yunu, nádherné mladé dievča, ktoré sa rozhodlo poraziť Sin. Pridáva sa k jej strážcom, verí totiž, že po porážke Sinu sa bude môcť vrátiť domov. Spolu s ním sprevádzajú Yunu dobrosrdečný, ale trošku fanatický športovec Wakka, nezhovorčivá čarodejnica Lulu, napoly človek a napoly tiger Kimahri, Yunina sesternica Rikku a tajomný bojovník Auron. Každá z postáv má vlastný životný príbeh, a tak postupne zistíte, prečo vám Wakka tak strašne túži pomôcť a prečo Lulu nie, ako sa Yuna snaží vystúpiť z tieňa svojho otca a čo všetko sa skrýva za mlčanlivou tvárou Aurona. Každá postava má svoje túžby a sny (a Rikku má fóbiu z bleskov), a hoci je ich psychika naozaj detailná, nikdy nepôsobí strnulo alebo nelogicky. Všetko skrátka funguje ako (drahé) švajčiarske hodinky a vďaka tomu môže dej napredovať bez problémov. Postupne príbeh odhaľuje svoje pozadie a zákruty, mení a transformuje sa. Niekde v strede napríklad zistíte, čo obnáša porážka Sinu a teda aj to, že v skutočnosti vediete Yunu (do ktorej sa Tidus zamiluje) na popravu.

Okrem hlavného deja sa môžete vrhnúť aj na vedľajšie úlohy a keď sa budete chcieť na pár minút odreagovať, zahráte si zápas Blitzballovej ligy – počas hry dokonca musíte nachádzať nových hráčov do svojho týmu a tým postupne vylepšovať štatistiky a vlastnosti. Skrátka každý aspokt deja je do detailu prepracovaný a nič nepôsobí nedokončene alebo zbytočne.

 
Hrateľnosť 9/10
 

Ako vyzerá samotná hra? Tí, ktorí sa nikdy nestretli s japonskou hernou kultúrou budú istotne prekvapení. Nejde totiž o zbesilé klikanie na tlačítko attack. Zo svojej partie (na začatku máte päť postáv, postupne sa pridajú ostatné) vyberiete troch, s ktorými budete bojovať v prípade, že narazíte na nepriateľa. Boje sa spúšťajú náhodne, pokiaľ ste mimo miest. Skrátka idete po planine, obraz sa efektne rozmaže a už sa bojuje (niečo podobné ako v GameBoy hrách Pokémon). Boje sú na ťahy a napravo je tabuľka s poradím bojujúcich. Každá z vašich troch postáv môže buď priamo útočiť zbraňou, alebo použiť mágiu (ak ste ju už objavili na sphere mape). Ďalej existuje možnosť použiť pomocné skilly, ktoré vám vylepšia štatistiky. Každá postava má navyše svoje vlastné schopnosti, ktoré vám neraz zachránia kožu. Postavy môžete počas boja ľubovoľne meniť. Zápasy vyžadujú aspoň základy logického a taktického myslenia. Napríklad ak narazíte na potvoru, čo chrlí oheň a uspáva, musíte si zavolať postavu, ktorá na ňu zošle vodné kúzla (Lulu), ďalej niekoho, kto bude zobúdzať spiacich (Yuna) a napokon Aurona, ktorý má najsilnejší útok a hodí sa pri každej príležitosti. Yuna navyše môže zavolať jedného z Aeonov – veľkých a silných príšer, ktoré sú vám vždy k dispozícií.

Spomenul som sphere mapu, tak sa k nej vrátim. Je to vlastne systém na vylepšovanie štatistík a získavanie nových útokov či kúzel. Je to však naozaj jedinečná vec, akú v žiadnej inej hre nenájdete (ani v žiadnej FF hre). Jedná sa o obrovskú plochu, ktorá je posiata kruhovými políčkami a tie sú spojené čiarami. Každá postava na začiatku stojí na jednej plošinke. V boji získavate sphere node, vďaka ktorým môžete postavu posúvať po políčkach. Každý kruh obsahuje vylepšenie štatistík alebo nové kúzlo. Napríklad: dosiahli ste nový level s Lulu. Zájdete na sphere mapu. Keďže ste dosiahli jeden level, môžete sa posunúť o jedno políčko. Takže posuniete Lulu na mapke, na novom kruhu je nová ability, napríklad kúzlo Fire. Aktivujete ho a následne už v boji chrlíte oheň jedna radosť. Na papieri to vyzerá veľmi zložito, no akonáhle sa so systémom zoznámite, objavíte jeho jednoduchosť a krásu. A originalitu.

K hrateľnosti mám ale jednu výčitku. Totiž, savepointy sú postavené niekedy príliš blízko, ale niekedy aj veľmi ďaleko. Takže sa môže stať, že bojujete polhodinu s bossom a následne sa dostanete do ďalšieho súboja. Pri jeho konci vás zabijú a tak to môžete celé opakovať. Mne sa toto stalo trikrát po sebe (danú pasáž som hral asi päť hodín čistého času) a môžem povedať, že je to minimálne VEĽMI nepríjemné…

Inak je ale FFX veľmi skvele hrateľné RPG, občas máte veľký problém hru vypnúť a venovať sa iným činnostiam (jedlo, spánok, škola, práca…)

 
Grafika 9/10
 

Svoj herný zážitok nezvyknem stavať na grafickej prezentácií, ale v prípade FFX by som aj mohol. Hra vyšla na PS2 (ja som ju hral na PC, keďže moja PS je v oprave) a tak vyzerá ešte stále k svetu. Samozrejme, Oblivion (a možno aj Morrowind) má omnoho detailnejšie textúry a viac efektov, no celkovo sa vizuálnej stránke nedá vytknúť veľa. Lokácie sú nádherne modelované do posledného detailu, na púšti vás takmer oblieva pot a v jaskyniach vás sem-tam strasie od zimy, hoci sedíte v teple svojho domova. Grafika skvelo dotvára atmosféru a vždy splýva s prostredím.

9/10 ale dávam hre kvôli animáciam. Samozrejme nemyslím tie renderované, tie sú na úžasnej úrovni a sú porovnateľné s filmom Final Fantasy Advent Children. Mám na mysli pohyby postáv. Oproti peknej grafike pôsobia ako päsť na oko. Hlavne prechod medzi stojacou a kráčajúcou postavou je katastrofálny. Tidus stojí na mieste a potom sa proste „prepne“ do kroku. Vyzerá to naozaj veľmi divne a kazilo mi to „filmový“ zážitok.

 

Zvuky, dabing, hudba – 8/10

 

O hudbu sa postaral „dvorný hudobník Final Fantasy“ Nobuo Uematsu. A je to vidno. Hlavná téma je naozaj skvostná, súzvuk, ktorý tento Japonec vytvára je naozaj neskutočný. Neostáva len pri orchestrálnych skladbách, Nobuo sa nebojí ani elektrickej gitary (čo predvádza v úvodnej scéne pri útoku Sinu na Zanarkand – znie to skoro ako japonský Rammstein 🙂 ). Každá lokácia má vlastnú hudobnú tému, ktorá je variáciou na hlavnú melódiu. Skrátka hudba je skvelá. Ale body strhávam aj tak, pretože Nobuo (neviem prečo) ešte stále nehrá s orchestrom. Chápal som to ešte pri FF VII, ktoré bolo na PS1, ale u FFX to skrátka nechápem. Pochybujem, že je to vec peňazí. A navyše je to dosť počuť. Umelý klavír sa od naozajstného rozoznáva ťažko, ale husle už aj amatérovi prezradia, že nie sú pravé, ale generované počítačom. A to je veľká škoda, orchestrálne by hudba znela ešte omnoho majestátnejšie a lepšie.

Čo sa týka dabingu, tiež mám námietky. Mám pocit, že anglický dabing japonských hier alebo filmov dosť trpí na svoju „chladnosť“. Skrátka občas postavy hovoria akoby čítali text v parlamente – bez duše, bez výrazu. Proste len slová bez emócií. Našťastie sa vo FFX ešte nejedná o úplnú katastrofu (ako FF Advent Children), ale občas som mal pocit, že dabingoví herci zrejme nevedeli, o čo ide, takže netušili, ako majú daný text prečítať. Opäť škoda, niektoré scény by si zaslúžili dôstojnejšie výkony.

Zvuky sa vo FF sérií obmedzujú na „automatové“ pípanie, ale hráči predchádzajúcich dielov sú zvyknutý. V boji sú samozrejme zvuky prepracovanejšie a jednotlivé kúzla či útoky charakteristicky „zvučia“.

 

Celkové hodnotenie – 36/40 – 9,0

 

Každý, koho unavuje západná herná produkcia (nielen) RPG, má novú modlu. Japonci skrátka vedia, ako zahrať na tú správnu strunu a práve preto je FF taký odlišný od euro-amerických hier. Kladie dôraz predovšetkým na príbeh, až potom na grafiku, tj. presne opačne ako „naše“ RPG. Hranie FF však vo vás určite zanechá pocit, že ste pri ňom nezabili čas. Je to ako čítať skvelú knihu a pozerať výborný film naraz. Mám pre vás ale dôležité upozornenie. Je vysoká pravdepodobnosť, že akonáhle si začnete s Tidusom a jeho partou, už sa k svojmu bezmennému hrdinovi do Oblivionu nikdy nevrátite. Za to vám ručím.

Komentáře

komentářů

About The Author

30 komentářů

    • Alcil

      japonská RPG jsou stejně komerční jako ta naše, možná víc. Takový Oblivion udělalo pár lidí na koleně, žádný velký tým, za to na Finel Fantasy dělaly stovky jako vůl pracujících Japonců. A originalita, nenech se vysmát, Japonci plodí taková RPG s podobnými příběhy jako na běžícím pásu, příběhy jsou v podstatě pořád stejné a opakující se. Pro nás jsou tyto RPG originální jen díky tomu, že většina z nich zůstane západnímu hráči utajena. A Final Fantasy platí v Japonsku za hru pro holky, fakt. A tady nikdo nekritizuje tvůj článek, tohle je normální diskuze, poněvadž fórum je nefunkční, diskutujem aspoň tady 😀

      • Ján Ščigulinský

        neviem či si to tu nahodou nepovedal, ale tak na 90% si myslím, že si žiadnu japonskú hru a ani FF nehral. Totiž to by si potom nemohol povedať niečo také o japonských príbehoch. Ja som hral Final Fantasy 7,8 a 10. A hoci to je hra z tej istej série, nepoužíva napríklad rovnaký svet. Každá hra má vlastný svet, kontinent alebo ako to mám nazvať. Proste každá hra má svoj vlastný dej a históriu. Už len z toho je jasné že sú proste príbehy odlišné.
        A v príbehoch FF7 a FF8, hoci sú to hry idúce po sebe, som veľa spoločného v príbehu nenašiel – iné postavy, iné ciele hrdinov, iný záporáci. navyše FF8 má dve dejové línie…

        No neviem koľko ľudí zamestnáva bethesda, ale oni to majú jednoduchšie – totiž na oblivion si licencovali aj graficky aj fyzikálny engine a aj všetko ostatné, jediné čo museli urobiť je napísať príbeh o záchrane sveta a urobiť mytológiu – čo znamená prepísať knihy z Morrowindu

        A mimochodom, ak FF platí za RPG "pro holky", tak to som holka, a zrejme svoju &

      • Ján Ščigulinský

        svoju novú identitu spoznali aj milióny ďaľších

      • Alcil

        Hrál jsem spoustu japonských her, na 100% se mýlíš. Každé FF má jiný svět, ale základní kameny příběhu jsou v podstatě stejné. Oblivion nemá licencovaný engine, právě ten engine spolu s dobrou středověkou atmosférou a volností dělá hru tolik výjimečnou. FF platí v Japonsku za hry pro holky, což značí, že v samotném Japonsku jsou na trhu ještě mnohem lepší, originálnější a dospělejší majstrštyky než FF, které se k nám na Západ bohužel nedostanou.

      • Ján Ščigulinský

        bohuzial sme narazili na moment, ked sa dvaja kráči nezhodnú. Ja považujem FFX za skvelú a originálnu hru, hlavne kvôli príbehu, ktorý mi Oblivion neponúkol. Ty naopak vyzdvihuješ grafiku a pestrosť a rozľahlosť Oblivionu a iných západných hier.. No čo, nič sa nedá robiť. Samozrejme nemám patent na rozum takže môj názor je len môj, nikomu ho nevnucujem. Tvoj názor rešpektujem a preto sa o tom už s tebou nechcem hádať.

        Máš pravdu, mnoho japonských hier sa k nám nedostane a myslím že je to veľká škoda. Možno by som potom potvrdil, že existujú lepšie RPG ako FF. V každom prípade sledujem mnohé informačné herné servery, ale FF má zďaleka najviac reklamy. Skrátka pokiaľ nepoznám iné RPG, kraľuje u mňa FFX

        Max

      • Alcil

        Já netvrdím, že Oblivion je lepší než FF, protože má lepší grafiku. Já tvrdím, že je lepší, protože je originálnější ( 😀 ), jde cestou, kudy žádné RPG než Elder Scrolls nešlo, a to cestou dodatečných modů a pluginů a tím pádem volnosti ve všech směrech, které z jinak pouze výtečného RPG dělají něco mnohem většího. Takové FF jsi jdou pouze vyšlapanou cestičkou a jsou pořád podobná, co se základních herních mechanismů týče a liší se příběhem a vedlejšími atraktivními minihrami (což není málo, ale oproti Oblivionu, kde každý hráč mít na disku prakticky jedinečnou hru…). Ale oboje jsou výjimečné hry, každá pro něco jiného.

      • Ardith

        Podle mě je lepší FFX, protože právě příběh je nejdůležitější. Oblivion sem nehrála, ale ani mě to nemrzí, protože jenom z toho humbuku kolem něj – recenze, videa, screenshoty, wallpapery – mam pocit, že se od třetího dílu nezměnilo zhola nic, kromě grafiky a prostředí(monstra už nejsou nerealistický a jiný drobný detaily). Hrála sem Morrowind, nadchnul mě, chytil a dlouho nepusti. Ale stejně se mi víc líbí FFX, který zrovna hraju a nemůžu se od něj odtrhnout. Jestli si tu někdo myslí, že je to hra pro holky, prosím, je to taky názor, ale podle mě neexistuje lepší RPG. Soupeřit s FFX může akorát tak Lineage II, ale vzhledem k tomu, že L2 je MMORPG, nwm, jestli se to dá srovnánat.

  1. Restor

    inac pardon ale musim tu napisat, pises ze japonske rpg su lepsie ako hociktore zapadne. A ked ti tu niekdo vyssie napisal par rpgciek tak si z nich nepoznal ziadne, pripada mi to ako pokrytectvo tu nieco hovorit a nemat na to dokaz. (oka, ja som FF nehral, a ani tie vyssie az na Torment)

    A trochu sa mi nepacilo take antizapadniarstvo z ten recenzie (oka, mas svoj nazor lenze nam ho predkladas jak nemennu pravdu) Mne sa zasa zapadne "hnusne bez originality hry" pacia (nie vsetky, je ich iba par) a nemyslim ze by boli furt to iste. Zahraj si ten Torment, podla mna je to premakana hra, ( stym nemennym herom si to tak fakt trafil 🙂 ). Ja jej mozem vytknut iba to ze ked som ju presiel raz, tak uz ju nexem preist viacej krat lebo vsetko z pribehu uz viem. A potom mozes povedat co si o tom myslis.

    Podla mna v tvojom ponimani hnusnych zap. hier je to ze je velka kvantita americkych hier. A vacsina je trash (ked sa to robi komercne tak je to bezne) ale najdu sa aj dobre kusy

      • Ján Ščigulinský

        no ja nehovorím že VŠETKY západné hry sú zlé, ale minimálne tie moderné – komerčné. pokiaľ viem, ten Torment je starý asi ako ja 🙂 ale fakt neviem, skúsim si ho nejak zohnať.
        Áno, je to môj názor, že japonksé RPG a japonské hry vôbec sú lepšie, originálnejšie a príbehovo prepracovanejšie. Hral som aj Oblivion, aj Morrowind, aj Diablo, aj Dungeon siege… mám s čím porovnávať. ale tieto "ospevované" komerčné hry naozaj len ťažko obstoja proti deju a postavám FF. schválne skús aspoň FFX alebo FF VIII (existuje aj PC verzia), uvidíme či sa tvoj názor zmení…

        A pre všetkých, ktorým sa môj názor nepáči: recenzia je SUBJEKTÍVNY ŽÁNER!!! to znamená že čokoľvek recenzent napíše, je to na 99% len jeho názor, s ktorým sa nemusí nikto iný stotožňovať… Ak sa nájde recenzent, ktorý dá Oblivionu 10/10, tak ja mu dám 5/10, a aj to len za veľký svet a grafiku, pričom niekto môže ospevovať "epický" príbeh (s nemým záchrancom sveta). takže to že japonci píšu skvelé príbehy j

    • Ján Ščigulinský

      Arcanum a planetscape torment nepoznam.. ale bloodlines???
      Má hrdina meno? má hlas? má osobnosť? nerobí náhodou slepo to čo sa mu prikáže? má príbeh nejaké grády? podla mna to je len slabučké v porovnaní s FFX alebo FFVII alebo FFVII. Proste v Bloodlines som nezažil nič špeciálne a nenechala tá hra vo mne nijaký pocit (okrem vyhodených peňazí a straty času 🙁 ešte raz – hovoríme o originalite príbehu – to jest postavy a dianie v hre.

      Mimochodom, pokiaľ by sa niekomu nepáčila recenzia, nie z hladiska obsahu ale formy, bol by som rád, keby mi to napísal. totiž potreboval by som vedieť, či môžem ďalej písať takto, alebo mám niečo v písaní zmeniť.

      MAX

      • Alcil

        Tak s tímhle nesouhlasím. Nejspíš jde o osobní přístup, ale hlavní rozdíl mezi japonskými a západními RPG vidím v tom, že zatímco v západních RPG příběh v podstavtě žijete a tvůrci se vás snaží přesvědčit, že to jste vy, kdo ovlivňuje děj (což je vlastně význam slova RPG, že si hráč hraje na roli), tak v japonských RPG jste nezúčastněný divák, který se těžko vžije do nagelovaného metrosexuála a hra mu ani trochu nedá pocit, že to hrajete vy, ale pouze prostě sledujete, jak ta postava ve hře koná a vy pouze zvolíte typ úderu v tahových soubojích. Vampire Masquerade: Bloodlines považuji za vrchol západních RPG, které vás ve chvíli, kdy sedíte u počítače, donutí žít roli upíra (který je svmi vlastnostmi podobný vašemu charakteru díky kvízovému tvoření postavy) a to, že postava nemluví, je dobře, protože by měla jiný hlas než já. A příběh je am moc dobrý a atmosféra velmi hutná.

      • Ján Ščigulinský

        chápem tvoj názot, má ho vela hráčov – ale podľa mňa je účelom hier baviť. Máš vlastne pravdu – japonské hry príbeh hovoria, zatiaľ čo západné ho tvoria "počas hrania". Podľa mňa je ale omnoho jednoduchšie vžiť sa do role "nagelovaného metrosexuála" ako "nemého hrdinu, ktorý bol z väzenia/inej zeme privlečený do nášho sveta bez zbrane a bez akejkoľvek skúsenosti s bojom a postupne sa prebojuje až k arcilotrovy a bez jediného slova ho zabije". Samozrejme je to len môj názor. Inak áno, trochu som to prehnal – bloodlines má aspoň ten vstup do sveta vymyslený dobre – ale akcia je hrozne nudná a dosť nejasná. Japonci ti napíšu príbeh, ty ho sleduješ a skvelo sa byvíš. Zápdniari ti napíšu líniu, povedia "infiltruj sa do stanice" a ty ani nevieš ako – navyše to potrebuje dobrú umelú inteligenciu a to býva problém. A tak som v bloodlines akosi začal tápeť, nebolo mi jasné čo mám robiť a tak. Možno si to skúsim pustiť znovu, ale neviem či to pomôže…

      • Alcil

        Bllodlines je založen na svobodě jednání a dává spoustu možností, jak jakýkoliv problém vyřešit. Souboje jsou v Bloodlines velmi jednoduché a nezáživné, ale vzhledem k tomu, že hratelnost není na soubojích závislá a nedostáváš za zabití protivníka ani zkušenosti (nějaká akce je v této hře skoro odměnou), tak to nevadí. Navíc ji je ve hře málo a je to mnohem uvěřitelnější, když za dvě hodiny zabijete protivníků 10 a ne 1000.

      • Ján Ščigulinský

        ja nevravím, že bloodlines je zlá, ale skrátka príbeh, ktorý vytvorí tým profesionálov a príbeh, ktorý si tvorý sám hráč sa skrátka nedá ani porovnať – to je skrátka nevýhoda hier, kde si príbeh tvorí sám hráč. A navyše, ja mám problém byť v hre sám sebou, pretože sa stáva, že mi hra nedovolí to, čo by som v danej situácií spravil ja. Omnoho lepšie sa mi hrá za niekoho – či už je to Tidus, Solid Snake,alebo princ z perzie

  2. Ján Ščigulinský

    Pre Alcila: ano, ja som ten vtip s FFXII pochopil, pretože neviem, či vôbec v Európe už vyšiel. Čo sa týka NOVEJ modly, ak si niekto zakhrá FFX až teraz, tak je to preňho NOVÁ modla 🙂 A napokon- originalita japoncov? no v porovnaní s "bezmenným hrdinom" západných RPG je akýkoľvek príbeh vrcholom originality – ktoré iné RPG z Európy alebo Ameriky ti ponúkne ASPOŇ toto? ak vymenuješ 3, tak si fakt dobrý.

    Pre Hawka – nezabúdaj na to, že Final Fantasy X vyšiel roky pred WOW 🙂 Warcraft som ešte nehral, tak to nemôžem posúdiť. Ale už sa na to chystám 😛 áno, lenivoť je sviňa, poznám 🙂 ale Sphere mapa je v rámci offline RPG určite jedinečná, a ako som povedal, WOW bolo neskôr, možno sa nechalo FFX dokonca aj inšpirovať…

    MAX

  3. Ján Ščigulinský

    nie nie, neutočte naňho, myslím že má v niečom pravdu. S oblivionom som neporovnával, to bolo vlastne charakterizácia celkovo západných RPG ako hier bez príbehu. a to je podľa mňa zlé. A ešte som myslím spomenul grafiku s tým, že tá vo FFX je horšia ako Oblivion, ale to e pravda, chcel som tým ukázať, že to nevadí.

    Lineage II je MMORPG, veľmi obľubené a rozšírené. Hral som ho a stojí to za to. Navyše je to fantasy hra. Neskôr skúsim napísať niečo aj o World of Warcraft.

    FFX ako som povedal, recenzujem preto, lebo som ho nedávno hral a myslím su, že túto hru je škoda nezahrať si. Takže pokiaľ niekto o nej nevedel a má PS2, tak je to preňho podľa mňa skvelé ak mu doporučím dobrú, hoci staršiu hru. FFXII mu doporučiť nemôžem, lebo som ju nehral, ale možno neskôr. Nemôžem hrať všetko, som školák a mám maturitu 🙁

    MAX

    • Alcil

      podle mě by bylo třeba vhodnější popsat celou sérii, poněvadž u nás není tak známa, udělat takový stručný historický vypis a tak…ale teď jsem si to zrovna přečetl a úplně mě pobavil ten konec a to NOVÉ modle 🙂
      Jenom bych ještě tak moc nevychvaloval originalitu japonských RPG, protože jsou taktéž všechny na jedno brdo, hrdina se zamiluje, pak se staně něco jeho lásce, pomsta a tak nebo trochu jiná variace. A to s tou dvanáctkou, to byl takový vtip. Je mi jasné, že když se u nás ta hra ještě ani popřádně neprodává, tak ji nebudeš moci recenzovat.

  4. Ján Ščigulinský

    FF XII som ešte nehral. Lutujem ale niektoré veci skrátka nejdú – pokúsim sa byť nabudúce aktuálnejší, ale ešte raz opkujem že neviem či to pojde. Ak už máš doma FFXII a prešiel si ju tak by si ju mohol napríklad zrecenzovať ty 🙂 ale ja sa nesnažím byť aktuálny. Ide mi skôr o to, aby som zviditeľnil hry, ktoré sú dobré a ktoré sa oplatí si zahrať, nehľadiac na ich vek. Na zhodnoteni najnovších peciek si zrejme nikto nepustí mfantasy, ale radšej Gamespot alebo Level alebo OPS2 magazín.
    No, dúfam aspoň, že ťa poteší pripravovaná recenzia na Lineage II a bude sa ti zdať dosť aktuálna.

    MAX

    P.S. myslím, že dobré hry sú aktuálne stále a ozajstné skvosty nestárnú

    • Alcil

      Já si porád neumím zvyknout na to, že na internetu není ironie nikdy pochopena.
      Jinak, není Lineage II mmorpg? (proboha!!!!)
      Já nevím, prostě přes 5 let starou hru není třeba dle mého názoru recenzovat, protože se o ní toho napsalo dost a dost všude jinde. Navíc se tam oháníš porovnáváním s Oblivionem atd., což mi v tomto případě přijde srandovní 🙂

Leave a Reply